Vdaka za kritiku, posuniem ju autorke. Pise prvy krat a verim, ze do buducna to bude lepsie.

Pietro, mozes mi napisat, ktore clanky povazujes za nekvalitne? Takyto feedback mi zatial uplne chyba -- si prvy, co take pises. Uvazujem, ze zavediem hodnotenie clankov aby bol prehlad o tom, co maju citatelia HIKINGu najviac a co najmenej radi. Doteraz som sa spoliehal na forum.

len dodatok, s clanku, v lete su sice snehove polia istym lakadlom, ale prvorade je neriskovat a hlavne zbytocne neriskovat je naozaj lepsie ist po tych kamenoch v pravo a troska "poliest" ako to zbytocne riskovat cez snehove pole predsa je ta skala o cosi pevnejsia ako sneh. par dni predtym som tam bol aj ja, a neboli tam takto vyslapene schodiky ako je to na tej fotke, takze o to tahsie sa tam dalo dostat. bezpecnost nadovsetko a na senhove polia neist bez maciek a cakana...
neviem presne kde som to na nete nasiel ale smyk po snehovom poli moze byt aj 90% volneho padu, a smyknut sa po 100 metrovom snehovom poli a potom skoncit niekde medzi skalami nieje vobec nic bezpecne...
(btw: par dni pred tym, si ista ceska turistka urobila na zadku este jednu ryhu od stehna az k pasu , a to sa len smykla 15 metrov po snehovom poli a na nestastie zakoncenie bolo vycnievajucim spisakom)

Bon, dakejm za kritiku, ano suhlasim, ze som to pisala neosobne, pretoze som to v opacnom smere nerobila. Co sa tyka opisov, radsej som sa chcela vyhnut castokrat zbytocnemu klise, ved aj tak kazdy preziva a vnima krasy prirody inak.
Myslim, ze narocnost zostupu zo Sedielka som zvyraznila viackrat dostatocne, aj nebezpecnost snehovych poli.
Nechcela som pisat o svojej neprijemnej skusenost, pretoze si viem dobre predstavit ake tsunami by som tym vyvolala.
Nas zastihla v sedle neprijemna burka a moj sparingpartner ma viedol aj napriek tomu snehu dolu zo sedla. Ja, ako menej skusena, som nenamietala a preto sa nanic nevyhovaram. Ano, stalo sa mi tiez cosi podobne ako tej cesek, o ktorej pise Patricius...nestastne som sa posmykla, ale nastastie uz v polovici pola a teda som ''nenabrala az taku rychlost.'' Mala som stastie v nestasti, nic sa mi okrem par skrabancov, modrin a malej spaleniny od snehu na lytku nestalo. Ano, tiez som kedysi citala, ze takmer vsetky pady na poliach koncia tazkymi urazmi a niekedy aj tragicky, smrtou. Prave to sa mi pri pade premietlo v hlave.
Mala som stastie, ze pri dopade na sutovisko som si nezranila hlavu, ani chrbticu a naraz mi tlmil a ochranil ma batoh.
Pietro, co sa tyka botasiek, myslim, ze kazdy sudny clovek o takej obuvi ani neuvazuje, bez ohaldu na to, ci ide po magistralke alebo lezie Priecnym sedlom.
Btw, po mojom pade, ked sme zvysok schadzali skoro hodinu a to takym sposobom, ze moj priatel mi doslova vysekaval schody do snehu, nas obiehal jeden Cech, ktory si to ''smykol '' postojacky a pri pohlade na nas, nam odporucil to tiez skusit :) tak aj taketo paradoxy clovek zaziva ...
Ospravedlnujem sa teda za nezazivnost, a nabuduce, ak nejake bude, sa budem snazit pista kvetnatejsie, aj ked je to podla mna na ukor faktickych info.
Napokon kazda kritika, ktora je konstruktivna, je dobrou, takze netreba kritizovat a potom napsiat sorry :), to sa potom sam negujes, Pietro

Tuto turu som absolvoval tak, ako je popisana. A keď som ju išiel bola dosť v pohode. To ale bolo pred dvoma rokmi. O tom som však nechcel. Vlastne som len chcel napisať, že je to super tura a hlavne Javorova dolina urobila na mňa dojem. Naozaj nadhera, velmi fajn je, že tade nechodi až toľko ludi.

Co by som chcel najprv povedat je to, ze kazdy menej skuseny turista si po precitani tohto fora vsimne, ze zlab zo Sedielka je treba brat vzdy vazne, a ak tam je sneh tak je velke riziko posmyknutia a s tym spojene ohrozenie zdravia.
Este tak narychlo Lubovi. Pozrel som si par clankov dozadu, clanky su kvalitne po obsahovej (faktickej stranke, vidime to a ono...), no prave trochu viac originality mi tu chyba. Nieco co pre autora robilo turu vynimocnou, ved kazda tura je odlisna, s tym kazdy suhlasi. Nechcel by som ak by sa tury pisali v style vyrazam, stupam, klesam, bol by som osobne radsej ak by tam bolo okrem potrebnej faktickej stranky (ta tam musi byt!), aj nieco co z toho clanku cloveku ostane v pameti.
Napadlo ma, ze moja reakcia suvisi snad aj s tym ze Sedielko ci Tatry obecne poznam velmi dobre, a ked som zbadal clanok Sedielko, ocakaval som vacsi zazitok ak to mozem tak nazvat. No ostal som mierne sklamany.
PS - hodnotenie clankov by bola dobra vec a mozno by o niecom svedcila. To bez pochyby.
Este Lubovi - pre niekoho je clanok putavy pre ineho nie, to je prirodzene. Mne sa pacia clanky od Misa Bukvaia a moc dobre pise aj Peto Straka, a originalne aj Boro Tomis. No strasne nerad by som na niekoho ukazal prstom, ty nie.
Kajinke - kazda kritika je myslena v dobrom, aspon odo mna. Nabuduce pis tak aby to bolo urcite take ako si to prezivala. Ani necakam romanticke poviedky, no aby to bolo s tvojou pecatou. Ved kludne si to mohla napisat v smere v akom si to sla.
Tie botasky, to bol vtip, to kazdy (zdravy)dobre vie. Tak vela zdaru a novych skusenosti

na obhajobu kajinky...kazdy pise na zaciatok ako pise, a na druhej stranke, ten clanok nebol zly, lebo ak niekto si naplanuje turu na sedielko, tak je to velmi dobre napisany clanok, lebo presne vie kde ho co caka..ja osobne som sem (na hiking) po prvy krat siel aby som zbieral fakta a dojmi autora som sprvoti preskakoval, lebo som potreboval hole fakta...
takze clanok splnil svoju funkciu, co sa tyka informacie zvysne je potom uz len skosenost v pisani...

Pietro, vdaka za tvoj feedback. Rad by som vsak vedel aj kokretne ktori autori sa Ti prilis nepozdavaju. Doteraz som mal pocit, ze pestrost stylov citatelom sedi. V inych forach narazky na kvalitu zatial nie su.

Kludne mi napis na email ak to sem nechces verejne pisat -- lubom(at)gmx(dot)net

Mate pravdu, ani mne sa spatne ten clanok nezda atraktviny, ale to mojim ani cielom nebolo. Chcela som len strucne popisat turu, ktora sa mi velmi pacila a takymto sposobom inspirovat aj inych...nepisala som ho '' po pamati'', mozno v casovej tiesni, a ked sa mam priznat, bol to len moj pokus, asi som teraz ovplyvnena inymi vecami a preto som ho napisala aj tak stroho.

Dakujem Patricius :) za obhajobu
p.s. a to som buduca advokatka :)))

Krajinka: nedaj sa znechutiť kritikou. Nechodia sem iba dokonalí znalci všetkých miest napr. v Tatrách, ktorí všetky cesty už "prešlápli", ale aj takí, ktorí hľadajú inšpiráciu na svoje výlety. Mňa osobne článok zaujal z hľadiska faktov. Prajem veľa pekných zážitkov a teším sa na nové články od Teba.

Kajinka, ja tiez dufam, ze to beries sportovo a nenechas sa odradit od dalsich prispevkov. Pietro chcel povedat priblizne to, ze cisto technicky opis tury sa da najst vo vselijakych sprievodcoch. Citatelia hikingu su uz "rozmaznani" a cakaju v clankoch cosi naviac - vlastne postrehy, zazitky, mozno trochu humoru ci napatia... Tym by sa mali clanky odlisovat od tych rydzich opisov.
Myslim, ze keby si do svojho clanku bola farbisto (svetlocervena krv na tmavobielom snehu...) opisala svoj smyk, clanok by to prilis nepredlzilo - ostali by aj fakty a citatelia by si viac vryli do pamati nebezpecenstvo snehovych poli... a nevyvolo by to mozno ani taku vlnu tsunami ako teraz.

Dakujem Lubos a Misko,

myslim, ze viem byt k sebe kriticka a som schopna sebareflexie. Ano, mozno fakty boli, a ak nabuduce niecim budem chciet prispiet, urcite si najdem viac casu, aby bol clanok zaujimavejsi a dynamickejsi.
Inak o Sedielku a svojom pade som mozno osobnejsi prispevok dala na hory.sk$ret
tak ak budete mat cas, si pozrite v rubrike reportaz.
Este raz dakujem za povzbudive slova ;)

Nedalo mi to, tak oridavam svoju aj ked dost osobnu vypoved, tu sa vsak o faktoch nedozviete :)
p.s. Pietro, vyhovuje Ti takyto styl ?? :)

