Túra

Cestou-necestou na Gerlach

28.08.08
Pred týždňom sme sa s bratom rozhodli skúsiť si výstup na Gerlach. Táto túra mi ležala v hlave od minulého roku, keď som ju na poslednú chvíľu musela kvôli chorobe odrieknuť. Zarezervovali sme teda v Spolku horských vodcov sprievodcu a v piatok sme sa spolu s známymi (ktorí ale mali iný program) vydali smerom do Tatier.

Odchádzala som tak narýchlo, že som pozabúdala pribaliť do ruksaku kopu vecí a niektoré z nich mi neskôr aj dosť chýbali. V piatok večer sme ešte zúrivo diskutovali o predpovedi počasia, keďže prognóza bola dosť pesimistická a na sobotu hlásili dážď. V sobotu ráno sme ale napriek tomu ospanlivo prešľapovali pri potravinách v Tatranskej Polianke, odkiaľ nás malo vyviezť auto do Sliezskeho domu, a pokukovali po olovených mrakoch a zamračenej oblohe.

V Sliezskom dome už bola kopa ľudí, ktorí sa pripravovali na Gerlach, išlo tam päť alebo šesť skupín, medzi nimi skupina mladých Čechov (tí boli v ten deň najrýchlejšou skupinou a ako prví sa dostali dole) a tiež postarší manželský pár – pán dostal výstup na Gerlach ako darček k sedemdesiatke. Medzi ľuďmi sme našli nášho horského vodcu, zoznámili sa s ďalšími dvoma ľuďmi v skupine a vyrazili. Pod Batizovskou próbou sme potom znova stretli skupiny idúce hore na Gerlach. Trochu sa tam diskutovalo o počasí, ktoré nevyzeralo príliš nádejne, niekto z vodcov vtedy vytiahol mobil a zavolal do Smokovca na meteorologickú stanicu, že ako teda bude. Tam vyhlásili, že bude zamračené, ale pršať by nemalo a keď už, tak len trochu. Všetci sme teda obliekli sedáky, vodca si nás pripol na lano a vyrazili sme.

Začiatočný nástup Velickou próbou viedol kolmým žľabom, ktorý postupne prešiel do členitého skalnatého chodníka. Táto zaujímavá cesta, kde bolo potrebné neustále preliezať, po čase nadviazala na štandardnú horskú cestičku strmo hore až k Čertovmu sedlu. Za sedlom začínal traverz. A tam nás chytil dážď. Teraz si kladiem otázku, prečo sme vtedy ani neuvažovali o návrate. Keby som bola v takomto skalnatom teréne za dažďa s mojou partiou, okamžite sa vraciame, keďže na mokrých šmykľavých skalách sa prudko zvyšuje riziko úrazu. Keď je ale človek už hore, vrchol takmer na dosah, nechce sa mu vzdať tak ľahko, možno sme sa aj spoliehali na skúsenosti horského vodcu. Toho sme trochu spovedali, ako to vidí s tým terénom za dažďa, či sa to dá zvládnuť a keď nám povedal, že už bol na Gerlachu aj za horších podmienok, keď dážď primŕzal, povedali sme si, že nie je nad čím váhať a pokračovali ďalej. Ja som si trochu zanadávala, že som zabudla rain cover na ruksak, ale veď to sa snáď dáko zvládne.

Hustý lejak však neprestával a znepríjemňoval cestu, ešte stále sme ale boli všetci "nažhavení" pokračovať ďalej a cestou vtipkovali. Traverz nás asi za 45 minút doviedol až na vrchol, kde začala kríza. V hustom lejaku postupne začali premokať všetky veci, a počas tej chvíľky, ktorú sme strávili na vrchole, zmizlo teplo z pohybu. A to nás ešte čakal trojhodinový zostup. Ten by bol myslím náročný aj za pekného počasia. Z vrcholu išlo cesta dole strmým žľabom, vodca, ktorý bol predtým vpredu, bol teraz na konci rady, aby mohol istiť a zhora dával pokyny prvému v rade, kadiaľ má ísť. To výrazne spomaľovalo postup. Cesta viedla prevažne cez vodu, ktorá sa tam zbierala z okolitých stien, takže sa to chvíľami skôr podobalo na kaňoning, ale vzhľadom na to, že sme už aj tak boli komplet mokrí, ani nás to príliš netrápilo. Tak sme sa veselo lopotili smerom dolu, ja som sa vždy, keď sme na chvíľku spomalili tempo pri preliezaní náročnejších úsekov, začala triasť od zimy ako v pokročilom štádiu Parkinsona, čo keď videl sprievodca, začal súriť ostatných, aby išli rýchlejšie. Za nami zostupovala ešte ďalšia skupina, ktorá na nás nechtiac uvoľnila kameň.

