Príbeh Ako sme bojovali v Roháčoch Keď sme niekedy okolo roku 1975 vyrazili na náš Veľký vander bolo nás asi 12 - 14 chalanov. To sa ešte nikdy nestalo, pretože sa vždy našli takí, ktorí práve v danom termíne nemali dovolenku alebo im do toho niečo prišlo. Ale v tom roku nám to vyšlo. Malo to výhodu v tom, že sme konečne boli spolu takmer celá osada, a tak sme si to užívali. Naším cieľom boli Roháče, ktoré v tom období boli veľmi populárne a hojne navštevované. 18/05/18 Boro Tomis Príbehy  
Príbeh Jarný čunder do Pivonic Bolo to v roku 1966. Sedeli sme s kamarátom Fredom pri pive a plánovali, že by sme sa vybrali do Bystřice nad Pernštejnem za naším kamarátom Siginom, ktorý tam chodil do školy. Vlastne so Siginom sme už boli dohovorení, len sme plánovali vlaky a podobne. 06/04/18 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Večer na vandri Capkali sme po zarastenej lesnej ceste, tváre a ramená spálené od slnka a čutory s vodou takmer prázdne. Les okolo cesty sa stále menil. Raz hustý, takmer nepreniknuteľný mladý smrekový porast so zvyškom zhrdzaveného oplotenia, potom staršia, šíra a rozľahlá dubina, ako stvorená na úrodu hríbov, prepadliská mohutných bukov so svojimi šedomodrými kmeňmi, skupinky roztancovaných briez, čo sa pretláčali s uzavretými hlúčikmi červených smrekov a nakoniec aj náš obľúbený voňavý borový háj - ako z rozprávky. 30/03/18 Boro Tomis Príbehy
Predstavenie Moje liehové variče Medzi turistické potreby minulého storočia patrí celkom určite aj malý liehový varič Meva. Pražská spoločnosť Meva ho vyrábala v rôznych veľkostiach, či už tie najjednoduchšie, t. j. taký ako je aj tu predstavovaný exemplár, až po pomerne veľké, dvojhorákové. Ja sám si pamätám, ako ho kamarát vláčil na vandre a ako sme si na ňom varili polievky a čaj. 02/02/18 Boro Tomis Varenie a jedlo
Príbeh O dobrom skutku Máme takú tradíciu, že každý rok na Štefana, t. j. Druhý sviatok vianočný, chodievame ráno na malú a nenáročnú dvojhodinovú túru. Je to hlavne preto, aby sme naše ťažko skúšané žalúdky a zlenivené telo dostali do akej-takej formy a mohli pokračovať v ďalšom prežieraní sa. Vždy je to len pánska záležitosť, a tak sa pri tom môžeme i nerušene porozprávať. A práve tam som sa dozvedel nasledovný príbeh. Rozprával mi ho kamarát Kamil. 24/12/17 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Kdesi na Orave Bolo pekné a milé slovenské leto. Slnko svietilo presne tak, ako sme si želali, dážď sa objavil presne vtedy, keď to bolo nutné a správne, a teploty priam rozmaznávali rekreantov na priehradách a jazerách. A rovnako aj trampov a turistov na horách. Naozaj sme si to cenili. Ale ako sa hovorí: každého jedla sa preješ, keď ho ješ každý deň. A tak po dňoch spokojnosti prišli dni nepokoja a akejsi nervozity a my sme zatúžili po aspoň nejakom konflikte, či skôr po niečom, kde by sme neboli až v takom pokoji či pohode. Skrátka a dobre, potrebovali sme zmenu. 01/12/17 Boro Tomis Príbehy
Predstavenie Tlakový petrolejový varič (retro) Možno si ešte niekto z vás pamätá, na môj článok „A šťastný nový rok...“, uverejnený 1. 1. 2017, kde som popisoval príhodu s petrolejovým varičom, ktorá sa nám prihodila kedysi dávno na Nový rok. Keď som hľadal nejakú ilustračnú fotku k článku, natrafil som na jeden Army shop, ktorý takéto variče ponúkal na predaj. 28/07/17 Boro Tomis Varenie a jedlo
Príbeh A šťastný nový rok... Klišé, ktoré ste už určite veľakrát počuli a aj veľmi veľakrát sami použili a popriali druhému. No ja mám spomienky, ktoré potvrdzujú, že mať šťastie na Nový rok je skutočne fajn. Príbeh sa stal niekedy v roku 1975 práve na Nový rok. 01/01/17 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Kapor Fatranský Je 22. decembra a ja sa chystám na posledný nákup pred Vianocami. Chatu už síce máme nabitú potravinami na celú zimu, avšak ešte je treba priviezť údeniny a mäso, ovocie a zeleninu a poslednú dávku posteľného prádla. No a samozrejme mám aj zoznam vecí od manželky, ktoré musím nakúpiť, ďalej nejaké darčeky a ešte niečo na náš vianočný stôl. Prvý turnus hostí nastupuje až 26. decembra a tak na Vianoce budeme na chate takmer sami. 23/12/16 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Poondiata ryža Bolo nás päť: Koška, Bujza st., Bujza ml., Mičin a ja. Sedeli sme v luteránskej záhrade za kostolom a rozprávali sa o tom, že je to škoda, že "zdravotniačky" (študentky zo zdravotnej školy) sú na prázdninách a my nemáme komu hrať na gitarách pod oknami internátu. 02/09/16 Boro Tomis Príbehy
>>
Fakty RSS článkov autora
  • Boro Tomis
    • foto
    • Som ročník 1947 a na hory chodím od dvanástich, najprv ešte ako skaut, neskôr tramp a turista. S pribúdajúcim vekom sa znižuje nadmorská výška hôr, ktoré navštevujem. Nemám rád plné turistické chodníky a preto dávam prednosť pomerne neznámym horám.
  • Kontakt
    • Kontaktné informácie sú dostupné iba prihláseným používateľom.
  • Sleduj autora
    • Aby ti neušlo nič z tvorby tohto autora, prihlás sa na emailovú notifikáciu nových príspevkov:
    • Táto funkcia je dostupná iba pre prihlásených používateľov

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.15 (0.01)