Túra

Slavkovský štít

10. 09. 2008
Charakteristický majestátny vrchol, vítajúci všetkých, ktorí prichádzajú do centrálnej časti Vysokých Tatier. Celé roky som ho obchádzala a volila iné štíty, možno práve preto, že bol tak na očiach. Svoje istotne zohrali aj rôzne odrádzania, že ide o dlhú, jednotvárnu a ubíjajúcu túru. Až posledné Dušičky - aj preto, že na ostatné vrcholy platí od 1.11. sezónna uzávera - sme sa s kamarátmi rozhodli pozrieť sa mu na zúbky.

Ráno je optimistické, plné žltej a červenej farby, s čistou jesennou oblohou, akurát Slavkáč má okolo seba biely šálik. Stúpame zo Starého Smokovca po ľavej strane pozemnej lanovky modrou značkou najprv rovno, potom mierne doľava a vnárame sa do lesa. Slnko pripeká ako v lete, a my zisťujeme, že sme mali viac skoordinovať zásoby tekutín. Na štyri osoby máme dve termosky čaju a dve fľaše vody, čo sa ukáže tak málo, že príjem tekutín nemilosrdne regulujeme.

Rázcestie s magistrálou, pokračujeme doprava hore na Slavkovskú vyhliadku. Prechádzame nad lyžiarskym svahom, odkiaľ sem vedie dobre vyšliapaný chodník, a onedlho sme na vyhliadke. Pred sebou máme rozdeľujúce sa Studené doliny, ktorým vzadu dominuje Lomnický štít. Dlho sa nezdržiavame a pokračujeme, pred očami vysoké číslo dnešného prevýšenia. Nasledujú monotónne a nudné stúpania serpentínami v kosodrevine, chalani si ich spestrujú štveraním sa po akýchkoľvek čo len trochu vhodných skalách popri chodníku. Občas sa dá vykuknúť smerom do Veľkej Studenej doliny, na druhej strane je permamentný výhľad do Tatranskej kotliny, ktorý však kazí opar.

Celý deň sa obiehame s početnou skupinkou maďarských turistov, inak je celkom prázdno. Prekonáme malý "štverací" úsek so skalnými doskami a dostávame sa k Nosu. Počula som toľko historiek, ako Nos a iné zdanlivé vrcholy "potešili" nedočkavých turistov, že neverím ničomu, čo vyzerá ako vrchol, a tak ma ani Nos neoklame. Predsa len si trúfame identifikovať vrchol, keď sa nám ukáže - správne. Chodníček sa zmierňuje a mierne odbáča doprava, dozadu, ponad veľmi strmý žľab poprášený snehom. Aj na chodníku je už sneh, kráčam po ňom veľmi opatrne, šmyknúť sa dole žľabom by malo pravdepodobne fatálne následky.

Na sedielku pod vrcholovým stúpaním nás spoza okrajov zrázu obhrýza hmla, vrchol Slavkáča už obtočila bielou čiapkou, takže nevieme, koľko budeme stúpať. Kráčame v hmle a snehu, štart v krátkych tričkách pod modrou oblohou je už nekonečne vzdialený. Na vrchole dokonca vyťahujem svoje lyžiarske palčiaky, ktoré som si na rozdiel od paličiek nezabudla. Fotíme sa pri vrcholovom kríži, odmeňujeme pár glgmi čaju a sledujeme hmlu. Je to klasické jasné mlieko, ktoré nad nami naberá svetlomodrú farbu. Vyzerá to, že ho už-už odfúkne, chalani ostria očami smerom do Veľkej Studenej doliny. Zo dva razy sa vynorí majestátny Lomničák, ale tak rýchlo, že ho nik nestihne odfotiť. Trasieme sa od zimy, Paľo to ukončí rozhorčeným vyhlásením: "On nás len tak odžubáva, aby nás tu čo najdlhšie udržal!"

Pohneme sa teda dole. Kúsok pod vrcholom sa nám ukáže výhľad, fotíme ostošesť. Keď prejdeme chodník nad žľabom a dostaneme sa nad kotlinu, pod nohami sa nám rozprestrie rozprávkový obraz - zvlnené biele more, v ktorom sa naháňajú chumáčiky vaty. Nevieme sa "dofotiť." Po dlhšej chvíli sa obzriem späť a čo nevidím - pocukrovaný vrchol sa ostro črtá na modrej oblohe. No čo sa dá robiť, vracať sa nebudeme. Fotíme aspoň výhľady na jednu i druhú stranu. Postupne nás fotiaci ošiaľ opúšťa a venujeme sa zostupu. Ten sa mi postupne začína zdať oveľa úmornejší ako výstup. Svoje určite zohráva aj mierna dehydratácia. Nekonečné serpentíny, nohy sa mi zvŕtaju medzi kameňmi na chodníku. Dva či tri razy padám napriek Radovým paličkám. Za každou zákrutou už vidím Slavkovskú vyhliadku. Stále nič, mám dojem, že chodník niekto "nadstavuje".

