Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Reportáž Do Jaskyne mŕtvych netopierov nechoďte

V rámci nášho stretnutia pri príležitosti 6. narodenín HIKING.SK na Kosodrevine sme ako časť programu plánovali aj návštevu Jaskyne mŕtvych netopierov. Viac o tom, ako šokujúco táto návšteva napriek niekoľkým telefonátom vopred dopadla, si môžete prečítať v tomto článku.

Do jaskyne som telefonovala už 24.6., čiže viac ako mesiac pred akciou. Správca jaskyne, pán Štéc, mi potvrdil, že môžeme prísť, a v piatok večer pred nedeľnou návštevou ešte potvrdíme počet. Dohodli sme sa na 10-tu hodinu. Informovala som sa aj na možnosť zľavy, kvôli väčšiemu počtu a tak trochu aj kvôli propagácii jaskyne na našich stránkach. Zľavu - detský lístok za 100 Sk mi takisto potvrdil.

V pondelok pred stretnutím (piatok až sobota) som si telefonicky overovala u pána Štéca návštevu. Ukázalo sa, že so zľavou sme sa úplne nepochopili, a že platí len pre okruh A. Tí, čo budú chcieť ísť okruh B, zaplatia plnú sumu, t.j. 500 Sk. Čas návštevy sme posunuli na 12-tu hodinu, keďže mi ponúkol aj takú možnosť, a zdala sa mi výhodnejšia kvôli raňajkám a času potrebnému na presun k jaskyni. Telefonát sme ukončili s tým, že v piatok večer zavolám počet tých, čo chcú ísť A a B trasu.

V piatok som sa už do jaskyne nedovolala, až v sobotu ráno. Nahlásila som 5 záujemcov o trasu B a 6 záujemcov o trasu A. Dozvedela som sa, že trasu B je možné ísť až o druhej, lebo vstup o 12-tej je už, čo sa tejto trasy týka, plný. Dohodla som sa teda, že zistím, či chcú naši ľudia ísť radšej B trasu, ale neskôr, alebo A trasu o 12-tej. O 18-tej som sa už do jaskyne nedovolala, až samotnú nedeľu ráno. S tým, že teda všetci jedenásti chcú ísť na trasu A.

Prekvapená som zistila, že nás majú zapísaných na 10-tu hodinu, a že jedenásti na 12-tu prísť nemôžeme, najviac deviati. Chvíľu to vyzeralo, že tam ani nepôjdeme, napokon sa to vyriešilo. Súhlasili sme so znížením počtu na 9. Z jaskyne mi vzápätí volali, že sa im niekto odhlásil a môžeme teda prísť všetci.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Štastná, že tento seriál telefonátov mám za sebou, som sa aj s ďalšími troma ľuďmi vybrala o desiatej k jaskyni. Prišli sme tam o jedenástej a zdržiavali sa v okolí terasy. Dva razy vyšli panie sprievodkyne informovať sa, či sme my tá partia na dvanástu a kde sú ostatní, že sme mali prísť v predstihu, lebo pred vstupom je potrebné školenie. Povedala som, že nás o tom nikto neinformoval, na čo som sa dozvedela, že máme vedieť, že keď je vstup o 12-tej, tak sa nejde presne o dvanástej.

Problém nastal 11: 36, kedy vyšla jedna zo sprievodkýň a oznámila mi, že oni majú hore ľudí a pôjdu na dvanástu s nimi, keďže my tu nie sme všetci a my pôjdeme o druhej. Ohradila som sa, že sme objednaní na dvanástu, jedenásť ľudí, a že som ich inštruovala, aby prišli cca o päť dvanásť. Následne som obvolala všetky skupinky a dozvedela sa potešujúcu informáciu, že sú tak na 5 minút od jaskyne, čo som aj jednej pani sprievodkyni oznámila. Tá z 11:36 odišla dnu a následne sa prirútil pán správca Milan Štéc s krikom, kde je tá dôležitá pani z Bratislavy. Prekvapene som podišla k nemu, čo sa deje, a pán Štéc na mňa začal kričať, že sa môžem vrátiť do Bratislavy, keď som taká dôležitá, on nás tu nepotrebuje, ja som ráno zmenila program na 12-tu a nevie, na základe čoho som vôbec chcela zľavu, ale na to môžem zabudnúť, aj na jaskyňu, je to jeho jaskyňa a my dnes do jaskyne nevstúpime, môžeme rovno odísť. Ostala som úplne v šoku, keďže nie som zvyknutá na to, aby na mňa niekto hulákal, a tiež z obsahu, vzhľadom na to, koľko som to celé vybavovala. Keď som sa pokúsila niečo povedať, pán Štéc ma jednoducho prekričal a kričiac vyšiel hore schodíkmi do jaskyne bez toho, že by ma vypočul. Na to už prišli aj ostatní účastníci, bolo 11:50. Rozprávali sme sa so sympatickým mladým sprievodcom, ktorý uznal, že je tu 11 ľudí, ktorí si neurobili iný program, ale prišli sem. Išiel za pánom Štécom, že on nás zoberie aj medzi dvoma vstupmi. Nepomohlo, krik z okna sa niesol až k nám, a tak sme odišli. Že by tu zohral svoju účasť alkohol, keďže predchádzajúcu noc sa konala veľká oslava štyridsiatky jedného z členov horskej služby na Táloch?

Dozvedeli sme sa, že pán správca si často nepamätá, čo si s kým do telefónu dohodne, a že hulvátske a agresívne správanie je u neho bežné. V Jaskyni mŕtvych netopierov teda neplatí, že náš zákazník je náš pán. Je to jaskyňa pána Štéca, ktorý zákazníkov nepotrebuje, možno len ich peniaze. A do jeho jaskyne vstúpi len ten, komu to dovolí. Je to nedôstojná prezentácia jedinej sprístupnenej vysokohorskej jaskyne na Slovensku, ktorá cestovnému ruchu v oblasti určite neprospieva.

Najnovšie