Túra

Z Považia ku stredu Európy

29.09.08
Mnoho túr som absolvoval spôsobom, že v danom pohorí som pochodil hrebeň a najkrajšie časti, vyzobávajúc tak hrozienka z koláča. V poslednom čase ma čoraz viac lákajú také trasy, kde by som spoznal aj okrajové časti, ak sa takto navyše dokážem dostať z jedného horstva do iného a spoznám tak "súvislosti". Aj na tri dni v závere leta som si zvolil putovanie takého charakteru.

Trasa

Pružina - Pod Hrádkom - Čičmany - s. Javorinky - Magura - Šútovské s. - Bojnice - Prievidza - Uhlisko - Malý Grič - Handlová - s. pod Vysokou - Kremnické Bane - Skalka - Bystrické s. - Zlatá studňa - Tri kríže - ch. Hostinec - Trojica - Kremnica

Symbolickým cieľom mi bude stred Európy nad Kremnickými Baňami. Mohol by som vyraziť priamo z domu, ale ušetrím si kilometre radšej na neznáme končiny. Nechávam sa teda odviezť prímestskou linkou do susednej doliny až na horný koniec obce Pružina (časť Priedhorie).

Strážovské vrchy

Hneď na prvom rázcestí si všímam nové smerovky, cieľ pre žltú značku udávajú Lazový vrch a ani zmienka o Čičmanoch, kam smerujem. Navyše z Čičmian na Lazový mala byť táto značka pred pár rokmi zrušená... že by nejaké preznačenie? Prvé kilometre vedú lesnou asfaltkou popod Hrádok, tá končí až za vodnými zdrojmi pod sedlom Samostrel. Klesám zvážnicou na opačnú stranu, a opäť vyše kilometra po asfalte štátnej cesty do Čičmian. Teda všetko po starom, len Čičmany sa nezdajú značkárom dosť zaujímavé na smerovky. Prehadzujem výhybku na červenú a popod vleky na Javorinke prichádzam do jej sedla. Tu sa červená vetví - opúšťam E8 a vydávam sa hrebeňom Malej Magury, kam som doteraz nezavítal. Cez lesík a pasienkami s peknými výhľadmi na rozložitý Strážov sa dostávam na spomínaný Lazový vrch - zdá sa, že žltá je stále udržiavaná.

Klesám a z protiľahlého svahu Čičermana počujem kvílenie motorových píl aj hukot motora. Ťažba sa koná akurát okolo chodníka, ktorý zároveň slúži na sťahovanie kmeňov. Navyše ma lesný robotník upozorňuje, že v korunách stromov ostávajú ulámané konáre, ktoré pri vetre budú padať... našťastie nefúka. Postihnutý úsek sa čoskoro končí. Z lúk pod vrcholom sa otvárajú pekné pohľady na východ, zas vidím môj obľúbený Kľak z iného uhla. Pod Čičermanom chvíľu hľadám značku, keď viac dôverujem plechovej tabuľke na smerovníku ako šípke na strome, zrejme ju nejaký "dobrák" natočil. Striedavo lúčkami a lesom sa dostávam bez väčších výškových výkyvov do sedla Obšiar. Na pažiti pod krížom si doprajem výdatný oddych, potom zbieham naľahko k objektom bývalého salaša v Chvojnickej doline, ale nič použiteľné sa z nich nevykľuje. Aj prameň je vyschnutý.

Predo mnou je vyše 300 metrov stúpania na Malú Maguru (1101 m), ktorá dala názov aj celému horskému podcelku. Zo začiatku postupujem pomaly. Niežeby som nevládal, ale nedá sa odolať veľkým dozretým ostružinám lemujúcim rúbanisko... asi je tu málo medveďov. Nasledujúci úsek je strmý, nekompromisne po spádnici a rozrytý po zvoze dreva, takže som rád, keď som hore. Žiaden výhľad sa nekoná, tak plynulo pokračujem takmer v jednej výške po hrebeni, míňam bohato otabuľkovaný rázcestník nad Veľkou lúkou a vzápätí som na Magure (1141 m), najvyššom to kopci celého hrebeňa. Aj ten je poctivo zalesnený, ani z plochej lúčky pod vrcholom nie je výhľad. Nasledujúce kilometre vedú približne vo výške 1000 m striedavo bukovými a smrekovými lesmi až na Boškovie laz (935 m), odkiaľ hrebeň strmšie klesá. Krajinársky je to už pestrejšie, objavujú sa skupiny smrekovcov, lúčku s krížom vzápätí strieda brezový hájik... Slnko sa skláňa a ja dúfam, že v Šútovskom sedle sa bude dať prebivakovať. Je to až nad očakávanie príjemné miesto: mäkká tráva pod skupinou smrekov, ohnisko, prameň asi 200 m smerom po žltej...

