Trasa

chata Slaná voda – Hviezdoslavova horáreň – Babia hora – Malá Babia hora – Borsučie – chata Slaná voda

chata Slaná voda – Hviezdoslavova horáreň

Z domu vyrážame neskôr, ako sme si naplánovali a tak niet sa čomu diviť, keď ku chate Slaná voda prichádzame až pred desiatou. To by vcelku nebol problém, no zo skúseností z predošlých dní viem, že je zvýšená pravdepodobnosť búrok v poobedňajších hodinách. A tak keď sme prvú časť akosi zameškali, snažil som sa čo najrýchlejšie pobaliť priamo na mieste, aby sme mohli konečne vyraziť.

Auto nechávame pri chate a vyrážame. Nebol by som to ja, keby som niečo nezabudol. Všetko jedlo ostalo v aute. Ešte že sme boli len na rázcestí, kde sa smerom doprava odpája žltá značka na Babiu horu a zľava smerom na Malú Babiu po červenej, teda smer ktorý sme si vytýčili na návrat. Rýchlo pobehnem po zabudnutý proviant a pre istotu ešte raz skontrolujem, či som už na nič nezabudol.

Púšťame sa teda smerom doprava od spomínaného rázcestia s informačnou tabuľou, ktorých je na trase viac, keďže trasa je zároveň náučným chodníkom. Čítal som čo-to o úseku nesúcim poetické označenie Hviezdoslavova aleja a musím priznať, že boli pravdivé. Neviem, čím má tento úsek pripomínať alej, no skôr sa podobal na rozrytú lesnú cestu. Bolo trošku pod mrakom, no pomerne teplo, takže sa šlo dobre. Na okraji Rabčickej hole na križovatke s modrou značkou označenej Paseky sa nestačím diviť. Je tu vybudované parkovisko a veľa turistov smerujúcich, ako som zistil, hlavne k horárni odstavilo auto práve tu. Z rázcestia je to už len jednou tiahlou zákrutou, na jej konci prudšie do kopca a stojíme pod Hviezdoslavovou horárňou, ktorá je situovaná v príjemnom prostredí a tak na lavičkách pred ňou si chvíľku posedíme. V čase našej návštevy bolo vstupné 20 Sk pre dospelého + 30 Sk za fotografovanie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Hviezdoslavova horáreň – Babia hora

Trasa vedúca po asfaltovej ceste od rázcestia Paseky za horárňou náhle mení smer doľava a zároveň sa odpája z asfaltovej cesty. Sprvu vedie lesom, neskôr veľkým rúbaniskom, na ktorom značka mení smer a jej priebeh vedie po zľava sa pripájajúcej zvážnici. Po vstupe do lesa opätovne meníme smer vľavo a opúšťame lesnú cestu. V tomto mieste chodník ide takmer bez stúpania a niekde pod nami je počuť hukot potôčiku Bystrá. Zanedlho prekonávame pravostranný (z nášho smeru, inak správne ľavostranný) prítok cez pekný drevený mostík, na konci ktorého sa hneď vyhupneme pár metrov po svahu hore. Vďaka ťažbe dreva si trošku polezieme cez kmene stromov, kedďže sa nám ich nechce obchádzať. To samozrejme platilo v dobe tohto výstupu a nemusí platiť, že skládka dreva bude na tom istom mieste aj v budúcnosti.

Stojíme na otvorenom priestranstve a pred nami vo svahu je ďalšia zo série informačných tabúľ náučného chodníka. Týmto miestom začína samotný výstup na Babiu horu. Prvý úsek vedie pomerne strmo hlineným chodníkom s poprepletanými koreňmi, neskôr stále viac kamenisto - štrkovým so striedajúcimi sa hlinenými úsekmi. V prerúbanom lese po stranách rastú na značných plochách čučoriedky, ktoré sú v dobe ich dozrievania silným lákadlom pre asi každého okoloidúceho. Po chvíľke prechádzame opätovne cez veľké naklonené rúbanisko, na ktorom chodník mení smer doprava a po pár metroch vchádza do lesa. Tu onedlho miernym stúpaním prichádzame k ďalšej informačnej tabuli.