Bolo to náročné, všetko sa šmýkalo, všetko mokré, ten hustý dážď vydržala jedine bunda, do ktorej mi ale voda natiekla rukávmi, keď som hmatala po chytoch, takže aj tá bola len čiastočne suchá. Skupina potápačov však urputne pokračovala ďalej k Batizovskej próbe. Tá nám trochu kládla odpor, spoločnými silami sa ju však podarilo prekonať a nakoniec sme sa všetci zdraví, živí a mokrí ako myši dostali do Batizovskej doliny. Odtiaľ nás čakala už len hodinová cesta k Sliezskemu domu a úkrytu pred dažďom. Keď sme už boli takmer na magistrále, opustil nás vodca, ktorý sa vrátil späť k Batizovskej próbe pomôcť kolegovi s turistami, ktorí tam mali problémy. Druhý deň som si na webe horskej služby čítala, že išlo o toho 70-ročného pána, ktorý skolaboval a museli ho zniesť na magistrálu a vrtuľníkom odviezť do nemocnice. Zdá sa, že výstup na Gerlach nebol práve ideálny darček, keďže ho to skoro zabilo. My sme zatiaľ uháňali k Sliezskemu domu s vidinou tepla a čaju s rumom. A potom rýchlo dolu hotelovým autom a ďalej do sucha a tepla penziónu.

Z môjho pohľadu to bola určite túra, na ktorú nikdy nezabudnem, jedna z najnáročnejších a zároveň najkrajších. Trochu ma mrzelo len to, že kvôli lejaku som si nemohla vychutnať technicky náročné úseky chodníka. Mojich spolupútnikov myslím na záver túry dorazilo konštatovanie vodcu, že ani pre neho to nebola úplne rutinná záležitosť a chvíľami sa vraj aj trochu obával, ako to dopadne. Našťastie to dopadlo bez úrazu pre nás, aj všetkých ostatných, ktorí sa v ten deň vybrali na Gerlach, s výnimkou spomínaného staršieho pána, ktorý sa ale dúfam rýchlo zotaví. Hneď by som tam išla znova, bojím sa, ale že za pekného počasia to nebude zďaleka také zábavné ako za dažďa.


Fórum 181 príspevkov
Cestou-necestou na Gerlach 19/10/18 22:44 181 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Dolomity - Via ferrata Rio Sallagoni Via ferrata Rio Sallagoni je situovaná pod stredovekým hradom Drena a vedie hlbokým vápencovým kaňonom. Práve kvôli svojmu zasadeniu do kaňonu je netypická, keďže neponúka tradičné vyhliadky visiac pár sto metrov na skale. Miesto toho sa tu dá užiť takmer výprava do praveku, keď cesta vedie na striedačku uzulinkým vymletým kaňonom a bujnou vegetáciou. 05/05/15 Katarína Ivantyšynová Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Ferrata Hohe Wand a Rax-tri pekné klettersteigy Začiatkom mája sme s kamarátmi napevno dohodli akciu rakúske klettersteigy, o ktorých sme diskutovali pomaly od Veľkej noci. Predpoveď počasia hrozila od soboty dažďom, preto sme sa dohodli len na štvrtku a piatku a troch zaistených cestách. 05/08/14 Katarína Ivantyšynová Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Svet Islandské ľadovce a horúce pramene Kam sa vybrať, keď na Slovensko dopadnú najväčšie horúčavy za posledných neviemkoľko rokov? Do krajiny ľadu a ohňa, na Island. V skutočnosti sa cesta plánovala pol roka vopred, padla však celkom vhodne práve na augustové horúčavy. Na Islande sme na ne potom spomínali ako na príjemnú, trochu nereálnu spomienku, keďže sa nám podarilo vychytať islandské chladné leto, čo znamenalo dážď, veľa dažďa, vetrisko a chlad. My sme ale turisti ostrieľaní, čiastočne aj vybavení a nedali sme sa zlomiť. Všetky noci až na jednu sme strávili v stanoch, pri príjemných nočných teplotách okolo 3 stupňov. 12/11/13 Katarína Ivantyšynová Svet
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb – trekingová bunda Má výstredný dizajn, netradičnú materiálovú skladbu, svojou funkčnosťou sa najviac podobá softshellkám a je súčasťou setu s rovnomennými trekingovými nohavicami. Výrobca ju označuje za letnú, no treba poznamenať, že leto myslí švédske. U nás je vhodná skôr do prechodných období jari a jesene, keďže však nie je nepremokavá, nesmie pršať. Môže však poriadne fúkať, na čo má aj prispôsobenú špeciálnu kapucňu. Pre túto sezónu bola aktualizovaná podobne ako nohavice Keb. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. 14/10/19 Vladimír Mikuš Česko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cestou-necestou na Gerlach 19/10/18 22:44 181 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Vysoké Tatry
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 2654 m n. m.
    • min: 1670 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1028 m
    • klesanie: 1028 m
  • Vzdialenosť
    • 7 km
  • Náročnosť
    • 5
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 20.06.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 49.15605 ° SŠ
      dĺžka: 20.15725 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.15605 ° SŠ
      dĺžka: 20.15725 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Penzion
  • Voda
    • -
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Vlakom do Štrby, odtiaľ električkou do Tatranskej Polianky
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.27)