Túra

Cez Diery na Malý Rozsutec

13.08.08
Malý Rozsutec síce nezaberá taký priestor (ľudovo nerozťahuje sa) ako jeho väčší brat a nepúta pozornosť z takej diaľky, zato zblízka vyráža dych. Je to vrchol so všetkým, čo k tomu patrí - skaly, reťaze, suť a krásne výhľady. A k tomu príchod tiesňavami s vodopádmi a rebríkmi a romantickými horskými lúkami.

Trasa

Štefanová - sedlo Vrchpodžiar - Podžiar - Pod Pálenicou - Pod tanečnicou - sedlo Medzirozsutce - sedlo Zákres - Malý Rozsutec - Podrozsutec - Terchová (Biely Potok)

Zo Štefanovej sa vyberáme po žltej značke. Chvíľu sa motáme medzi domami, onedlho sme na konci dediny. Okolo nás sú len lúky a vpravo sa týči majestátny Veľký Rozsutec, spolu s Poludňovými skalami. Nenáročným chodníkom sa dostávame do fotogenického sedla Vrchpodžiar. Po bývalom salaši - kulisách k filmu o Jánošíkovi tu už niet ani stopy. Chvíľku si posedíme a nasávame krásu tohto miesta. Potom si predstavíme davy v tiesňave a radšej sa dvíhame. Pár výškových metrov klesania a sme pri kolibke-bufete a smerovníku Podžiar.

Na toto miesto sa dá dostať aj z Terchovej, ak si chce niekto urobiť pekný okruh. V tom prípade začíname aj končíme v časti Terchová - Biely potok. Odtiaľto sa vyberieme po modrej značke cez Dolné Diery. Peknou prechádzkou popri potoku prídeme k najzaujímavejšej časti tejto trasy - úzkej skalnatej tiesňave, cez ktorú prechádza po celej dĺžke železný mostík. Za ňou je rázcestník Ostrvné, kde sa môžeme rozhodnúť, či pokračovať cez Nové Diery, alebo ďalej po modrej Dolnými. V tých nás ešte čaká jeden rebrík nad vodopádom a zopár lávok.

Od Rázcestia Podžiar sa vydáme po modrej, na Horné diery sa tešíme. Je tu už dosť ľudí, ale na rebríkoch čakať nemusíme. Zaujme ma množstvo štvornohých turistov. Pes síce v národnom parku môže byť, ale mal by byť na vôdzke, čo pravdepodobne vzhľadom na terén nikto nedodržiava. Najzaujímavejšie je sledovať, ako si so psom rozmerov teľaťa poradia jeho majitelia na rebríku. Musia ho vynášať dvaja. Pomaly stúpame tiesňavou po rebríkoch aj chodníku a kocháme sa okolím. Pripadáme si ako v Slovenskom raji. Na chvíľku sa zastavíme pri rázcestníku Pod Pálenicou a pokračujeme ďalej. Rebríkov je v tejto časti o niečo menej, ale stále je tu veľmi pekne. Postupne vychádzame z tiesňavy a dostávame sa do sedla Pod tanečnicou. Ocitli sme sa na nádhernej horskej lúke, kde - tu pohodené stromy, vpravo Veľký Rozsutec, ale predovšetkým mi dych vyráža pohľad na Malý Rozsutec, ktorý sa týči vysoko nad okolím ako stolová hora. Neskutočné pohľady, behám s foťákom ako zjašená.

Na tomto mieste, ideálnom na obedovú prestávku, začínam proces vymývania mozgu. Mama totiž tvrdila, že ona žiadny Rozsutec nezvládne, a tak sme mali naplánovaný traverz Veľkého do sedla Medziholie a návrat do Štefanovej. Pri tom, čo vidím okolo, to však znova skúšam. Celou cestou do sedla Medzirozsutce je mama pod paľbou najrôznejších argumentov, sľubov, hrania na city a provokačných viet typu "ale keď to teda nezvládneš, nemusíme". V sedle mama kapituluje a vyberá si z dvoch ziel to menšie (kritériom je nadmorska výška). K Malému Rozsutcu odbáča s nervozitou v žalúdku nielen ona, ale aj ja - čo, ak sa mi tam niekde zasekne? Pred očami mám "ferratovú" fotku z galérie od Peťa Straku...Odhliadnuc od tohto, krajina okolo nás je nádherná. Horské lúky s Malým Rozsutcom fotím z každého uhla. V sedle Zákres opúšťame červenú značku a strmo stúpame pod skalu.

Pri pohľade na reťaz sa mi poriadne uľaví. Nevyzerá to až tak zle, hoci pred nami má jedna turistka v hornej časti dosť problém, preto aj dlhšie čakáme. Mame som poskytla zopár rád, ako to najlepšie preliezť, ale zdá sa, že ich ani nepotrebuje. Nad reťazami sa otvára krásny výhľad na lúky pod nami a vrcholy až po vzdialený Choč. O chvíľu sme hore, vrchol si vychutnávame napriek silnému vetru.

