Túra

Slavkovský štít

10.09.08
Charakteristický majestátny vrchol, vítajúci všetkých, ktorí prichádzajú do centrálnej časti Vysokých Tatier. Celé roky som ho obchádzala a volila iné štíty, možno práve preto, že bol tak na očiach. Svoje istotne zohrali aj rôzne odrádzania, že ide o dlhú, jednotvárnu a ubíjajúcu túru. Až posledné Dušičky - aj preto, že na ostatné vrcholy platí od 1.11. sezónna uzávera - sme sa s kamarátmi rozhodli pozrieť sa mu na zúbky.

Ráno je optimistické, plné žltej a červenej farby, s čistou jesennou oblohou, akurát Slavkáč má okolo seba biely šálik. Stúpame zo Starého Smokovca po ľavej strane pozemnej lanovky modrou značkou najprv rovno, potom mierne doľava a vnárame sa do lesa. Slnko pripeká ako v lete, a my zisťujeme, že sme mali viac skoordinovať zásoby tekutín. Na štyri osoby máme dve termosky čaju a dve fľaše vody, čo sa ukáže tak málo, že príjem tekutín nemilosrdne regulujeme.

Rázcestie s magistrálou, pokračujeme doprava hore na Slavkovskú vyhliadku. Prechádzame nad lyžiarskym svahom, odkiaľ sem vedie dobre vyšliapaný chodník, a onedlho sme na vyhliadke. Pred sebou máme rozdeľujúce sa Studené doliny, ktorým vzadu dominuje Lomnický štít. Dlho sa nezdržiavame a pokračujeme, pred očami vysoké číslo dnešného prevýšenia. Nasledujú monotónne a nudné stúpania serpentínami v kosodrevine, chalani si ich spestrujú štveraním sa po akýchkoľvek čo len trochu vhodných skalách popri chodníku. Občas sa dá vykuknúť smerom do Veľkej Studenej doliny, na druhej strane je permamentný výhľad do Tatranskej kotliny, ktorý však kazí opar.

Celý deň sa obiehame s početnou skupinkou maďarských turistov, inak je celkom prázdno. Prekonáme malý "štverací" úsek so skalnými doskami a dostávame sa k Nosu. Počula som toľko historiek, ako Nos a iné zdanlivé vrcholy "potešili" nedočkavých turistov, že neverím ničomu, čo vyzerá ako vrchol, a tak ma ani Nos neoklame. Predsa len si trúfame identifikovať vrchol, keď sa nám ukáže - správne. Chodníček sa zmierňuje a mierne odbáča doprava, dozadu, ponad veľmi strmý žľab poprášený snehom. Aj na chodníku je už sneh, kráčam po ňom veľmi opatrne, šmyknúť sa dole žľabom by malo pravdepodobne fatálne následky.

Na sedielku pod vrcholovým stúpaním nás spoza okrajov zrázu obhrýza hmla, vrchol Slavkáča už obtočila bielou čiapkou, takže nevieme, koľko budeme stúpať. Kráčame v hmle a snehu, štart v krátkych tričkách pod modrou oblohou je už nekonečne vzdialený. Na vrchole dokonca vyťahujem svoje lyžiarske palčiaky, ktoré som si na rozdiel od paličiek nezabudla. Fotíme sa pri vrcholovom kríži, odmeňujeme pár glgmi čaju a sledujeme hmlu. Je to klasické jasné mlieko, ktoré nad nami naberá svetlomodrú farbu. Vyzerá to, že ho už-už odfúkne, chalani ostria očami smerom do Veľkej Studenej doliny. Zo dva razy sa vynorí majestátny Lomničák, ale tak rýchlo, že ho nik nestihne odfotiť. Trasieme sa od zimy, Paľo to ukončí rozhorčeným vyhlásením: "On nás len tak odžubáva, aby nás tu čo najdlhšie udržal!"

