Komentár
Jurrek k článku: Bývalý hostinec v sedle Havran pnky.sk/…/legendarny-hostinec…
+ 11 ďalších príspevkovJurrek k článku: Bývalý hostinec v sedle Havran pnky.sk/…/legendarny-hostinec…
+ 11 ďalších príspevkovK článku: Pamätník Vladimíra Holíka nad Račou – túra inšpirovaná túrou
nová témaMartin knor: Novinky na HIKING.SK Pokus vfafva. - Ak sa tu zjavi tento text, tak to funguje :-) .
+ 207 ďalších príspevkovSvatopluk k článku: Chodník Pavla Jozefa Šafárika Výborný výkon, krásna krajina. Poznám iba časti z Vašej cesty ( úsek Stolica - Brdárka ), treba doplniť. Páči sa mne fotky z okolia Brdárky a divočina pri Stoli …
+ 2 ďalšie príspevkySvatopluk k článku: Cesta SNP alebo slovenské Camino (2) – upršané Volovské vrchy a nádherný hrebeň Nízkych Tatier Dámy, skvelý výkon. Rovnako skvele stručne vecne napísané.
+ 1 ďalší príspevokSvatopluk k článku: Hlava, Sásky vrch a Mesiac kameň Ako zvyčajne výborný tip. Iba kvietky mne akosi chýbajú.
+ 3 ďalšie príspevkyFunTTomas k článku: Cesta hrdinov SNP v zime: bez snežníc a mačiek je to hazard so životom Do článku bol doplnený odkaz na video na youtube.
+ 5 ďalších príspevkovMarian Jasik k článku: Zleteli orly z Tatry, terény, ako sa patrí Dk...ta zaujimava kytka je na mnohych fotka, ci uz kvitnuca alebo bez kvetov....priplietla sa do tejto sady a fotka inej vzacnej rastlinky, ale uz bola vymena.
+ 10 ďalších príspevkovRc k článku: Medvede už nespia vcera sprava o tom, ze europska komisia zamietla navrh slovenska na akutne riesenie problemu s medvedami v zmysle jeho posunutia z najvyssej kategorie ochrany, …
+ 437 ďalších príspevkovDaulagiri k článku: Ľubochňa – Chabzdová – Ružomberok na snežniciach Na počasie sme mali ozaj šťastie. Pekné sú tie lúky v okolí senníkov a v sedle Poľana, tam sa ti bude páčiť keď tam vyrazíš. A ten vrch Magura tiež stojí za to …
+ 11 ďalších príspevkovPavol.horvath k článku: Bývalá stanica lanovky na Líške Vsetko v poriadku. UPOZORNENIE: dvere treba trochu nadvihnut a tak tlacit/tahat!
+ 10 ďalších príspevkovPavol.horvath k článku: Lesnícky zrub Zelenô v Zelenej doline Objekt uz nestoji.
+ 3 ďalšie príspevkyPavol.horvath k článku: Koliba Mlynová pod Kýčerou Na utulni vsetko v poriadku, poriadok, trochu bordelu, drevo nachystane. AKTUALIZACIA: voda sa nachadza 50m od utulne, na strome je sipka ktora ukazuje smer. Je …
+ 24 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Veľkofatranská Tlstá a Ostrá v zime – okruh z Blatnice Toto som siel uz vela krat, ale v zime by som si sem netrufol. Mal si stastie, ze bolo malo snehu. Kamzikov vidat najma v okoli Murana. V zime je v tejto oblast …
+ 6 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Krušné hory: Z Přebuzu na Špičák a späť Pekne brala. Kdesi v tychto miestach som bol pred rokmi na tyzdennej akcii a vsimol som si skvely namet, ako cerpat eurofondy "donekonecna". V minulosti tu bol …
+ 3 ďalšie príspevkyMartin knor k článku: Smolenickým krasom netradične: z Lošonca na Horštúnske skaly a Molpír Bol som tam asi mesiac skor. Na tabuliach toho naucneho chodnika su celkom zaujimave informacie. Tie skaly vsak nepoznem, musim ich niekedy obehat.