Nasleduje dosť nepríjemný zostup. Vedie strmým suťovým žľabom, cez ktorý je navyše zvalený strom, a tak ho obchádzame popri skale po nestabilnom trávnatom podklade. Na jednom mieste treba zliezť opäť do žľabu po dokonale vyhladenom blate a pridŕžať sa nie je čoho, skalky sa mi odlamujú pod rukami. Ja, lezkyňa, sa tu na chvíľočku zasekávam, mama ma víťazoslávne obieha a "pošklebuje" sa mi z bezpečnejšieho miesta dolu. Podobný terén pokračuje asi pol hodny, občas sa dá chytiť reťaze, ale na mnohých zvetraných miestach nie sú a človek sa šmýka po suti. Pridala by som ich aspoň na dvojnásobok. Rovnaký názor mali ďalší turisti, ktorých sme cestou počuli.

Ked máme suť konečne za sebou, nasleduje nemenej prudký zostup lesom. Od vrchola do Terchovej je to mínus 770 výškových metrov. Horko oplakávam paličky, ktoré ostali v Žiline na izbe, že veď na traverz Veľkého Rozsutca ich nepotrebujem. Odteraz si ich beriem aj na prechádzku okolo Štrbského plesa.

Klesania máme už plné zuby. Keď konečne prídeme na lúky pod Rozsutcom, ani sa nám veriť nechce. Malý Rozsutec sa majestátne týči nad okolím a spolu so zakvitnutými lúkami opäť raz vytvára kulisu, kvôli ktorej vyťahujem foťák. Klesaniu však ešte nie je koniec, po Terchovú nás čaká ešte asi 150 metrov, chvíľu lúkami, chvíľu lesíkmi. Konečne Biely potok! Kofolka, pochod na ausobusovú zastávku, prestup a čakanie v Terchovej, a potom už len cesta a vytúžená večera v Žiline.

Krátke Fakty k okruhovému variantu Biely Potok - Dolné Diery - Podžiar - Malý Rozsutec - Biely Potok

Minimálna nadmorská výška - 570 m n.m.
Maximálna nadmorská výška - 1 343 m n.m.
Stúpanie: 823 m
Klesanie: 823 m
Počet km: 11,4

Fórum 99 príspevkov
Cez Diery na Malý Rozsutec 24/06/13 21:22 99 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. 23/01/20 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Cyklotúra Od Lunzer See do Göstling an der Ybbs a späť Letná karavanovačka 2017. Pôvodne sme plánovali zakotviť až niekde v Soľnej komore (Salzkammergut) a tráviť dovolenku so šesťročným prckom motaním sa okolo jazier s výhľadom na skalnaté kopce. Prvú noc sme sa zastavili v kempe Ötscherland v Lunz am See. Ľubo hneď po zhliadnutí okolia lobuje za to, aby sme miesto dovolenky vymenili za toto. Jazero tu je, hory tu sú a najmä tu nie sú davy, ktoré tušíme v Salzkammergut, kde pri telefonickom prieskume nebolo voľné miesto ani v jednom kempe. 16/01/20 Soňa Mäkká Svet
Reportáž Nedrkotaj zubami, ale preberaj nohami 2020 Tento diaľkový pochod v Malých Karpatoch sa uplynulú sobotu konal už po 37. raz. Diaľkový pochod má tú výhodu, že nemusím vymýšľať trasu, na ktorej by som si dala do tela, lebo už to niekto urobil za mňa. Navyše ma čaká príjemná spoločnosť v podobe nášho autora Mira Svíteka, ktorý je dlhoročný diaľkoplaz. 13/01/20 Soňa Mäkká Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Test Ponožky Hanwag Merino Trek, Merino Hike a Trek Bunion Vlnené aj syntetické ponožky majú svoje výhody – jedny vydržia dlho odolávať smradu, druhé zas lepšie odvádzajú pot a lepšie udržia nohu suchú. Veľa turistických ponožiek sa však snaží rôzne ich mixovať a využiť súčasne dobré vlastnosti syntetiky aj vlny. Tak je tomu aj pri Hanwag ponožkách. V priebehu letnej a jesennej sezóny sme vyskúšali viacero modelov – nižšie a tenšie Merino Hike, stredne hrubé Merino Trek a tiež variant pre haluxový palec, Bunion. dnes Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Pražská stovka 2019 Pražská stovka je takmer legendárne podujatie, ktoré podobne ako viaceré iné v súčasnosti spája ultra trailových bežcov s turistickými diaľkoplazmi a všetkých medzi tým, avšak vyniká dlhou tradíciou (tento rok sa konal 26. ročník) a vyznačuje sa niektorými zaujímavými špecifikami, najmä v porovnaní s väčšinou slovenských ultra trailových akcií. V každom prípade každoročne priťahuje množstvo účastníkov a patrí k najväčším podujatiam tohto typu v ČR a SR, čo sa kvantity i kvality týka. Aj pokiaľ ide o konkurenciu medzi bežcami, z ktorých sa tu obvykle zíde celkom slušná skupina zo širšej "československej" elity. včera Peter Gemeran Rozhovory
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. včera Tomáš Trstenský Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cez Diery na Malý Rozsutec 24/06/13 21:22 99 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malá Fatra
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1343 m n. m.
    • min: 570 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 743 m
    • klesanie: 798 m
  • Vzdialenosť
    • 10,5 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 12.07.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 49.233 ° SŠ
      dĺžka: 19.06407 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.25743 ° SŠ
      dĺžka: 19.06665 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • -
  • Voda
    • vľavo od chodníka pred sedlom Medzirozsutce
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • bus
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.68 (0.09)