1.deň

Starý Smokovec – Horný Smokovec – Tatranská Lesná – Tatranská Lomnica – rampa na Mlynčeky – jazierko – rómska osada – Stráne pod Tatrami – Kežmarok

Včera večer sme pozerali skoro do polnoci futbal na ME. Ráno sa trošku horšie stávalo, no vedomie, že pôjdeme len dolu kopcom, nám pomáhalo. Naraňajkovali sme sa a vykročili sme po chodníku povedľa Cesty slobody na Tatranskú Lomnicu. Tatry po polome sme videli tak zblízka po prvý raz. Vyzerá to strašne. V Tatranskej Lomnici sme v predajni suvenírov konečne kúpili mapu Levočských vrchov. Boli sme prekvapení, že tam predával nemecký dôchodca, ktorý nevedel skoro vôbec po slovensky. V cukrárni sme si dali výborné zákusky, kofolu a viedenskú kávu. Dievčence v Informačnej kancelárii nám ochotne na papier nakreslili, ako sa neznačene dostaneme do Kežmarku a tak sme odhodlane vykročili.

Po hlavnej ceste sme kráčali k Eurokempu. Na križovatke ciest sme prešli k odbočke s rampou a skoro rovno kráčali smerom na Mlynčeky po zrušenej ceste. Mali sme prísť k jazierku a horárni a tu ísť doprava. Aj sme tak spravili, no cesta šla príliš doprava a tak sme kráčali po druhej vľavo. Zdalo sa mi to akosi dlho a začal som študovať mapu. Mali sme prísť ku Kežmarskej Bielej vode a povedľa nej ísť dolu. Keď sa zjavil potok, tak sme teda šli doprava popri ňom. Cesta však šla do stratena cez potok a tak sme vykročili chodníčkom doľava. Začal som šípiť, že ideme presne tam, kam sme nechceli a to do rómskej osady. Neklamné znaky – výkaly, smeti, futbalové ihrisko zarastené skoro do polovice bránok nás doviedli doprostred dreveníc. Na ulici malé deti vyobliekané, no so sviečkami pod nosom, až po bradu, pred drevenicami posedávajúci dospelí. Obojstranné prekvapenie. Zdravili sme odušu na obe strany, Danica si podávala ruky v rukavičkách (alergia na slnko) s deťmi, ktoré sa zhŕkli okolo nás. No podarilo sa nám prejsť osadou bez problémov a do neďalekých Strání nás nedoprevádzal nik. Len tie taxíky smerujúce do osady ma zarážali. Je síce pravda, že oproti dreveniciam sú postavené nové, pravdepodobné sociálne byty, ale aj tak. V Stráňach sme chceli navštíviť evidentne staré kostolíky, no oba boli zatvorené. Nuž sme sa rozpálenou asfaltkou vybrali na Kežmarok a boli sme veľmi radi, keď sa zjavila železničná stanica. Vlak nás presne tak, ako včera odviezol do Starého Smokovca.

2.deň

Starý Smokovec – Nový Smokovec – rázcestie Nad Zrubami – Sliezsky dom – Poľský hrebeň – Sliezsky dom – rázcestie Pod Slavkovským štítom – Starý Smokovec

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V Bystrine sme sa stretli s kamarátom Romanom. Prišiel sa rekreovať s manželkou a synom. Rozprával nám, ako naši spoloční známi z oddielu boli práve včera na Gerlachu a ako boli z toho vyjašení. Keďže ja som už bol na Gerlachu a Danica netúžila naň vyliezť, dohodli sme sa, že náš pochod Klin – Gerlach zakončíme výstupom na Poľský hrebeň a ja som tajne dúfal, že vylezieme aj na Východnú Vysokú.

Pred desiatou sme vyrazili na túru. Samozrejme, že to bolo neskoro, ale chceli sme dôjsť určite len na Sliezsky dom a všetko ostatné sa malo odvíjať od aktuálnej situácie. Žltou sme kráčali pomedzi pne, ktoré zostali po stromoch vyvrátených víchricou. Cesta prebehla bez problémov. Vošli sme do Sliezskeho domu a rozhodli sa naobedovať. Ceny sú tu už vysokohorské. Dali sme si šošovicovú polievku a kofolu. Keďže sme sa cítili dobre, pokračovali sme ďalej na Poľský hrebeň. Obišli sme pleso a popri vodopáde vystúpili na Kvetnicu. Začalo pršať a tak sme sa prezliekli do nepremokavého. Samozrejme, že pršať hneď prestalo. To sa ešte raz zopakovalo a Danica chcela ísť späť. Prehovoril som ju, aby sme šli ešte 30 minút a ak sa to neumúdri, že sa vrátime. Napokon bolo slnečno a my sme teda došli na Poľský hrebeň.

Cestou som fotil veternice narcisokveté, snehové polia, modrú vodu v plesách s kusmi ľadu. Cesta snežným poľom bola ťažká a ani reťaze mi neboli veľmi po chuti. Hore sedelo pár ľudí, ktorí prišli od Zamrznutého plesa. Danica nebola ochotná ísť na Vysokú, vraj je veľa hodín a tak som nenaliehal. Pred rokmi pri našom prvom pokuse vyliezť na Gerlach, keď sa na nás vykašlal mladý Gálfy, ako náhradu sme s mladšou dcérou, sestrou a švagrom, vyliezli práve na Východnú Vysokú. Nuž opakovanie mi nevyšlo. Šťastlivo sme zišli bez úrazu snehovým poľom dolu a na lavičkách za Sliezskym domom sme sa naolovrantovali. Rozhodli sme sa vrátiť na hotel po magistrále, aby sme si prezreli Tatry z výšky. Naozaj je vidno miesta, ktoré sme predtým nemali šancu vidieť pre stromy. Chodník je však neuveriteľne kamenistý a tak nás hopsanie dosť unavilo. Keď sa zjavila odbočka modrej na Smokovec, boli sme už uťahaní. Zbehli sme teda dolu a naše putovanie z Klinu na Gerlach sme považovali za ukončené.

Tých 217 km s prevýšením 6 205m sme prešli za 12 dní v podstate počas dvoch júnov v rokoch 2007 a 2008. Tých neprejdených 16 km z Košíc do Bohdanoviec neľutujem. Lepšie ich neprejsť, ako sa nechať zraziť autom. Vo mne už dozrieva plán na ďalšie putovanie. Z Kremnických Baní, čoby geografického stredu Európy do Detvy cez vrch Hrb, čoby geografický stred Slovenska.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek