Túra

Veľká Fatra z juhu

04.08.08
Trasu Turčianske Teplice - Harmanec možno absolvovať pohodlne vlakom za 23 minút, meria 19 km. Pri pešom spojení týchto dvoch obcí južnou časťou Veľkej Fatry prejdeme dlhšiu trasu a uvidíme podstatne viac ako z okna vlaku.

Trasa

Turčianske Teplice - Žarnovická dolina - Kráľova Studňa - Úplaz - Japeň - Dolný Harmanec - žel. st. Harmanec - jaskyňa

Čremošnianske lazy

Po dlhom čase si vychutnávam skorý nástup na túru bez potreby využitia dopravného prostriedku. Na konci Turčianskych Teplíc cez most prechádzam hradskou do obce Háj. Práve sa brieždi a ja si vychutnávam nebeské divadlo, kde hrajú rôzne druhy oblakov, osvetlené všetkými odtieňmi červenej. Pri kostole cesta opustí hradskú a okrajom obce mierne stúpa až k lesu. Tu sa nachádza smerovník, tak sa pri nasledovnej trojkrižovatke inštinktívne vyberám strednou cestou. Niet tu žiadnej značky, ale podľa mapy idem správne, stúpam malým hrebienkom. V rannom tichu vyplaším jeleniu zver, kúsok opodiaľ ma nezvetrí mladý jeleň s laňou. Krásny pohľad, avšak bez šance na zvečnenie. Hrebeň sa zrazu odlesní a vystúpim až na kótu 711, kde vedie multifunkčný chodník Greenways. Kóta 711 je jedným z tých nenápadných vŕškov, s nápadne dobrým výhľadom. Okrem takmer celej Turčianskej kotliny, Žiaru, Lúčanskej Malej Fatry, Vtáčnika a masívu Flochovej je samozrejme vidno juhozápadné vrchy Veľkej Fatry a ponad zníženinu Žarnovickej doliny tiež vrchol Krížnej. Vzdušnou čiarou je vzdialený asi 12 km. Teraz už pokračujem odlesneným hrebeňom do oblúka, s peknými výhľadmi. Miniem lyžiarske stredisko Medvedia dolina (pod prístreškom by sa dalo núdzovo bivakovať), súkromné chaty až k miestu, kde sa otvorí pohľad do Žarnovickej doliny - z jej dna stúpajú chumáče pary. Chodník opustí lúčny terén a klesavým traverzom svahu, čiastočne zarasteným a mierne zapadaným, sa postupne pripojí na asfaltku v doline.

Žarnovická dolina

Žarnovická dolina je podobná ako ostatné doliny na turčianskej strane Veľkej Fatry. Žblnkotavý potok Teplica, mokrade, skalné útvary. Dolina sa raz rozšíri, raz zúži. V mieste, kde do nej ústi Rožková dolina, sa nachádzajú ruiny rozsiahlej chaty Cyklámen. Nad chatou v Rožkovej doline sa týčia impozantné skalné veže. Pokračujem po žltej značke, modrá odbočila vľavo. Za chatou dolina na chvíľu nadobudne charakter tiesňavy, narušený stavbou asfaltky. Dolina stúpa len mierne. Len čo chodník opustí asfaltku (tá stúpa vľavo do traverzu svahu), začne výraznejšie stúpať po spevnenej lesnej ceste. Asi po kilometri sa nachádza rázcestie, ktoré by som nazval "U dvoch latrín". Neviem, kde sa tu nabrali, jedna rozbitá, druhá funkčná - dokonca s doskou. Snáď sú reliktom po nejakej chate, lebo kúsok vpravo sú základy nejakej stavby. Ľavou vetvou doliny stúpam čoraz strmšie, po asi pol kilometri chodník definitívne opustí Žarnovickú dolinu a stúpa vpravo, ponad bočnú strmú dolinku. Chodník je zapadaný, ale stromy sa dajú obísť alebo nadísť bez problémov. Prejdem cez skalné vráta, dolinka je plytšia, ale chodník o chvíľu opäť strmo stúpa cez hustejší zapadaný les (časté obchádzky) až na hrebeň. Z prieseku už vidno hôľnu Fatru. Ešte ma čaká krátke, klzké klesanie až na rázcestie Košarisko, na prístupovej ceste k hotelu na Kráľovej Studni.

