Túra

Spišské Podhradie - Kežmarok

23. 08. 2008
V štvrtej časti nášho putovania nás potrápilo pražiace slnko, neznačkovaný terén a najmä dva ťažké ruksaky. Podľa Raymonda bez toho to nie je to pravé orechové, no Danici sa to teda veľmi nezdalo. Všetko sme však zvládli v zdraví. Šli sme opäť novým terénom a určite sa sem ešte vrátime na dlhšie. No a možno už otrepané konštatovanie, ale stretli sme zväčša milých a ochotných ľudí.

1.deň

Spišské Podhradie – Spišská Kapitula – Spišský salaš – Jablonov – Krúžok – Uloža – Kúty – Kováčová vila – Levočská Dolina

Naraňajkovali sme sa, rozlúčili sa so Zuzkou a Marekom a autobusom 7:55 hod. sme z Košíc odcestovali do Spišského Podhradia. Nemal som mapu Levočských vrchov a tak som sa potešil Informačnému turistickému centru na námestí. Evidentne však slúži na niečo iné a nie na informácie pre turistov. Pani mi nechcela predať mapu, ani dať pečiatku, lebo vraj je z inej firmy. Keď po asi 10 minútach nezáujmu o mňa sa naozaj nič nedialo, zobral som sa preč. Zašiel som na miestnu Matriku, kde mi dali pečiatku a do potravín. Po žltej sme sa vybrali smer Spišská Kapitula. Keďže sme si ju pred rokom prezreli, mienili sme cez ňu len prejsť. Bola tam práve exkurzia študentov s výkladom a tak sme sa započúvali. Napokon som zašiel do Informačného centra. Ochotná, mladá pracovníčka mi síce dala pečiatku, no mapu Levočských vrchov nemali. Prečo som tak naháňal mapu? Chcel som ísť neznačene cez Jablonov na červenú do Ulože.

Nuž sme sa teda vybrali veriac mojej vizuálnej pamäti. Žltá nás lúkami doviedla k Spišskému salašu. Tu sme prešli cestu, prebehli cez diaľnicu a lúkou zišli do Jablonova. Slnko pieklo ani divé a tak som tušil, že dnes to nebude ľahké. Vliekol som veľký, modrý ruksak, Danica zelenú Lamu. V Jablonovom sme sa zastavili na ObÚ. Dali mi pečiatku a radili, ako ísť rovno do Ulože. Oni tak vraj chodia na púť. Potešil som sa rade, no napokon sme šli inak. Cestou sme zbadali krčmu a tak sme zašli na kofolu. Krčma je na poschodí nad potravinami a volá sa príznačne – Stúpava. Dal som si napokon aj utopenca a mladý krčmár mi rožok k nemu šiel kúpiť do potravín.

Takto posilnení sme napokon vykročili rozpálenou asfaltkou k lesu. Minuli sme Božie muky, za ktorými sme mali odbočiť cez potok na lúky. Nebola tam žiadna cestička a tak sme radšej pokračovali po asfaltke. Pamätal som si, že treba odbočiť druhou odbočkou a popri potoku kráčať až pod asfaltku do Ulože. Aj sme tak spravili, no nejako sme šli dlho a potešili sme sa, keď sme došli k miestnym, ktorí chystali drevo na zimu. Pani, pre ktorú to štyria chlapi robili, nám nakreslila na papier cestičku. Z asfaltky sme odbočili doľava a lesnou cestou pokračovali ďalej. Čoskoro sme prišli na rázcestie a tu zase doprava. Keď som uvidel tri divé svine na ceste, spozornel som. Mali sme ísť okolo krmelca a on tam naozaj bol, no tu zase začali prebehovať cez cestu malé svinky. To som už zavelil na rýchle pokračovanie vpred. Vyšli sme na ďalšie rázcestie a tam sme sa nevedeli s Danicou zhodnúť, kade ísť. Napokon sme z cesty odbočili na rúbanisko a začalo stúpanie hrebeňom a pŕhľavou. Keďže som mal krátke nohavice, moje nohy večer priam horeli. Počuli sme nad nami autá, no cestu sme nevideli. Napokon som sa odhodlal štvornožky vyliezť svah a pomedzi stromy som uvidel cestu. Prešli sme ju a boli sme na veľkej lúke so zosilňovačom. V diaľke sme po prvý raz uvideli náš cieľ – Vysoké Tatry.

Danica začala jesť a ja som sa vrátil na cestu. Stopol som auto, ktorého šofér mi potvrdil, že sme kúsok nad Uložou. Lúkou sme prešli k budovám družstva a potom do dediny. Majú tu krásnu autobusovú zastávku v tvare drevenice. Perfektne by sa tu dalo prespať. Za kostolom značka odbočila na štrkovú cestu a dlho jej nebolo. Popýtali sme sa mladých chalanov, ktorí kosili v lesnej škôlke, či ideme dobre. Potvrdili nám to a onedlho sme došli k smerovníku na veľkej, pokosenej lúke. Neďaleko v bývalej horárni boli nejakí ľudia, no nešli sme sa ich pýtať na cestu a to bola možno chyba. Po červenej sme síce prišli do Levočskej doliny ku Kováčovej vile, no naše Ski Centrum bolo v Levočskej Doline a to boli ešte tri kilometre po asfaltke do kopca. Z Kútov po modrej by sme za 50 minút prišli rovno nad hotel.

Dorazili sme práve v okamihu, keď sa končila oficiálna časť osláv nejakého stavbára a jeho 60 hostí sa rozchádzalo. Zdalo sa, že personál z nás veľkú radosť nemá. Prevádzkar nás napokon ubytoval, požičal nám mapu a skvelý kuchár nám urobil večeru podľa chuti. Prestal mi fungovať krokomer a ruksaku som mal plné zuby.

2.deň

Levočská Dolina – rampa na ceste do vojenského obvodu Javorina – odbočka na Dvorce – Ruskinovské kostoly – Záľubica – Ľubica – Kežmarok

Vyspali sme sa dobre, aj raňajky nachystané pohodovým kuchárom nám chutili. Bolo mi však jasné, že ísť po značke na kopec Hrádok a potom neznačene do Vrbova a Veľkej Lomnice je nereálne. Asi by som v tej horúčave pod ruksakom padol za vlasť. Ako sme tak nahlas dumali, počul nás kuchár a poradil nám ísť cez vojenské lesy po asfaltke rovno do Kežmarku. Keď nám ešte prevádzkar povedal, že sa pri prípadných nepríjemnostiach s kontrolou máme odvolať na neho, bolo rozhodnuté.

Pobalili sme sa a vykročili. Asfaltkou sme sa vrátili kúsok späť, smerom ku Kováčovej vile a potom zabočili doprava po asfaltke do vojenských lesov. V domčeku pri rampe nik nebol a keď nás začali obiehať autá s kežmarskou ŠPZ, odľahlo nám. Evidentne tu už vojaci nerobia problémy. Asfaltka stúpala serpentínami pomaly hore a keď sa pomedzi stromy v diaľke zjavila nová chata, bolo nám jasné, že sa blížime k sedlu. Naľavo v doline vidno súkromné chaty a v diaľke nad stromami trčí veža kostola na Mariánskej hore. V sedle sme si dali pauzu. Opäť sa nám ukázali v plnej kráse zasnežené vysokotatranské končiare. Na parkovisku je veľká kopa štiepkov, ktoré vraj vozia do Poľska na kúrenie. Dorazili k nám cyklisti od Ľubice. Boli z Veľkej Lomnice, s nemeckým hosťom. Podebatovali sme, vyslovili nám obdiv, že sa pešo trepeme s ruksakmi a odfučali na Dvorce. My sme kráčali dolu asfaltkou a keď za jazierkom prišla cesta zľava, opäť sa objavili za našimi chrbtami a predbehli nás. Zamávali sme si a tento raz odišli definitívne.

My sme časom prišli k minikostolíku. Postavili ho rodáci zo zrušenej obce Ruskinovce. Na lúke pred ním sme sa naobedovali a pokračovali ďalej. Onedlho sme dorazili k hrdzavému plotu. Skrývali sa za ním budovy výcvikového priestoru. Chvalabohu, brána na oplotení bola otvorená a ani posádka vozidla vojenskej polície nejavila o nás záujem. Naše nohy začínali mať asfaltky dosť, no do Kežmarku bolo ešte poriadne ďaleko. Prešli sme cez Záľubice. Pravdepodobne tu bývali civilní zamestnanci vojenského priestoru, lebo domy boli na jedno kopyto. Tatry sa na nás z obzoru usmievali a tak sme odhodlane vykročili smer Ľubica. V bývalom mestečku práve prebiehal žiacky turnaj v minifutbale a tak všade pobehovala odresovaná mlaď.
Kežmarok a Ľubicu oddeľuje vlastne iba ulica. Šťastlivo sme došli na autobusovú stanicu. Nič nám nemalo dlho ísť a tak som sa vybral na neďalekú vlakovú stanicu. Potešilo ma zistenie, že o 30 minút pôjde vlak do Popradu a vzápätí do Smokovca. Spolu s nami cestovala kopa Rómov, ktorí evidentne radi navštevujú miestny Lidl.

