Alečo tak v BaH sú ešte míny !? A čo tak ženáči zobrat aj svokry ? Možu bit vpredu .

Romozo: budem teda čakať :-)

Prispejem svojou troskou do mlyna. Ked sme ako studenti chodievali na leto cundrovat do rumunskych pohori, museli sme si aj my najst nejaky sposob, ako odrazat utoky pastierskych psov. Niekedy stacila jednoducha ignoracia, inokedy sme vsak museli psy aktivne zahnat. Palice k tomu velmi nefungovali, psov len drazdili viac a viac, ale jedna finta zabrala vzdy. Akonahle sa k nam blizila svorka psov, hned sme zbierali kamene alebo trsy travy, proste hocico, co sa da vrhat... To platilo na psy absolutne, akonahle dopadli v ich blizkosti prve sutre, brali bez vinimky nohy na plecia. Stavali sa vsak situacie, kedy to bolo na hrane. Nebyt pastierov, mozno by som tu uz ani nevypisoval. V obkluceni svorkou snad dvadsiatich rozzurenych psov, ktori cvakali tesakmi vzdy na tej strane, kde mi boli od chrbta, boli moje sance minimalne. Vela nechybalo a boli by ma tie potvory strhli k zemi... Je fakt, ze solistovy tam niekedy zatuhne, je vzdy lepsie ist s partiou... Ale sutre platili vzdy, pokial sa clovek stihol pripravit...

O psoch pisem aj vo svojom clanku. Normalne sa odpojili od bacu a stada a sli s nami na turistiku z Padisu az do ponornych hradov. Az ked Dunco zbadal dieru v trojke, tak zaknucal a pobral sa domov. Druhy nas ale este cakal niekde na spiatocnej ceste...
Ale vzhladom na to, ze okolo stada ich bolo snad 8, tak tie 2 mozno ani tak nechybali.

romozo: odpísal som ti do hiking.sk/…/bosna_a_hercegovi…, aby som tu nevypisoval mimo témy Rumunsko.

Super článok aj fotky, aj na picasa. Nádherný kraj.

FunTTomas> podla tych fotiek, co som videl, je to tam pekne. Minule vsak v radii davali prispevok, ze este 7% uzemia nie je odminovaneho a aj oznacovanie odminovanych je mizerne. Daulagiri> Ked budeme na buduci rok zhanat ludi, tak sa Ti ozvem. Aj teraz by bolo lepsie, keby nas bolo viac, ako len stvorica. Axel> na ovecku som sa ani nemusel zahrat a aj bez toho ma zahnali.:-) Najvacsia drzost bola, ked baca aj s ovcami bol snad desat minut prec a oni sa potom pokojnym krokom vybrali jeho smerom. Doteraz neviem, ci tam boli na strazenie alebo na plasenie nic netusiacich cudzincov.

romozo: ver tomu, že ak sa ti páčilo v Rumunsku, tak v Bosne a Hercegovine sa ti bude páčiť tiež. Mňa BaH očarila tak, že som tam bol tento rok 2x. A veľmi pekný článok si napísal.

Ad. pastierske psy: niekde som zapocul info, ze sa staci zahrat na ovecku a nechat sa Duncom zahnat...

Paráda paráda článoček, budem sa už opakovať, ale do Rumunska sa raz určite dostanem.
Inak podobný zážitok z pastierskymi psami mám zo Štiavnických vrchov a tiež som to zázračne prežil bez ujmy hoci som rovnako odrátaval posledné sekundy svojho života.
A samozrejme že super fotky.

Ver tomu, že sa tým ešte teraz zožierame! Až neskôr sme zistili, že tá diera v Doline 3, odkial stúpala hmla, bola vchodom do vnútorného okruhu. Možno keby sme tam videli niekoho schádzať, tak by sme sa k tomu odhodlali. Naviac, mali sme obavy z blížiacej sa búrky. Netušili sme, čo by to spravilo s výškou hladiny vody v podzemí. A tá búrka naozaj stála za to.

Priznam sa, ze sa cudujem, ze ste nesli do podzemia, kedze nebola ziadna voda. Bez vody by to bola doslova parminutova prechadzka, ktora sa s podmienkami, ktore opisujem vo svojom clanku, neda ani porovnat...

Vďaka za komentáre!:-) Axel> som na tom rovnako. Už len musím presvedčiť "vedúceho výpravy", aby sme na budúci rok nešli do okolia Sarajeva "hľadať" mínové polia, ale radšej si prešli podzemie v Cetatile Ponorului.

Tiež sme putovali cez tieto hory a konkrétne Bihor vo mne zanechal silné spomienky. Určite sa tam ešte vrátim. Dík za obnovenie spomienok.

Krajina rumunského Bihoru vyzerá nádherne ako tomu nasvedčujú parádne fotky.