Ráno sa balím a pokračujem červenou miernym terénom na rázcestie pri kaplnke sv. Vendelína, odkiaľ už klesám na lúky nad Bojnicami a popri oplotení ZOO a uličkami zobúdzajúceho sa mesta prechádzam popod zámok na námestie, kde červená značka končí. Schádzam dolu Bernolákovou ulicou a smerujem na Prievidzu. Na moste cez rieku Nitru si vravím: "Prechádzam zo Strážovských vrchov do Vtáčnika." Na prievidzskej železničnej stanici začína zelená značka, ktorej ostanem verný takmer do konca dňa.

Vtáčnik

Je mi jasné, že asfaltu sa tak skoro nezbavím. Značky ma vedú ulicami centra Prievidze (občas sa ťažko sledujú), potom už rovno na juh Košovskou cestou cez priemyselnú zónu až na okraj mesta, kde sa prudko stáčam popod viadukt a popri záhradkárskej osade vchádzam konečne do lesa. Zanedlho som pri dreveniciach okolo bývalej horárne Púšť, kde konečne schádzam na lesnú cestu. Domorodcov sa pýtam na vodu, ukazujú mi chodníček k neďalekému prameňu. Je slabučký, ale čo by som chcel na Púšti, všakže. Po oddychu vyrážam do mierneho kopca bučinou, postupne čoraz strmšie po svahu Markušovej až do plochého lúčnatého sedla nad Veľkou Lehôtkou. Tabuľka ma smeruje po okraji lesa, potom krížom cez lúku, zas okrajom brezového hájika. Značky sú pomerne nariedko, vyslovene ich hľadám... až žiadnu nenachádzam. Z mapy tiež nie som múdrejší, a tak sa vyberám krížom cez lúku na presvitajúcu poľnú cestu a ňou nahor. Vedie k objektom šachty, odkiaľ akurát odchádza terénne auto. Stopujem ho a pýtam sa na turistickú značku. Vodič našťastie vie a nasmeruje ma na panelovú cestu poza oplotenie šachty. Tam odkladám batoh a schválne sa vraciam po značke až na miesto, kde som ju opustil. Z tohto smeru je to jasné, ale vojsť tým "srnčím chodníčkom" do kroviny bez akejkoľvek šípky som z opačnej strany naozaj nemal šancu.

Za šachtou ešte nasleduje stúpanie starou smrečinou, až sa dostávam na lúčnaté Uhlisko, kde križujem žltú. Zelené aj žlté tabuľky sú natočené rovnakým smerom - zas nejaký "vtipkár". Pokiaľ to ide, naprávam ich. Obedujem pod rozložitým dubom s tabuľkou "Pozor! Podrúbané územie!", snáď to ešte nejakú tú chvíľu vydrží... Mierne klesám lesnými cestičkami na lúku Tri studničky s chátrajúcimi objektmi bývalého rekreačného zariadenia, ale výdatný prameň oceňujem. Tu začína vrcholová odbočka na Malý Grič, ktorého siluetu poznám z kľackého výhľadu. Skrývam batoh do smrečiny a začínam ukrajovať z tých 250 výškovým metrov - to sa mi ale kráča takto naľahko. Lesné zvážnice sa postupne menia na strmý chodník a záverečné skalnaté partie už veru nie sú ani pre bikerov. Z vrcholu je takmer kruhový výhľad, ale je dosť opar. Protiľahlý Veľký Grič je zas v protisvetle, poteší ma ale vidlochvost pózujúci na skale. Nadol to beriem celkom švihom, predsa len, batoh so všetkým mám dva kilometre dolu kopcom...

Dopĺňam vodu, nakladám batoh a mierne klesám poza kopec Pfaffenberg k chatám nad Handlovou. Značka vedie úplne inak, ako je na papierovej mape, takže GPS log bude zas užitočný. Pri chatách je zas problém so značením, ani miestni nevedia poradiť - ale inštinktívne sa poberám správne. Neskoro popoludní som na handlovskom námestí, čím zakončujem vtáčnickú etapu putovania.

