Túra

Súľovské vrchy

22.05.05
Súľovské vrchy sú rozlohou neveľký horský celok rozprestierajúci sa medzi údolím Rajčianky a Váhom približne v trojuholníku miest Žilina – Považská Bystrica – Rajec. Krajinársky najhodnotnejšia je centrálna časť, kde rozoklaný skalnatý hrebeň Súľovských skál spolu s na juh sa stáčajúcim hrebeňom Kečky uzatvára malebnú kotlinu s obcou Súľov – Hradná uprostred. Rozhodol som sa po dlhšom čase znovu navštíviť tieto miesta.

Trasa povedie z Bodinej neznačenou cestou na Žibrid a ďalej už po zelenej hrebeňom až po sedlo Roháč – Čiakov. Po žltej do Súľovskej kotliny popri Obrovskej bráne s odbočkou k jaskyni Šarkania diera. Opäť po zelenej k zrúcaninám Súľovského hradu, cez skalné mesto popri Gotickej bráne do obce Súľov – Hradná. Odtiaľ cez Vrchteplú popod Veľký Manín do Považskej Bystrice.

Pred siedmou vystupujem z autobusu na hornom konci obce Bodiná, ráno ako vymaľované. Modrá značka prechádzajúca dedinou ma dnes nezaujíma, mojím prvým cieľom je dostať sa na zelenú, ktorá vychádza z Rajca na vrch Žibrid. Idem teda dolinkou na severovýchod lesnou cestou až do sedielka, odkiaľ cesta klesá k Súľovu. Ja sa stáčam doprava a najprv po lúkach, neskôr smrekovým lesom stúpam a traverzujúc Dubicu sa konečne dostávam na zeleno značený chodník. Krátky strmý výšvih – a som na vrcholových skalách Žibridu (867 m).

Je pol deviatej a už som na najvyššom bode pohoria. Súľovskú kotlinu mám ako na dlani, výhľadu na východ bránia vysoké buky. Májové slnko prihrieva, motám sa medzi skalnými vežami a obdivujem flóru: odkvitajú posledné poniklece, na strminách sú uchytené prvosienky holé, objavil som aj zopár horcov Clusiových... Vydávam sa na strmý zostup do sedla Pastúch. Takmer celých 250 výškových metrov, čo som klesol, naberám hneď za sedlom a dostávam sa na hrebeň, ohraničujúci kotlinu z východu. Ďalšie prevýšenia už nie sú také kruté. Hrebeň je prevažne zalesnený bučinou, neskôr borovicami. Každú chvíľu ale naďabím na nejakú skalku, z ktorej sa otvárajú nové pohľady na skalné mesto oproti a dedinu pod ním. Na rajeckú stranu je výhľad len cez prieseky v lese – v diaľke svietia ešte zasnežené vrcholky Krivánskej Malej Fatry.

Na Kečke (822 m) sa zapisujem do vrcholovej knihy a pokračujem k rázcestníku v Roháčskom sedle. Táto časť pohoria je navštevovaná zriedkavo, počas dvoch hodín stretávam len dvojicu turistov. Odtiaľto však premávka hustne. Stúpam na vyhliadkovú skalu a kochám sa: modrá obloha s jemnými mrakmi, sivé skaly vytŕčajúce zo sviežej zelene sotva rozvinutej bučiny, kde – tu tmavšia borovica... Klesám pomedzi skalné útvary vymodelované v súľovskom zlepenci a v sedle Roháč – Čiakov opúšťam hrebeň a prudko klesám po žltej nadol do kotliny.

Aj tu je totiž čo obdivovať. Hneď po piatich minútach prechádzam popri Obrovskej bráne v Slopoch – najvyššej v pohorí, škoda len, že je pomerne ukrytá v lese. Po chvíli sa zas chodník tiesni v takej úzkej štrbine, že objemnejší musia mať problémy. Dostávam sa k rázcestiu na lúke, odkiaľ vedie tvarová značka k jaskyni Šarkania diera. Idem teda znova na východ inou dolinkou pomedzi skaly. V závere je výstup náročný, zabezpečený rozpadávajúcimi sa kovovými rebríkmi a reťazami. Vysoká puklinová jaskyňa smeruje šikmo do skaly asi 50 m, v strope je zopár skalných okien – celkom pekný príbytok pre draka. Vraciam sa tou istou cestou a dúfam, že rebrík ešte vydrží...

Kúsok poniže rázcestníka naberám vodu z výdatného prameňa a dávam si obed. Pokračujem stále žltou značkou pekným chodníkom popod skaly a obdivujem ich tentoraz zdola. Po okrajoch húštin kvitnú fialoví a žltí zástupcovia domácich orchideí. Od rázcestia pri Kamennom hríbe zas stúpam na hrebeň na Lúku pod hradom. Pod ňou je tiež prameň, tentoraz voda tečie, ale v uprostred leta býva často vyschnutý. Na lúčke je roztrúsených snáď 40 ľudí. Vydávam sa zelenou značkou miernym stúpaním, neskôr strmou úžľabinou k Súľovskému hradu (660 m).