Konečne vyhliadka! Po krátkej bojovej porade sa rozhodneme pre zostup po lyžiarskom svahu. Vedie tadiaľto dobre vyšliapaný chodník, a tak si utešujeme svedomie (predsa len ide o nezhodu s návštevným poriadkom) že na chodníku a na mieste lyžiarskeho svahu nemáme ako prírode poškodiť. Zbehneme na Hrebienok a ďalej dole lesom, neskôr po asfaltke. Nohy na nej pekelne bolia, tvrdé topánky tlačia. Okolo nás padá jesenný súmrak. Smokovecký kráľ ostáva ďaleko vzadu, a predsa s nami. Stačí zavrieť viečka...

Fórum 291 príspevkov
Slavkovský štít 09/10/18 06:49 291 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Okruh k Červenému domčeku z Lozorna Červený domček na Lintavách je ikonické miesto, kde som už bola viackrát. Nedávno sme si ho vybrali ako cieľ okruhu po relatívne nových značkách z Lozorna, ktorými sme ešte nešli. Trasa je nenáročná, zaumienila som si, že si ju prejdem aj na bežkách, čo však vzhľadom na snehové podmienky v Malých Karpatoch začína vyzerať ako plán až na ďalšiu zimu, ak vôbec. 28/05/20 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Správa Na Veľký Grič mohla ísť nová ferrata, stopli ju úrady Mesto Handlová plánovalo postaviť na skalách pod vrcholom Veľkeho Griča novú ferratu. Charakterom by šlo zrejme o podobný projekt ako Skalka pri Kremnici. Úrady ju však stopli kvôli pralesu priamo v tejto lokalite. Zavážili aj skúsenosti z ferraty Skalka, kde sa nedodržiava sezónna uzávera. 26/05/20 Soňa Mäkká Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Správa Ministerstvo zdržuje vyhlásenie rezervácie Pralesy Slovenska Zatiaľ čo sa Európska únia hlási k väčšej ochrane pralesov, na Slovensku máme stále vyše dvetisíc hektárov pralesov, ktoré môžu byť kedykoľvek vyrúbané. Návrh rezervácie na ich lepšiu ochranu leží mesiace na ministerstve životného prostredia a z nepochopiteľných dôvodov sa nikam neposúva. 21/05/20 Soňa Mäkká Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hrebeňovka Javorníkov zo Žiliny Pôvodne som plánoval ísť na hrebeňovku Slanských vrchov, po ktorej dlhšie pokukujem, ale kvôli africkému moru ošípaných som nakoniec radšej pozmenil plány. Nechcel som ohroziť naše domáce prasce. Nemusel som ani dlho rozmýšľať a hneď som vedel, že náhradným plánom budú Javorníky. Pohorie cez týždeň celkom opustené so zaujímavými horskými lúkami a malými lazníckymi sídlami. dnes Pavel Forgáč Javorníky
Túra Na najvyšší kopec galantského okresu Počas veľkonočných sviatkov som si všimol, že na Hikingu nie je opis trasy, ktorá by ležala celá v galantskom okrese. Rozhodol som sa, že to napravím. Ale kam ísť, keď je v okrese také množstvo atraktívnych turistických cieľov? Vybral som sa na najvyšší kopec okresu, na Šalgočskú dvojtisícovku. včera Martin Knor Podunajsko
Túra Zo Soriškej planiny na vrch Možic Sedíme pod pancierovým pozorovacím zvonom, Lucia aj so svojimi miniatúrnymi kamzíkmi šplhá po strmej lúke a celé Júlske Alpy aj s jazerom Bohinj máme ako na dlani. Sme ohromení a prekvapení, že nenápadne vyzerajúce vrcholky, ktoré nás na mape zaujali predovšetkým lúkami, ponúkajú tak strhujúce výhľady doplnené o štipku vojenskej histórie. Na rozdiel od neďalekého Vogla sme si tu však nemuseli pomôcť lanovkou, ktorá malým deťom veľmi nesvedčí, a výlet si tak mohla naplno užiť aj 17-mesačná Lucia. 29/05/20 Jitka Švarcová Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Slavkovský štít 09/10/18 06:49 291 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Vysoké Tatry
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2452 m n. m.
    • min: 1010 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1482 m
    • klesanie: 1482 m
  • Vzdialenosť
    • 15 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 07.11.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1393 ° SŠ
      dĺžka: 20.2221 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1393 ° SŠ
      dĺžka: 20.2221 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • na trase nie je
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • vlak, bus
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1 (0.3)