Kremnické vrchy

Pokračujem však stále zelenou značkou hore ulicou na juh, stáčam sa k východu a popod železničnú trať a popri cintoríne vchádzam na rozsiahle lúky nad mestom. Značky sledujú takmer bez chodníka stĺpy elektrického vedenia, potom sa objavujú kovové stĺpiky. Vchádzam do lesa, zvlneným terénom križujem niekoľko údolíčok s potokmi a najprv mierne, neskôr strmo stúpam šikmo po úbočí až do sedla pod Vysokou (902 m), kde sa napájam na červenú E8. Po chvíli zostupu smrekovým lesom križujem spevnenú zvážnicu a hneď pod ňou je prístrešok aj s upraveným "Medvedím prameňom". Naberám plné nádrže, keďže sa schyľuje k večeru a na najbližšom vhodnom mieste mienim prenocovať. Po pár desiatkach metrov odbočujem zo zvážnice doprava cez rúbanisko... a to, čo vidím, ma núti opäť zhodiť batoh. Černice veľké ako palec, sem-tam malina, ba nachádzam aj zopár lesných jahôd. Dopĺňam vitamíny celými priehrštiami...

Les postupne redne, dostávam sa na rozsiahlu plochú pláň nad Kunešovom nazvanú príznačne Letište. Pasienky sú len riedko porastené kríkmi, značky veľmi niet kde maľovať, tak len na poslednom strome je umiestnená smerovka "Pokračujte priamo, približne 1 km". Neostáva, len poslúchnuť. Nie je to úplne priamo, lúka je porastená vysokou trávou s bodľačím, krížom-krážom sú vychodené cestičky od dobytka (alebo blúdiacich turistov). Držím sa približne riedkej remízky a dobre robím, na jej konci stojí lipa s krížom, hneď vedľa smerovník. Spoza plochej vyvýšeniny už vykúka špička kunešovského kostola. Je rozhodnuté: tu prespím. Na kameni rozkladám varič, pod korunou lipy hľadám trochu rovného miesta pre spacák...

Ráno sa preberám už za brieždenia a striehnem na vychádzajúce slnko. Po raňajkách balím a už si ani nevšímam pokynu na smerovke "Pokračujte cez pole k môstiku, približne 1 km", majákom je kostolná veža. Našťastie táto časť lúky je pokosená, takže ranná rosa ma nepremáča. Krátko po siedmej už prechádzam ešte spiacim Kunešovom, obzerám si ruiny pravdepodobne historickej vysokej pece a šliapem opäť asfalt. Červená E8 takto ide až do Kremnických Baní, po 400 m vedúcich hlavným ťahom Turčianske Teplice - Kremnica odbočuje doľava do kopca a po niekoľkých zákrutách spoza stromov presvitá veža Svätojánskeho kostola. Som v cieli! Malebnú scenériu dopĺňa stádo pasúceho sa dobytka, menej idylicky už pôsobí terénne auto, ktoré slúži namiesto psa na ich zaháňanie. Skladám batoh a prezerám si okolie aj interiér, nevynechám samozrejme ani pamätník v strede (resp. jednom z viacerých) Európy.

To, že som v cieli, bol iba žart. Je len začiatok dňa a predo mnou naplánovaná etapa časťou hrebeňa Kremnických vrchov. Pokračujem ešte asfaltkou ďalších 2,5 km po Krahule, kde sa konečne E8 poberá do terénu. Z lúk lyžiarskeho strediska sú pekné výhľady na juhozápad, nad vlekmi, kde značka vchádza do lesa, ju na chvíľu strácam, ale potom už v pohode vysokou smrečinou nenáročným stúpaním prichádzam na Skalku. Je tu celkom pusto, prejde len štvorica turistov, aj chata je zatvorená. Lúčim sa s E8 a modrým traverzom popod objekt vysielača sa zakrátko v Bystrickom sedle dostávam na červeno značený hrebeň. Chodník nemá veľké prevýšenia, vedie prevažne bukovým lesom, z priesekov sú občasné výhľady na obe strany, Banská Bystrica je však skrytá v opare. Zaujímavé sú skalné útvary so "zapečenými" veľkými balvanmi. Trochu strmší je výšľap na Zlatú studňu (1265 m) - a som na najvyššom bode celého putovania. Vrchol je zalesnený, bez výhľadu, tak len zdokumentujem prístrešok a pokračujem takmer v jednej úrovni na Velestúr (1254 m). Zostup do sedla Tri kríže znepríjemňuje ťažbou rozrytá cesta s rozhádzanými konármi. Podobne poznačená je aj modro značená zvážnica ku chate Hostinec.

