Ahojte, salaš pod Mažiarkami v smere do T.Jasena býval v lete otvorený a myslím že sa tam dalo kludne prespať na povale . Ked tadial pojdem zistím a naoíšem ..

Lubos, k tym znackovacim stretkam - oblasti sa budu este dohadovat s komisiou znacenia KST, aby prebehli na miestach, kde to je potrebne, takze zatial neviem povedat, kde budu.. kazdopadne sa tesim na vsetky akcie, ktorych sa zucastnim :)

Ďakujem za pozitívne ohlasy na článok :)))

Boro, neviem bližšie info o tých salašoch, nebol som sa tam mrknúť,
a v týchto končinách som bol len v zime, tak neviem ako to tam vyzerá
počas pastierskej sezóny, ale vzhľadom na to, že je tá koliba v dosť zachovalom stave a v blízkosti sú aj zachovalé nepájadlá, tak neviem ako je to tam v lete, či sa tam pasie alebo nie...

Adushka, áno, to značkárske stretko mi dalo veľa, hlavne odhodlania, keď
som si skúsil, čo tá práca vlastne obnáša. Aj ja sa teším na ďalšie
osobné stretnutie, dúfam, že ich tento rok bude aj s ostatnými hikingáčmi viac, na plánovaných akciách. Dúfam, že sa mi podarí zúčastniť sa aspoň
narodeninového stretka a jedného značkárskeho stretka.
PS: Adushka, nevieš náhodou bližšie info, o tých ďalší dvoch značkárskych stretkách, kde sa uskutočnia, či sa opäť jedno s nich uskutoční aj u nás?
Ďakujem :)

diky za pekny clanok z uzasnej lokality, celkom inspirativne lebo tu som este nebol a to uz mam Turiec riadne pochodeny. dufam ze napises aj dalsie z tychto koncin. a hlavne vdaka za znackarenie :-)

Lubos, tesim sa z tvojho prveho clanku, myslim, ze sa vydaril, a tiez sa tesim z toho, ze nase znackarske stretko sa ti pacilo natolko, ze si sa rozhodol byt regulernym znackarom. Tesim sa na tvoje dalsie clanky a aj na dalsie osobne stretnutie :)

pekny clanok a pekn vyletik - pripomienka ze som vo v.f. dlho nebol
inak - snehom popadane listie a do toho popadane konare a konariky, to je naozaj lohodka.....

Tento usek poznam velmi dobre, chodil som ho biku, v jednom aj druhom smere. Pekne je predlzit si turu vybehnutim na vrchol Lucenca, co je pomerne nenarocny okruh so zaujimavym vyhladom na Lysec a z naklonenej polany pod nim aj Turiec a Prieloznicu.

Chata Lysec bola posledným útočiskom chatára Janka Martineckého, hlavného to hrdinu môjho príbehu "Nešťastné silvestrovské vajcia".
P.S. Ako to vyzerá v tých salašoch. Dá sa tam prespať v lete ???