Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Magistrálou na Popradské pleso

Stredne náročná túra, ktorú zvládnu aj málo trénovaní turisti. Tým bude trvať trošku dlhšie a v tom prípade odporúčam zvoliť opačný smer. Z Popradského plesa na Hrebienok alebo do Starého Smokovca. Hneď na začiatku je prudké stúpanie na Ostrvu, no po zvládnutí sa ide už len dole. Najvyššim bodom je Sedlo Ostrva s 1966 m n. m. Ja som zvolil tú náročnejšiu variantu.

Vzdialenosť
20,7 km
Prevýšenie
+1070 m stúpanie, -1105 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 31.08.2010
Pohoria
Tatry
Trasa
Voda
Velický potok, Batizovský potok, Popradské pleso, Sliezsky dom, Hrebienok
Nocľah
Nie
Doprava
Vlak TEŽ, Pozemná lanová dráha
SHOCart mapy
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)

Trasa

Hrebienok - Sliezsky dom - Batizovské pleso - Ostrva - Popradské Pleso - Popradské Pleso TEŽ

Túra trvá podľa hikeplannera šesť hodín, no ak si chcete vychutnať prírodu, oddych, a porobiť nejaké tie digitálne zábery na pamiatku, počítajte s dvoma hodinami navyše.

Keď som vyberal tu správnu túru na septembrový predĺžený víkend, mal som ťažký výber. Rozhodoval som sa medzi Belianskymi Tatrami a túrou na Biele pleso. Nakoniec vyhrala magistrála, z dôvodu ubytovania. Vyrážali sme zo Sibíru smer pozemná lanovka na Hrebienok a vyviezli sme sa hore kvôli úspore času. Na červenú sme nastúpili o 8:00 a vybrali sme sa na Sliezsky dom. Chodník vedie lesom miernym stúpaním až na rázcestie s modrou (cca 20 min), ktorá vedie zo Starého Smokovca na Slavkovský štít. Na začiatku túry nie je čo ešte obdivovať, keďže prvá hodina sa nachádza v lese. Sem-tam je les preriedený víchricou, ale v tejto časti Tatier to nie je také viditeľné.

Po hodine sa začínajú stromy strácať a čím ďalej, tým viac prevláda kosodrevina. Slnko si konečne našlo aj nás. Dáva znamenie na odloženie vrchnej vrstvy oblečenia. Aj keď ráno bolo len 6 °C, tatranské slnko hreje o to silnejšie. Síl je dostatok, entuziazmu tak isto, vyrážame ďalej. V mape sledujem a rátam, koľko nám ešte potrvá, kým dôjdeme k zhybu, za ktorým by mali ležať Slavkovské plesá. Sú ukryté v kosodrevine nad chodníkom. Ich veľkosť záleží na množstve vody z roztopeného snehu. Po príchode na miesto činu sa predieram kosodrevinou, vystupujem hore na kameň a nič, žiadne pleso. Žeby boli úplne vyschnuté? Nie. Prešli sme pár metrov a znova som zabočil do kosodreviny a konečne vytúžený čiastkový bod. Pliesko bolo iba jedno, to druhé bolo vyschnuté. Zopár záberov na pamiatku a pokračujeme ďalej na Sliezsky dom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po ľavej strane sa rozlieha Tatranská kotlina. Nádherný pohľad pre oči. Na Sliezskom dome, resp. pri Velickom plese si dáme krátku desiatu a doplníme tekutiny. Vytiahnem ďalekohľad a obzerám majestátny Gerlach. Obzerám pomyselný chodník nahor, či sa tam nachádza nejaká skupinka odvážlivcov. Keďže je 10 hodín a na Gerlach sadá mrak, nevidno nikoho. Pravdepodobne sú už zakrytí oparom. Popri plese sedí kopec ľudí, pripravujú sa na pokračovanie v túrach. Až na dvoch Maďarov všetci smerujú na Poľský hrebeň.

Obchádzame Sliezsky dom a smerujeme pod Suchý vrch, kde sa pripája skratka z Tatranskej Polianky. Po pravej strane sa rozlieha veľký kotol Gerlachu. Slnko sa skrylo za mračná, nepečie. Ale aj napriek tomu je človeku teplo. Po hodine strávenej miernym stúpaním sme prišli na Batizovské pleso. Kratší oddych strávený hľadaním niečoho škriekajúceho pomocou ďalekohľadu. Po pár minútach objavujem krkavca sediaceho na brale a o pár metrov vedľa orla skalného. Aj keď cieľom bolo vidieť kamzíka či svišťa, no aj orol a krkavec poteší. Sme prakticky v polovici túry, no stále sme nedosiahli najvyšší bod dneška. Týmto smerom je túra náročnejšia z dôvodu trvalého stúpania.

Smerujeme na Ostrvu. Obzerám sa, no nikoho široko ďaleko nevidno. Oproti sa objavujú skupinky turistov. To ma utvrdzuje v tom, že naším smerom sa veľa trúfalcov nenájde. Je krásne počuť aj slovenčinu medzi tou maďarčinou, poľštinou a nemčinou. Obchádzame Klin a Ostrva je už na dohľad. Po príchode na Sedlo pod Ostrvou sme dosiahli najvyšší bod túry, 1966 m n.m. Aj keď časť pod Klinom je vyššia, okolo 2000 m n.m, no nie je označená. Po krátkom oddychu a zvečnení výhľadu na Štrbské pleso smerujeme dole na Popradské pleso. Po pravej strane sa týči Tupá a vidno tam pár bláznov, ktorí porušujú zákaz a štverajú sa na ňu. Po pár metroch sa nám odkrýva nádherný výhľad na Mengusovskú dolinu. Po hodine náročného zostupu, najmä na kolená, prichádzame k Popradskému plesu. Občerstvenie a rozhodovanie, kde dnešok ukončíme. Rozhodujeme sa medzi Štrbským plesom alebo zastávkou TEŽ Popradské pleso. Vyhráva druhá možnosť s medzizastávkou na Symbolickom cintoríne. Nastupujeme do vlaku a smerujeme unavení, no šťastní, na Sibír.

Pozn. redakcie: Pohyb mimo značkovaných chodníkov (Slavkovské pliesko) nie je v súlade s návštevným poriadkom Tatranského národného parku.

Fotogaléria k článku

Najnovšie