Slnko prihrieva, po obede si takmer zdriemnem na pažiti za chatou. Čaká ma posledný úsek. Najprv ešte modrou na Trojicu, odkiaľ sa odpája žltá do Kremnice. Spočiatku idem mladou smrečinou, cesta je opäť lemovaná ostružinami. Potom les redne a dostávam sa do krajinársky vďačného terénu. Lúky a pasienky riedko porastené lieskami, borievkami, urastenými solitérmi smreka, celé sprevádzané výhľadom na juh, kde sa v opare črtajú chrbty Štiavnických vrchov. Takto to takmer v nezmenenej nadmorskej výške pokračuje aj za nevýrazným Kremnickým štítom (1008 m). Pred napájadlami začujem cengot zvoncov a o chvíľu míňam stádo oviec. Idylickejšie kilometre na záver túry som si ani nemohol želať...

Na konci pasienkov vchádzam do lesa a začína sa strmý zostup po okraji PR Kremnický štós. Tu na posledných kilometroch pred Kremnicou stretávam najviac turistov za celé tri dni. Ruch od mesta je čoraz výraznejší, za hustou smrečinou prekračujem koľajnice, po ktorých ma o necelú hodinku povezie vlak späť domov...

Fórum 11 príspevkov
Z Považia ku stredu Európy 02/10/08 14:17 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata Podhradská dolina Podhradskou dolinou vedie jeden z prístupov na Rokoš (od Uhrovského Podhradia). Podľa stavu chodníka pod sedlom nie je modro značkovaný chodník príliš využívaný, ale znalosť o možnosti úkrytu v závere doliny sa môže hodiť a niekomu zabezpečiť aj nocľah v suchu (tak ako mne). 24/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy
Prístrešok Rokoš Ďalšiu možnosť úkrytu pri potulkách Strážovskými vrchmi ponúka prístrešok, vybudovaný pár metrov od vrcholu Rokoša. Jeho výhodou je, že má vytvorený v podkroví priestor pre zopár nocľažníkov (hoci možnosť nocľahu je limitovaná neprítomnosťou vodného zdroja v okolí). 17/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy
Chata Chata Lesov SR Čierny vrch V južnej časti Strážovských vrchov sa dá prejsť pekným hrebeňom z Uhrovca po Homôľku s kopcami okolo 1000 m (Rokoš, Čierny vrch, Suchý vrch). Nájde sa aj zopár miest, kde sa dá uchýliť pred nepriaznivým počasím či stráviť noc. Jedným z nich môže byť chata (resp. jej terasa) Lesov SR pod Čiernym vrchom. 10/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Veľkofatranská magistrála (stretnutie s medveďom) Na Veľkofatranskú magistrálu som sa chcel vydať už od konca jari. Čakal som však na to, kým zmizne posledný sneh z hrebeňa. Koncom apríla som z okna vlaku videl, že na hrebeni je už len pár fľakov snehu, a tak som hneď celý natešený začal vyberať termín, kedy sa tam vyberiem. Rázny škrt cez rozpočet mi urobilo upršané májové počasie, a tak sa sem nakoniec dostávam až v prvom letnom mesiaci jún. dnes Pavel Forgáč Veľká Fatra a Choč
Útulňa Žliabok Počas túry v okolí Loviec som bol pod sedlom Rakyta príjemne prekvapený skromnou, ale napriek tomu takmer ideálnou útulňou. Pre turistov, prechádzajúcich hlavným hrebeňom Tribeča, sa takto ponúka možnosť prespať pod strechou, v krásnom prostredí, navyše hneď pri vodnom zdroji. včera Pavol Timko Tribeč
Túra Veľké Hincovo pleso zo Štrbského Plesa Malebnosť Vysokých Tatier ma vždy svojím spôsobom priťahovala, ale aj napriek tomu som v nich nejako nenašiel záľubu. Ako turista by som ich chcel aspoň čiastočne spoznať a oboznámiť sa z ich chatami, plesami a možno aj s vrcholmi niektorých štítov. 13/09/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Z Považia ku stredu Európy 02/10/08 14:17 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Strážovské vrchy, Vtáčnik, Kremnické vrchy
  • Počet dní
    • 3
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1265 m n. m.
    • min: 265 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 3790 m
    • klesanie: 3680 m
  • Vzdialenosť
    • 97 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 26.8.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9983 ° SŠ
      dĺžka: 18.4809 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7031 ° SŠ
      dĺžka: 18.9177 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.80752 ° SŠ
      dĺžka: 18.54528 ° VD
      » Mapa
  • 2. nocľah
    • šírka: 48.72874 ° SŠ
      dĺžka: 18.85221 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bivaky: Šútovské sedlo, plošina Letište nad Kunešovom
  • Voda
    • pod Hrádkom, pod sedlom Javorinky, Panský háj, Šútovské sedlo, Púšť, Tri studničky, Medvedí prameň, pri ch. Hostinec
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • autobus do Pružiny, vlak z Kremnice
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.04 (0.37)