Kráľova studňa a skala

Opisovať ďalšie kilometre by bolo ako nosiť drevo do lesa. Preto sa spolu ocitneme až na Kráľovej studni. Zvažujem, či absolvovať odbočku na Krížnu, ale radšej zvolím krátky výšľap na Kráľovu skalu, ktorú som viackrát len míňal. Asi dva krátke úseky, kde treba použiť pravidlo troch pevných bodov a zo tri šikmé stúpania medzi nimi a ocitnete sa priamo na rozhraní. Na rozhraní, kde Krížňanský masív pri vyzdvihnutí "striasol" zo seba usadené vápence pravekého mora a tak vytvoril extrém nižších, rozoklaných vrchov na jednej strane a mohutných hladkých chrbtov na strane druhej.

Úplaz

Smerovník na Kráľovej studni navádza na zelenú značku rovno cez lúku, kde rozoznávam riedko vychodený chodníček. Nie, to nie je diaľnica ako na Krížnu. O chvíľu už križujem malú strž a cez trávy sa brodím svahom. Pomaly sa začína otepľovať a dobiedza hmyz. Ešteže sú tu čučoriedky, ktoré mi zlepšujú náladu. Hrabem sa šikmo až k okraju kosodreviny, kde narazím na chodník. Cesta už ubieha veselšie, po pravej strane sa rozkladá hlboká Bystrická dolina, z náprotivnej strany lemovaná skalnými útvarmi. Miestami sa križujú lúky so skalnými stržami a úzky chodníček je po dvoch daždivých dňoch dosť šmykľavý. To je však nič v porovnaní s úsekom, kde chodník vstúpi do lesa. Napriek tomu, že chodník je rovný, šmýka v ňom ako na ľade. Som celkom rád, keď dorazím na odlesnenú časť hrebeňa na Úplaze. Z malého pahorka, kúsok nad sedlom so smerovníkom, je úžasný kruhový výhľad. Dominuje hrebeň Krížnej od Úplazu až po Majerovu skalu s lavinóznymi svahmi Veľkej a Malej Ramžinej, Turecká dolina s rovnomennou obcou a Starými horami, západným smerom mohutná Bystrická dolina a vrchy, medzi ktorými som prešiel, na juhu hrebeň Japňa v pozadí so Starohorskými a Kremnickými vrchmi.

Japeň

Za Úplazom sa hôľna časť Veľkej Fatry pomaly vytráca. Zalesneným hrebeňom schádzam pomedzi popadané stromy tentoraz po žltej značke. Hrebeň je pomerne úzky, po ľavej strane presvitá cez stromy masív Krížnej. Na celom úseku zaujme vysoký počet hrobov neznámych vojakov. V malom sedielku končí zvážnica, kto by ju chcel využiť, klesal by do Bystrickej doliny protismerne. Stúpanie na Predný Japeň nie je obzvlášť namáhavé, strmšie úseky, najmä prvý kamenistý, sa striedajú s "oddychovými". Na moje potešenie je vrchol Japňa odlesnený, poskytuje polkruhový výhľad od Krížnej až po Skalku nad Kremnicou. Zaujmú najmä pohľady na Banskú Bystricu a Donovaly, vlastne možno sledovať ako na plastickej mape doliny, ktoré ich spájajú spolu s okolitými horami. Diaľkové výhľad sú však obmedzené oblačnosťou, masív nízkotatranskej Prašivej či Poľany sa stráca v oblakoch a opare. Klesanie z Predného Japňa po zelenej značke vedie sprvu po úzkom skalnom hrebienku medzi stromy, neskôr vstúpi na lúky. Lúky, ktoré už nikto neobhospodaruje a počet prechádzajúcich turistov ich nestačí prešliapať. Teraz neľutujem, že som si neodzipsoval nohavice. Okrem všetkých možných tráv tu je aj malinčie a žihľava, ktorým sa deriem. Otvára sa mi pohľad na lúčny hrebeň Zadného Japňa. Dúfam len, že tie lúky nebudú ako tie, ktorými sa práve predieram!