+ 1 ďalší príspevokMatobee k článku: Obecná útulňa Zlatno Zdeno pekne. Veru takto netradične umiestenená útulňa za dedinou sa dá kadejako využiť. Ja som išiel okolo v januári a v prvom momente som si myslel, že sú to k …
+ 4 ďalšie príspevkyK článku: Prístrešok Riečnica
nová témaT.D.D.: Strašidelné miesta v horách Informáciu cituje v najnovšej knihe / Miloš Jesenský - Robert K. Lesniakiewicz: Stratení v horách (Záhadné prípady a Paranormálne javy v Tatrách a na Babej hor …
+ 57 ďalších príspevkovBikemartin k článku: Prístrešok na Marduni V sedle pod Marduňou je prameň smerom na sever na žltej cca 50m, je aj na mapy.cz. Aktuálny stav nepoznám, nebol som tam roky.
nová téma
Diskusná téma K článku: Víchrica v Tatrách
Diskusná téma K článku: Víchrica v Tatrách (strana 3)
TZCH Stola - Hagy je priechodny, tuto pisu daco ine
lesytanap.sk/…/clanok.php?id=…
Magistrala prechodna
poprad.korzar.sme.sk/…/tatran…
SRO :
Maroš Petrík :
Cesta slobody prejazdna cela, odpratanňvanie stiepky etc.pokracuje.
Nemáte niekto bližšie informácie ako je teraz po májovej víchrici priechodná hrebeňovka cez Nízke Tatry.
Merhorn: to nie je o Krušných vs. Šumave, je to tamojšie porovnanie u jedincov vysadených v týchto lokalitách z výraznejšie odlišných oblastí, napr. z Vysočiny, no aj zrovna ako naznačuješ, z Dol. Rakúska. A takými Tatry pre podmienky klimatické či pôdne sú iste.
A ku genetickej diverzite, veď práve (vtedy nevedome) zlou aplikáciou tu bola jednoznačne chyba v ich výsadbe pred cca storočím.
Jjano, analógia biomechanizmov jednoznačne existuje, no iste ja ani nikto nehovorí o aplikácii, ale len ako ako príklad. Varovanie skôr, že sa u nás v praxi lesníctva neberie biológia tak seriózne.
(FYI žula je anorganická :-)
jjano a vsetci sme len dietky bozie... :) (samozrejme)
rado, ono sa to robi aj kvoli zachovaniu genetickej diverzity. Nemusi to nutne vzdy znamenat, ze genotyp z sumavy musi nevyhnutne stradat v prostredi krusnych hor (tvoj priklad). Moze ale nemusi, vzdy to zalezi na specializacii a podmienkach tej - ktorej oblasti.
Ak si dobre pamatam tak semena boli z alspych smrekov, ale neviem konkretne skade, nezistoval som to a ak som tu informaciu kedysi cital a vedel, nepamatam si uz.
Pride mi asi skor dolezitejsi faktor - monokultura a to tak druhova ako aj vekova. Asi by bolo dobre ak toto cita nejaky ekolog napr. aby sa vyjadril, takto to je skor len diskusia ludi co trosku vedia ale v podstate nic :) (nic v zlom ale sme diletanti v tejto teme asi vacsina z nas)
Vidím, že sa spúšťa debata (a to je dobre), tak jedno varovanie: Neporovnávajte organizmus človeka a organizmus lesa. Nepersonifikujte les, to je cesta do pekla. Človek je človek, žula je žula a les je les. :-)
Merhorn: samozrejme príklad v istom zmysle exponovaný.
Neviem, čo tými podmienkami myslíš, ak klimatické či výškové a pôdne, tak ani tie, v niečom vôbec, a predovšetkým ide o tú genetiku. Už dnes sa jednoznačne uznávajú lokálne genotypy ako základ. Ako príklad zrovna slúžia dáta napr. zo Šumavy či Krušných hôr, že kalamity prežili práve pôvodné jedince.
rado, tvoj dlhsi prispevok asi siprecitam neskor, mmtalne nemam tolko casu, ale urcite sa k nemu vratim. Len som chcel reagovat na tvoju akusi analogiu. Je mi jasne, ze si to ponal len ramcovo, no trosku prehnane aj tak. To, ze, konkretne smrecina nebola geneticky miestna, neznamena, ze nebola z lokalit s podobnymi podmienkami. Pozor na to.
Plus ešte asociáciu k tej prvej zmienke, o genetike drevín: danosti Nepálca a človeka z nížiny.
Tarazed :
nie su to suchare. Tych padlo velmi malo, v bezzasahovej zone. Inde suchare nie su vo vacsom meradle. Na pohlad zdrave stromy sa lamalio ako zapalky.
Aj cast kalamity v NPR bola po r.2004 vytazena.
merhorn, vlado: iste dobre viete, že predmetné smrečiny, ktoré práve padli, boli geneticky nepôvodné z Tatier. I keď vydržali viacero víchric vo svojej histórii (a boli napr. v 60-tych r. i silnejšie), vďačili za to svojmu mladšiemu veku a no hlavne lepšiemu zdravotnému stavu.