Tak sme teda doputovali do Vysokých Tatier a ubytovali sa v Bystrine v Starom Smokovci. Sme tu po tretí raz. Dostali sme izbu pre invalidov, čo sme komentovali tak, že sa nemýlili.

Fórum 4 príspevky
Spišské Podhradie - Kežmarok 26/08/08 17:17 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Žarnovica – rozhľadňa Háj – Nová Baňa Koncom apríla som sa mal nachádzať na inom kontinente, no pandémia a príslušné opatrenia zariadili, že si dovolenku čerpám doma. Aspoň že nemusím byť len v okrese bydliska a po lese môžem chodiť bez rúška! Vypísal som si trinásť rozhľadní dosiahnuteľných na otočku aj s túrou z Bratislavy a po štvordňovom prechode Prašník – Patrónka, som mohol začať behať po rozhľadniach. 25/05/20 Miroslav Svítek Vtáčnik
Prístrešok Raková Keď sme pred rokom išli pochod na počesť gen. M. R. Štefánika, bol plán prespať v tomto prístrešku. Vzhľadom na lejak, ktorý potom v noci prišiel, bol som rád, že sme prespali v chate Lámaná skala. No keď som sa teraz v apríli chystal po rokoch na prechod 'na ťažko', pre istotu som si z TuristickaMapa.sk, vypísal nielen pramene, ale aj možnosti prespania. Tak som zistil, že možnosť prespania v prístrešku Raková nie je popísaná a ponúkam svoje skúsenosti. 16/05/20 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra Trek na Malý M´Goun (2) Pred piatimi dňami sme prileteli zo srdca Európy a nám sa to zdá byť strašne dávno. Zvykli sme si, že k životu mnohé veci zrazu nielenže nepotrebujeme, ale si na ne ani nespomenieme. Kopce, cez ktoré prechádzame, mi v mnohom, hlavne farebnosťou, pripomínajú Dúhové hory na Islande. Vytvorili sme fajn partiu, kde každý s každým dokáže kráčať zopár hodín a kecať. Došli sme pod Malý M´Goun a dúfame, že všetci bez nehody vystúpime na jeho vrchol a hlavne tiež zostúpime do základného tábora. 12/05/20 Miroslav Svítek Svet
Najnovšie články na titulke
 
PR Aj tvoje outdoorové oblečenie do prírody môže byť ekologické Čo je ekologická móda? Ohľaduplná výroba, ktorá berie pri svojej produkcii do úvahy svoj dopad na životné prostredie. Módny priemysel je druhým najväčším znečisťovateľom našej planéty, hneď po ropnom priemysle. Dnešný rýchly životný štýl a extrémne nakupovanie vo veľkých obchodných reťazcoch produkuje enormné množstvo odpadu, a to aj v odevnom priemysle. dnes sponzorovaný článok Oblečenie
Túra Zaniknuté dediny (6) – Javorina Sú to len tri či štyri ľudské generácie - a ako sa život zmenil! Na lazoch vo Veporských vrchoch mohol byť predlohou obrazov Martina Benku. Ubehlo ledva 100 rokov. Z výhonku na okraji lúky je statná jedľa, lúka tu už nie je, celkom zarástla. Ľudí, čo ju kosievali, zomlela vojna a spoločenské prevraty. Laznícky život sa ako-tak udržal v nižších polohách. Vysoko v horách nemali šancu ani najtvrdšie mozole. Ich jedinými pamätníkmi sú rumoviská a jedna malá biela kaplnka. dnes Matúš Morong Stolické vrchy, Veporské vrchy
Správa Na Veľký Grič mohla ísť nová ferrata, stopli ju úrady Mesto Handlová plánovalo postaviť na skalách pod vrcholom Veľkeho Griča novú ferratu. Charakterom by šlo zrejme o podobný projekt ako Skalka pri Kremnici. Úrady ju však stopli kvôli pralesu priamo v tejto lokalite. Zavážili aj skúsenosti z ferraty Skalka, kde sa nedodržiava sezónna uzávera. včera Soňa Mäkká Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Spišské Podhradie - Kežmarok 26/08/08 17:17 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Levočské vrchy
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 925 m n. m.
    • min: 435 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 865 m
    • klesanie: 665 m
  • Vzdialenosť
    • 41 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 20.06.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 49.00064 ° SŠ
      dĺžka: 20.75183 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.13943 ° SŠ
      dĺžka: 20.42419 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • SKI Centrum Levočská Dolina
  • Voda
    • Spišské Podhradie, Spišský salaš, Jablonov, Ulož, Kováčova vila, Levočská Dolina
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • SAD Košice – Spišské Podhradie, vlak Kežmarok – Starý Smokovec
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.94 (0.27)