Našťastie, tieto lúky sú už bez malinčia, zrejme sa občas aj obhospodarujú. Malé sedielko a mierne stúpanie. Obzriem sa - spätný pohľad je úžasný, kontrast odlesneného hrebeňa Krížnej, kulisa Bystrickej doliny a kľukatého hrebeňa lesno-lúčneho Japňa. Turistický chodník nevedie na vrchol Zadného Japňa a priznám sa, ani ho nehľadám. Pomaly sa začína prejavovať únava a čaká ma úmorné klesanie do Harmanca. Chodník opúšťa lúky zvážnicou vpravo. Doteraz sporadická značka sa už neobjaví hodnú chvíľu vôbec. Zjaví sa až krátko pred vysielačom, kde sa chodník starým úvozom spustí strmo doprava. Vľavo už presvitajú osady okolo Harmanca. Chodník dorazí na zvážnicu a stojím pred večnou otázkou turistu zďaleka - vpravo či vľavo? Správna odpoveď je kúsok vľavo a strmo dole, hľadal som ju však dosť dlho a odbočovaciu šípku som našiel až v protismere. Ďalej už nasleduje len párkrát zakrivený strmý zostup lesnou cestou až do Harmanca. V závere je nad rúbaniskom pekný pohľad na impozantné skalné steny lemujúce vstup do Bystrickej doliny. Určite by sa v nich dali vybudovať aspoň cvičné ferraty.

V Harmaneckom kaňone

V ústí Bystrickej doliny sa už teším na kúpeľ v potoku Bystrica. Nie je nič lepšie na sparené nohy ako ľadové vody horského potoka! Keďže som práve prešiel okolo smerovníka k Vodnému žľabu Rakytovo (10 minút), uprednostním tento cieľ pred návštevou pohostinstva. Cestu vedľa Čierneho potoka sprevádza náučný chodník so štyrmi panelmi. Asi po šiestich minútach prichádzam k technickému unikátu - poslednému funkčnému vodnému žľabu na splavovanie dreva v strednej Európe. Niektoré technické parametre: dĺžka 2450 m, prevýšenie 268 m, max. dĺžka splavovaného dreva 1 m (vzhľadom na polomery), celodrevená konštrukcia. Je zaujímavé, akou rýchlosťou sviští voda v žľabe. Kúsok povyše je prameň dobrej vody. Náučný, teraz už uzučký chodník medzi mokraďovým porastom pokračuje popri Čiernom potoku až k poslednému panelu "Kaskády". Potok tu kaskádovito prechádza cez skalné prahy. Vôbec sa mi nechce vracať späť, podľa mapy som len kúsok od parkoviska pri jaskyni. A chodník naozaj pokračuje ďalej, dosť nebezpečne po betónovej, vegetáciou narušenej hrane múru nad "Harmaneckou kaskádou". Cestička sa nakoniec pripojí k štátnej ceste vedúcej na Malý Šturec, kde prejdem po modrej značke ešte necelý kilometer, v závere opäť so stúpaním na romantickú žel.stanicu Harmanec-jaskyňa, kde ryšavý kocúr trpezlivo čaká, kto mu čo pohodí.

Fórum 11 príspevkov
Veľká Fatra z juhu 04/07/14 21:57 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Okolo Vršatca z Pruského V letných horúčavách v poslednom čase nahrádzam turistiku cykloturistikou. Z domácich končín sa občas presúvam do atraktívnejších, horských lokalít, kde mi nejde tak o cyklistický výkon, ale skôr o „zrýchlenú“ turistiku – najmä dolu kopcom. Tentoraz padla voľba na Vršatec - jedinečné zoskupenie brál, vypínajúce sa nad Ilavskou kotlinou. Skaliská boli ešte v časoch dinosaurov súčasťou obrovskej útesovej bariéry, ktorú neskôr tlak vznikajúcich Karpát v dvoch fázach rozdrvil, zároveň však niektoré bralá vytlačil na povrch. 19/10/17 Peter Straka Biele Karpaty
Túra Málinec – Chocholná – Látky (po starých značkách) V neznámych končinách dávam prednosť značeným turistickým chodníkom. Neraz sa mi stalo, že pri zablúdení som sotva stihol posledný vlak či autobus na cestu domov. Teraz však spravím výnimku. Dôvody sú dva – konečne na tretí pokus prejsť zo Stolických vrchov do Veporských cez údolie horného Ipľa a preskúmať zaniknuté turistické trasy v okolí VN Málinec. 12/07/17 Peter Straka Veporské vrchy
Túra Zlatno – Jasenina – Málinec Keď sa spomenú Stolické vrchy, väčšina si pomyslí na Stolicu a Kohút, vypínajúce sa východne od Muránskej planiny či Revúcej. Podobne Veporské vrchy – Fabova hoľa a Klenovský Vepor. No tieto vrchy susedných pohorí sa nachádzajú v ich severovýchodnej časti. Juhozápadné konce sa stretajú v blízkosti Málinca, pričom podcelky - Málinské vrchy (Stolické vrchy) a Sihlianska planina (Veporské vrchy) - rozdeľuje hlboká brázda údolia Ipľa. 03/07/17 Peter Straka Stolické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Bergtagen 38 – technický batoh Robustný strohý technický batoh z nepremokavého materiálu Bergshell do vyšších hôr. V zime zvládne skialpy a v lete poslúži na vysokohorskú turistiku či horolezectvo. Odnesie na horskú chatu slušnú porciu nákladu, no potom sa dá na túry odľahčiť tak, že jeho hmotnosť len o málo presahuje 1 kg. Na sklonku skialpovej sezóny som ho otestoval na niekoľkých lyžiarskych túrach. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Česká Kanada počas Veľkej noci Aj tento rok som privítal ponuku a s kamarátmi z TK Štart som sa rozhodol, ako pešiacka menšina, stráviť Veľkonočné sviatky. Pelé vybral Českú Kanadu a ubytovanie v kempe Komorník pri rybníku podobného mena a obci Strmilov. Dopravili sme sa sem v piatok piatimi autami pätnásti a desať bicyklov. Cestou sme sa zastavili v Jindřichovom Hradci a prezreli si pekné historické mestečko, zámok a Krýzovy Jesličky. Vraj je to najväčší, ľudový, pohyblivý Betlehem na svete s dĺžkou 17 m. Po príchode do kempu som obišiel rybník, ktorý je obklopený lesíkom, a tak množstvo chát nie je až tak na očiach. včera Miroslav Svítek Svet
Túra Kalinovo – Bôrček – Breznička Mala to byť čisto botanická akcia! Chcela som nafotiť korunkovku strakatú a krivec najmenší. Cestou od jednej lokality k druhej sme však prešli krajinou, ktorá je síce turistom neznáma, ale určite nie nezaujímavá. Radi sa túlame menej známymi lokalitami a vždy tam dačo objavíme. Zaujímavé bývajú aj reakcie miestnych ľudí, s ktorými sa občas dáme do reči. Najskôr sa veľmi prekvapia, keď zbadajú turistov, potom sa pýtajú odkiaľ sme, no a keď počujú Zvolen, prekvapia sa ešte viac. Ich reakcia je väčšinou v duchu: „Veď nie tu, ale tam máte hory!“ Ale sú doslova hrdí, keď pochválime ich kraj, aj keď občas, akoby tomu ani neverili. 20/05/19 Danka Tomášiková Juhoslovenská kotlina

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Veľká Fatra z juhu 04/07/14 21:57 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1340 m n. m.
    • min: 485 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1282 m
    • klesanie: 1360 m
  • Vzdialenosť
    • 31 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 15.7.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8626 ° SŠ
      dĺžka: 18.8541 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8186 ° SŠ
      dĺžka: 19.0392 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bez
  • Voda
    • obce, Kráľova studňa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • bus/vlak Turčianske Teplice, bus/vlak Harmanec
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.81 (0.31)