Z hradu, ktorý bol aj pôvodne neveľký, ostali len nepatrné zvyšky múrov popriliepané medzi skalnými vežami. Z vrcholovej skaly je ale prekrásny takmer kruhový výhľad od Javorníkov, cez Maníny až po Strážov. Iba Malú Fatru na východe zacláňa skalné mesto Brady a Roháča. Zostupujem ďalej po zelenej pomedzi zlepencové veže, toto je snáď najkrajší (aj najfrekventovanejší) úsek celej prírodnej rezervácie. Nevynechám krátku odbočku ku Gotickej bráne. Opäť fotím kvetenu a čosi po druhej prichádzam k centrálnemu rázcestiu pri chate Súľov v tiesňave potoka Hradnianka. Po asfaltke sa dostávam do obce Súľov a dávam kofolu v miestnom pohostinstve.

Zostávam verný zelenej značke a mierne stúpam popri potoku, neskôr lesom do nevýrazného sedielka. Odtiaľ peknými lúkami zas mierny zostup do obce Vrchteplá. Na chvíľu sa napájam na červenú a po asfaltke idem popri až ku prameňu pod Ostrencom. Tu prechádzam cez potok a po trase náučného chodníka vedúceho z Manínskej tiesňavy idem popod skalu Bosmany, neskôr sa dostávam na žltú značku traverzujúcu svah Veľkého Manína. Vidno už považskobystrické sídliská na kopci nad mestom... po 11 hodinách na nohách som doma, poctivo unavený – ale stálo to za to.

Najnovšie články autora
 
Túra Vršatec - Brumov - Pulčín - Sidonie - Horné Srnie Aj v druhej polovici augusta sa drží teplé a suché počasie, čo mi osobne vyhovuje. Zopár dní dovolenky mám ešte k dispozícii a z pobytu na južnej Morave ostali nejaké prostriedky v „západnej mene“. Dokopy to rozhodlo o tom, že som sa vybral na trojdňovú nenáročnú turistiku kúsok za humná. 26/03/19 Michal Bukvai Javorníky, Biele Karpaty, +
Túra Kláštorisko, Tomášovský výhľad a Ihrík z Hrabušíc Na druhý deň víkendového pobytu na severnej strane Slovenského raja som ešte doma naplánoval schválne mimo rokliny. Bol som si vedomý, že syn nebude na zimné podmienky úplne vybavený a vravel som si, že jedna roklina bude stačiť. Prechod Pieckami nakoniec prebehol nad očakávanie hladko, ale plán som ponechal... aj preto, že niektoré úseky potrebovali spresnenie priebehu na mape. 17/03/19 Michal Bukvai Slovenský raj
Túra Roklina Piecky v zime Slovenský raj bol pred rokmi mojím pomerne častým cieľom turistiky, či už s partiou zo školy alebo s rodinou. Prechodil som asi všetky rokliny - ale výlučne v lete. Preto som dlho neváhal, keď mi syn v piatok navrhol víkend v Slovenskom raji. Mal tam už objednané ubytovanie na jednu noc, keďže v sobotu ráno mal naplánovaný zimné preteky na Podlesku. Ubytovanie predĺžil do nedele a na mne zostal výber túr. 11/03/19 Michal Bukvai Slovenský raj
Najnovšie články na titulke
 
Túra Takmer Ilavská 25-ka Už dlhšie som plánoval atraktívny okruh z Hornej Poruby. Chcel som vybehnúť na Vápeč, Sokol, Vlčinec, a keď sa podarí, rád by som si pozrel aj Sokoliu nad Iliavkou. Na prechádzku som sa vybral v sobotu a zhodou okolností sa práve vtedy išla Ilavská 25-ka. Absolvoval som takmer totožnú trasu naopak, vďaka čomu som niektorých turistov stretol dvakrát za deň. Na poslednej kontrole na Vlčinci mi dokonca chceli dať pečiatku, akurát nemali kam. dnes Martin Knor Strážovské vrchy
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. včera Boro Tomis Príbehy
Správa Ministerstvo chce dať ŠOP právo zakázať plošné výruby V stredu 29. mája by sa na rokovanie vlády mala dostať novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ňou chce zakázať plošné výruby v chránených územiach od 2. stupňa ochrany. Štátna ochrana prírody (ŠOP) by mala mať rozhodujúce slovo pri plánovanej i náhodnej ťažbe. Novela obsahuje aj záväzok dosiahnuť bezzásahový stav najmenej na polovici územia národných parkov. 24/05/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 867 m n. m.
    • min: 288 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1730 m
    • klesanie: 1895 m
  • Vzdialenosť
    • 34 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 14.5.2005
  • Štart trasy
    • šírka: 49.10895 ° SŠ
      dĺžka: 18.56401 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.11066 ° SŠ
      dĺžka: 18.44561 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • lúka pod Roháčom, lúka pod Súľovským hradom, pod Ostrencom
  • Mapa
    • Súľovské vrchy 1: 50 000, VKÚ Harmanec č. 157
      Vršatec – Súľovské vrchy, SHOCart č. 1076
  • Doprava
    • Autobus alebo vlak do Považskej Bystrice
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.75 (0.21)