Ideme ďalej lesom, a náhle sa krátkym, strmším úsekom dostávame k prvému prístrešku nesúcemu označenie Šťaviny. Tu sa nachádza kniha, do ktorej sa môžeme zapísať, spolu s lavičkou a stolíkom na oddych či prečkanie nepohody. Od neho sa striedavo menšími poliankami strmšie dostávame na väčšiu naklonenú lúku, na ktorej hornom konci je niekoľko lavičiek spolu s ďalšou informačnou tabuľou. Les v týchto miestach už je pomerne riedky a netvorí súvislý porast, blížime sa k jeho hornej hranici. Prudko meníme smer v pravom uhle doprava a mierne stúpajúc svahom Babej hory sa dostávame k druhému prístrešku, pri ktorom je možné doplniť si vodu zo zachyteného prameňa. Aj v tomto prístrešku na bočnej stene je upevnená schránka s knihou návštev a tak našu pamiatku máme možnosť zvečniť aj tu. Terén a ani stúpanie sa nemení, len les už definitívne ustúpil v prospech kosodreviny. Prekonávame jeden krátky, prudší výšvih, za ktorým po chvíli chodník opätovne prudko mení smer doľava. Strmo po kamenných schodíkoch prejdeme popri treťom a poslednom prístrešku a to už sa nachádzame priamo pod bralom Babej hory. Kamenným chodníkom po štátnej hranici sa po pár metroch dostávame až na samotný vrchol Babej hory, ktorá tvorí menšiu plošinu. Na vrchole upúta našu pozornosť kamenný cik - cak múrik, v ktorého jednotlivých výbežkoch z jednej aj druhej strany sú situované kamenné lavičky. Pár metrov od neho je oficiálny vrchol Babej hory s pamätnou tabuľou venovanej Jánovi Pavlovi II.

Babia hora – Malá Babia hora – chata Slaná voda

Z vrcholu chodník hneď strmo klesá po kamenných platniach, pozor, niektoré nie sú pevne ukotvene v podloží. Dostaneme sa pod akoby homôľku vrcholu, z tejto strany dobre viditeľnú. Pokračujeme vydláždeným chodníkom mierne nadol. Neskôr pomerne nepríjemne po skalkách už v kosodrevine priamo do sedla Brána, ktoré sa nachádza medzi oboma Babími horami. Stadeto si možno spraviť krátku odbočku na Markowe Sczawiny s chatou. My pokračujeme priamo hore, cez bezmenný výšvih, z ktorého je to už len pár metrov a stojíme na vrchole Malej Babej hory, z ktorej jej väčšia sestra pôsobí naozaj monumentálne.

Meníme smer na Borsučie a po chrbte vojdeme do lesa. Pomerne monotónnym, raz strmším, potom menším klesaním bez orientačných problémov zostupujeme stále nižšie a nižšie. Na mieste s množstvom vyvrátených stromov vo vyschnutom lese sa nám odkrýva posledný výhľad na Babiu horu. Stade už bez výhľadov v hustom ihličnatom lese pokračujeme ďalej. Na jednom mieste na strome je zaznačená odbočka voda smerujúca doprava. Chodníček nás dovedie k slabému potôčiku, ktorý v tom čase nevyzeral príliš dôveryhodne a keďže sme mali dostatok zásob, pokračovali sme bez doplnenia vody ďalej.

Ako klesáme, po pravej strane za lesom sa nám odkrývajú voľné priestory rúbanísk a v lese sa začína objavovať prímes listnáčov. Vymletou lesnou cestou sa dostávame na okraj veľkého rúbaniska, po ktorom zídeme až k rázcestiu Borsučie, ktoré sa nachádza priamo pri lesnej ceste. Po nej prejdeme ešte pár metrov, aby sme sa vzápätí mohli odpojiť doľava a pokračujeme nadol posledným úsekom v lese, až sa dostaneme na asfaltovú cestu. Tou prejdeme okolo viacerých objektov a popri akomsi ťažko definovateľnom priestore po pravej strane, vybudovanom do svahu v chátrajúcom stave až k rázcestiu Pod Borkom. Tu sa k nám pripojí modro značený chodník z Kohútovej doliny, ktorý nás sprevádza až po ďalšie rázcestie Vonžovec, kde modrá pokračuje po asfaltovej ceste smerom k parkovisku na Pasekoch a Hviezdoslavovej horárni. Stále cestou sa popri umelom chove svine divej v ohrade dostaneme až k rázcestiu pri Slanej vode, skadiaľ sme vyrážali pred niekoľkými hodinami. Časy som neuvádzal zámerne, keďže je možné povedať, že sa zhodujú s tými oficiálne udávanými.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek