Po vršatskom pastujem aj jesenné pohladenie strážovské s podobným scenárom ;-) Cestou na Zliechov sa nad Strážovskými vrchmi držala nízka oblačnosť a krajina sa ponárala do sychravého pochmúrneho času s mrholením. Ani nad Zliechovom to nevypadalo ktovie ako nádejne, a tak pomaly s vidinou fajnej čerstvej prechádzky bez nejakých ohromujúcich výhľadov som vykráčal hore. Hodnú chvíľu veru trvalo kým sa to celé nejak umúdrilo, ale vyčkať do západu slnka sa oplatilo, aj napriek výdatnému chladnému vetrisku. Odmenou bolo nádherné svetelné divadlo s efektným dažďovým výparom. Pozápadovú atmosféru však opäť pohltila nastupujúca oblačnosť, takže s pribúdajúcou tmou som sa pomaly pobral dole. A keďže to bolo práve v čase jelenej ruje, tak na lúke pod Strážovom som si ešte doprial kultúrny zážitok v podobe nádherného parohatého kráľa pri večernom ľúbostnom koncerte :-)