Pohneme sa teda dole. Kúsok pod vrcholom sa nám ukáže výhľad, fotíme ostošesť. Keď prejdeme chodník nad žľabom a dostaneme sa nad kotlinu, pod nohami sa nám rozprestrie rozprávkový obraz - zvlnené biele more, v ktorom sa naháňajú chumáčiky vaty. Nevieme sa "dofotiť." Po dlhšej chvíli sa obzriem späť a čo nevidím - pocukrovaný vrchol sa ostro črtá na modrej oblohe. No čo sa dá robiť, vracať sa nebudeme. Fotíme aspoň výhľady na jednu i druhú stranu. Postupne nás fotiaci ošiaľ opúšťa a venujeme sa zostupu. Ten sa mi postupne začína zdať oveľa úmornejší ako výstup. Svoje určite zohráva aj mierna dehydratácia. Nekonečné serpentíny, nohy sa mi zvŕtaju medzi kameňmi na chodníku. Dva či tri razy padám napriek Radovým paličkám. Za každou zákrutou už vidím Slavkovskú vyhliadku. Stále nič, mám dojem, že chodník niekto "nadstavuje".

Konečne vyhliadka! Po krátkej bojovej porade sa rozhodneme pre zostup po lyžiarskom svahu. Vedie tadiaľto dobre vyšliapaný chodník, a tak si utešujeme svedomie (predsa len ide o nezhodu s návštevným poriadkom) že na chodníku a na mieste lyžiarskeho svahu nemáme ako prírode poškodiť. Zbehneme na Hrebienok a ďalej dole lesom, neskôr po asfaltke. Nohy na nej pekelne bolia, tvrdé topánky tlačia. Okolo nás padá jesenný súmrak. Smokovecký kráľ ostáva ďaleko vzadu, a predsa s nami. Stačí zavrieť viečka...

Fórum 291 príspevkov
Slavkovský štít 09/10/18 06:49 291 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Šípska Fatra: z Komjatnej do Švošova cez Hrdošnú skalu Oblasť Šípskej Fatry je pre mňa pomerne neznámou, prešla som tu len okruh samotným Šípom. Ale Ostré, Hrdošná skala, Radičiná, Kečky či Čebrať zatiaľ ostávali nenavštívené. Ťažké bolo aj niečo vybrať, každá lokalita hýri peknými fotkami. Nakoniec som sa rozhodla pre prechod naprieč masívom z Komjatnej do Švošova. Tešila som sa na niekoľko skalných vyhliadok a monumentálne skalné okno. 12/08/19 Soňa Mäkká Veľká Fatra a Choč
Túra Šumava: Okolie Borových Lád, Chalupská slať a NCH Les Obec Borová Lada je jedno z častých východísk túr v Národnom parku Šumava. Rôznych peších aj cyklistických okruhov sa dá odtiaľto urobiť viacero. Vybrala som dva tipy pre tých, ktorí majú menej času, horšiu kondičku alebo daždivé počasie. Na oba sa dostaneme priamo z obce a naspäť bez potreby použiť akúkoľvek dopravu. 01/08/19 Soňa Mäkká Svet
Túra Šumava - na vrchol Oblík a Tříjezerní slať Národný park Šumava sa prezentuje najmä lesmi, ale nájdu sa tu aj výhľadové vrcholy. Jedným z nich je Oblík v strednej časti národného parku. Charakteristické pre tento národný park sú aj početné mokrade. Do nášho okruhu sme si pridali Tříjezerní slať, jedno z troch sprístupnených rašelinísk v rámci parku. 25/07/19 Soňa Mäkká Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. dnes Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. včera Peter Straka Javorníky
Prístrešok Rokoš Ďalšiu možnosť úkrytu pri potulkách Strážovskými vrchmi ponúka prístrešok, vybudovaný pár metrov od vrcholu Rokoša. Jeho výhodou je, že má vytvorený v podkroví priestor pre zopár nocľažníkov (hoci možnosť nocľahu je limitovaná neprítomnosťou vodného zdroja v okolí). 17/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Slavkovský štít 09/10/18 06:49 291 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Vysoké Tatry
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2452 m n. m.
    • min: 1010 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1482 m
    • klesanie: 1482 m
  • Vzdialenosť
    • 15 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 07.11.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1393 ° SŠ
      dĺžka: 20.2221 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1393 ° SŠ
      dĺžka: 20.2221 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • na trase nie je
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • vlak, bus
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.86 (0.33)