No medzitým práve u smrečín došlo k ich výraznému rozpadu, tj. zhoršeniu zdrav. stavu, okrem znečistenia imisiami smrečiny veľmi výrazne trpia pri zvýšenej priemernej teplote a hlavne deficite vlhkosti, čo sa za min. posledné dve suchšie a teplejšie desaťročia udialo, s imisiami dlhodobejšie (a niečo ako efekt fajčenia u človeka). Na plošné kalamity vetra i lykožrúta nie nič lepšie s kombináciou vekovej a druhovej monokultúry (no konečne si treba uvedomiť aj že lykožrút je súčasťou dynamiky lesa). Ako príklad asociácia na človeka. Epidémii lepšie odolá komunita len výhradne xy ročných starcov, či prirodzené vekové rozvrstvenie obyvateľstva?
Stav predošlého obdobia zalesňovania nie je možné udržať. Síce pozitívom je, že i lesníci uznávajú chybu predošlého a uplatňujú i druhovú rozmanitosť, no veková zostáva. Ale hlavne vyťažením a odvozom drevnej hmoty sa stráca biomasa ako primárny základ lesného ekosystému (pôdu lesníci nedodajú, no nielen o ňu ide), no i stráca sa nevyhnutná diverzita, a to nielen pre prirodzenú obnovu. Ťažbou mechanizmov dochádza k destabilizácii tohto systému nielen mechanicky, no vytvoria sa predpoklady aj pre ďalšiu eróziu a vplyvy napr. prehriatím a vysušením stanovíšť, čo len zase má vplyv na zdravotný stav drevín. A zase asociácia na človeka, aký zložitý je to biomechanizmus, ak je deficit toho či oného, aké to má následky. V biológii drevín to nie je v zásade nič iné. A preto je povážlivé, že v tak krehkom prostredí akým sú vysokohorské oblasti sa zakladajú podmienky viac menej priamo proti prírode, keď chceme mať tam les a nie púšť.
To samozrejme hovorím o lese v regulárnej zóne NP, akým teda by mal byť. Iste hospodársky charakter môžu mať ich ochranné lesy.
Ide o NP, kde inde ako tu je by prirodzený les mal byť. Kultúrna krajina s polomŕtvym ekosystémom je všade okolo nás. Prirodzený les tam historicky bol, treba len ponechať podmienky na jeho spätnú tvorbu prírode samej.
Ešte jednu paralelu problematiky spomeniem, a to útok na zdroje verejných financií zbytočným vyhadzovaním za nákladné asanačné práce či stavby zbytočných ciest apod., keď ešte v našinec to dokáže najdrahšie, viem prečo. No primárne sú toto vyhodené peniaze.
Celkovo mám túto situáciu za signifikantnú pre reálny stav ochrany prírody u nás.
lubo vsak prave to. toho bezzasahoveho uzemia je tak malo ze vlastne ani nemas velmi s cim porovnavat. vela ludi frflr ze by s tym nieco mali robit ale ani netusia ze oni s tym nieco robia a ti frflajuci na ochranarov vlastne frflu prave na tych lesnikov a ludi okolo tazby (ktori s lesnikmi casto nemaju skoro nic spolocne).
pokial chce clovek naozaj porovnavat musi ist trebars smerom na zapad aspon do bavorska. ak chce niekto vidiet ako by mal vyzerat naozajstny narodny park v strednej europe, je to naozaj poucne
Zakladna otazka je, ci sme v narodnom parku alebo v lunaparku. Ak sme v tom prvom, musime aj vetrove kalamity povazovat za sucast pribehu, rovnako ako zmenu klimy a reakciu prirody nan. V lunaparku nas bude zaujmat len ludske hladisko "ja chcem aby tam stal penky zeleny les a hned". Ano, este je tu aj tretie hladisko a sice, ze je to velmi lakavy zdroj lahkeho prijmu. Mnohe stromy co sa odvezu nebudu vykazane a manko sa poriesi nejaky poziarom, ktory sposobi zly zly turista. Najlepsie v lokalite, kde okrem lesakov chodia nanavys "medvede nahanat lisky". Vsak kopnut si treba. Skoda, ze v zime (so snehom) nie su poziare, to by sa dalo potom zvalit na skialposov.
Mimochodom, bolo by celkom prospesne, keby sa teraz zacalo poriadne porovnavat, ako sa vyvijaju uzemia plne manazovane, napoly manazovane a tie bezzasahove. Podotykam, ze tych poslednych je len 6% z celkovej rozlohy kalamity.
vlado2: rozkaz! :-)