my Mirom (Sidom) keď sme prechádzali cez ohradu na Pláňavách ,tak značka ktorá viedla okolo válovov viedla i cez pasúcu sa čriedu dobytka...nevrhali na nás pekné pohľady :-)

Boro, fest fajná túlačka, môžem len závidieť, my sme na jar chvíľkami korčuľovali po mlákach, tu a tam sa brodili v blate, stromy holé, sivá obloha nízko, dohľadnosť 3 kilometre. Po takom článku mi preblesknú hriešne chúťky na penziu. Ale tej ak sa dočkám, to bude hranica 80, ak vôbec nejaká :-)

Skutečně moc pěkný článek.

Prispevok potesil - pekna poeticka proza... :)

Prejdene, poznane, zazite, oblubene...a nielen preto, ze mam Biele Karpaty takpovediac "po ruke".
Chata Janka na Zitkovej aj mna prekvapila a potesila, niekedy skoro z jari sme na nu nadabili cestou z Vlcieho vrchu.
V mapach nie je na nu nejaky odkaz ako ubytovacie, ci obcerstvovacie zariadenie, je to myslim totiz objekt byvalej kopaniciarskej skoly.

Ako sa spieva v piesni:
Les má farby bundy paragánov, listy na vlhkú zem padajú.
Oheň horí v kruhu starých mohykánov,
raz do roka sa tu schádzajú.