To bean: Pekne si to napísal.
Tebou opísané zadržiavanie a kúsanie do jazyka dôverne poznám aj som ho zažil, ale naozaj to nebolo pri Zuze v našom príbehu.

veru, mozno len chcela nejake udobrovanie :))

No mna by tocilo az do nebies pri takej jezibabe. Na druhej strane vsak, pohlad na tie nohy a zadok by ma neustale nutil kusat si do jazyka a vraviet si Clovece zadrz, zadrz, vecer ta mozno caka eroticko-esteticko-materialisticka odmena...xxx :)))

... a niekto robí hlúpe chyby (ale myslím si, že v tom nie som sám), a ten závan vetra, ktorý som cítil na tvári po prelete kameňa, ktorý ma minul o niekoľko milimetrov cítim v niektorých situáciach aj dnes.

No krasa, najkrajsi clanok, co som tu cital. Zuzka tam patri, nic zle na nej nevidim :) Niekto bohuje, az stromy modreju, niekto place, niekto hudie hovadiny :) A ono to tym dievcatam vzdy vieme akosi nejako odpustit :) Ved o tom to je ;)

To MatusM: Spomenul som si, že Zuza mala tiež náš výstup spísaný. Skúsim sa s ňou spojiť (aj keď neviem ako dopadnem) a ak ho má ešte v archíve tak ako som mal ja ten svoj, môžeme porovnať.
Napriek tomu, čo ste si mohli o nej prečítať (a čo som ja možno trošku primaľoval) si Zuzu pamätám ako celkom fajn babu.
Je úspešná vo svojej profesii asi práve aj vďaka svojim vlastnostiam, ktoré som sa snažil ukázať aj v našom príbehu: zaťatosť - teda tvrdohlavosť, cieľavedomosť a pevná vôľa a prísnosť voči svojmu okoliu, ale aj voči sebe.

ženy to majú ľahšie ... plačom vyplavia stres a idú ďalej, ako by sa nič nestalo :-) ... nuž a my musíme práve ten plač znášať (:- ... ale býva s nimi sranda ... ja už ďalej nejdem, ja ťa tu počkám, alebo pôjdem pomaly dole ... však choď, vodu aj poživeň mám v rupsaku ja a človek sa nestíha diviť ... fajnovô čítanie

...pekny clanocek...a pekne súpomienky ...aj na zuzu :-)

Dva dni som nebol doma a až teraz som si sadol k počítaču, otvorím hiking, na ňom môj článok a 22 Vašich reakcií a tak ani neviem, na ktorú reagovať.
Zuza, samozrejme nie je pravé meno mojej partnerky, s ktorou som v roku 1996 vystúpil na Mt. Blanc.
Ona je inak normálna baba a len vtedy sa správala tak ako sa správala. Neskôr to komentovala slovami "sama to nechápem".
Kondíciu mala inak vynikajúcu a Blanc ju priamo fascinoval. A asi to bolo naozaj o tom, že bola z výstupu dosť nervózna a mala málo, alebo prakticky žiadne skúsenosti z hôr, ale Blanc veľmi chcela zdolať.
Ano v tom kuloari som urobil chybu. U mňa to bol vtedy asi prejav "povolenia nervov a straty súdnosti" z jej správania sa.
Môj vzťah so Zuzou:
Po našom výstupe na Blanc som sa s ňou niekoľkokrát stretol a už vtedy som náš príbeh spísal - aj keď oproti prvej verzi je táto v hikingu prepracovaná a skrátená - a dal som jej ho prečítať. Už takmer 15 rokov som ju nevidel ani sa s ňou nestretol, občas mi známi o nej povedia ako sa jej darí. Zuza je odo mňa asi o 20 rokov mladšia, vo svojej profesii je úspešná.
Som rád, že sa Vám príbeh páčil, ďakujem za všetky pripomienky.

myslím, že bola do teba Zuza zaľúbená :-)
ale dobre som sa pobavila na hystérii, len jedno mi nie je jasné - že mala takú výdrž nielen výjsť na Mont Blanc, ale aj celou cestou tam aj späť hučať ako heligón :-D však mňa by to vyčerpalo :-D a na vrchole by som vystrela kopytá

:) fakt pekny clanok

Velmi pekny clanok az na tu Zuzu! To musi byt hucadlo. Clovek ide do hor za tichom, kludom a zazitkami a ked taky zetor mu huci stale to musi byt horsie jak v bani.

Godman: dobry napad ta jej spz, ale skor na vystrahu

Pekne citanie :).

Uprimne, na takuto babu by som nemal nervy.

Skvele citanie. 1*