Sedielko 2005
Po mojom skvelom navrate z Francie sme sa dlho dohadovali kedy spravime Tatry 2005, az z toho nakoniec vypalil jul, a sli sme len ja a Lakynko. Rozhodli sme sa vzhladom na ine povinnosti zostat len na jednu noc v nasich krasnych horach.
Prvy den sme robili dost unavnu, ale peknu Monkovu dolinu, a na druhy den Lakynko vybral Sedielko.
Vyrazili sme za pekneho svitania, a pekne sme stupali Zadnou javorovou dolinou. Ako sme predpokladali, vela ludi sme na chodniku nestretli, len asi dvoch mladencov, s ktorymi sme sa obiehali pocas celeho vystupu. Po prekonani prvych dvoch stupnov sa zacalo zmrakat a nad Vysokou a Rysmi bolo zretelne vidiet hustu oblacnost. Predstava burky v sedle ma hnala vpred co najrychlejsie ako sa dalo, aj Lakymu som videla v ociach mierne obavy, a to sme este nevedeli co nas caka...
Spominani chalani vysli do sedla skor, navliakli si nepremokave bundy a hned to otocili spat.
Bolo mi to zvlastne, ale myslela som si, ze mozno sa im nechce schadzat sutoviskom. No ked som konecne dosla do sedla, hned som to pochopila. Pred sebou, resp. pod sebou som sa neveriacky pozrela na snehove pole. To vsak nebolo obycajne snehove pole, s akym sa tradicne stretavame aj uprostred leta, ale doslova zjazdovka. Zjazdovka zo Sedielka. Laky mi vravi, no pod...neverila som, ze to mysli vazne. Kedze muzi byvaju racionalnejsi v takychto situaciach a vedia sa rozhodovat zvacsa spravne, som bez vacsich vahani nasledovala svojho sparingpartnera...
Po prvych nesmelych krokoch sa mi to zacalo pacit, az na to hromobitie a dazd. Neznasam hrmenie v meste, a nieto na horach, kde je clovek taky malinky...Teda sneh bol fajn, dobre sa donho borilo, kym neprisiel ten osudny okamih...Laky zrychlil tempo zostupu, a nevsimol si, ze som trochu zaostala. Trochu som ho srdila tym, ze jeho slapaje nie su dokonale a ze mi nepasuju. Prisiel jeden balans, ktory som ustala, ale ten dalsi nie...mala som na sebe debilne poncho, a paralyzovana celou bizarnostou situacie, som ani nebrzdila. Vzdy som sice verila, ze mne sa nic zle stat nemoze, ale ako som sa rutila po snehu na velke sutovisko, som tusila, ze to bude moj koniec. Pamatam a zrejme si budem este dost dlho pamatat ten rev, ktory sa mi vydral z hrdla. Ked som ''obiehala'' :) Lakyho, sa nam ruky minuli o niekolko centimetrov a bolo mi jasne, ze ak ma nezachyti, nedopadne to so mnou dobre. Pohlad, ktory som mala pred sebou bol strasny, ale pamatam si uz len ako som dopadla na bok. Mala som obrovske stastie, ze som si neporanila hlavu, ani chrbticu. Najprv som sa nemohla nadychnut, a citila som sa ako svetlomet rozbity na marne kusky. Zrazu sa za mnou zosmykol Lakynko a so strachom v hlase sa ma opytal co mi je. Po boji s nadychnutim sa, zo mna vyslo, ze zijem. Lakynko ma ukludnil, podporil, po soku sa mi vyplavil asi adrenalin :) a viem, ze som na neho nie pekne vystartovala, prepac Lakynko.
Najprv som razantne odmietla dlasi zostup po snehu, ale hned som si to rozmyslela po prvych roztrasenych krokoch po suti...Tak mal Lakynko o pracu postarane. Schody, ktore mi doslova do snehu vytesal, boli dokonale. Zvladli sme to, ked sme konecne boli na rovnej zemi, som bola asi najstastnejsi clovek v danej chvili. Cela premocena, ubolena, ale ziva.
Na Terynke sme si dali vydatnu kapustovu polievku, a mlcky sme si vymienali pohlady, pocujuc frajerske reci od vedla.
Nas zostup nebol ziadnou naivitou, ani frajerinou, ale vychodiskom, ktore sme zvolili (ano, aj ja, hoc konkludentne) v tiesnivej situacii. Urcite nam chybali macky, iste aj informacie, ak by Horska sluzba zvrejenila, ze zo Sedielka nie je mozny zostup, len za pomoci zimneho vystroja, resp. minimalne maciek, ale nic take nikde nevyselo.
V ten den okrem nas zisiel zrejme uz len jeden typicky odvazny Cech, ktory nas obiehal smykajuc sa, po mojom pade. Odporucal nam to skusit. Ze je to sranda. Ano je, pokial sa vam neprihodi nieco ako mne. Potom sa uz divate na vsetko trochu inak. Nikdy som nemala laxny pristup k zodpovednosti, no teraz vynakladam co najvacsiu opatrnost pri kazdom pohybe, pretoze clovek vopred nikdy nevie, co sa mu moze prihodit.
Co je vsak dolezite, moja laska k horam je este vacsia, aj minuly vikend som stravila v Tatrach, robili sme Prielom a Hlinsku dolinu.
Sedielko si chcem urcite zopakovat, no uz za lepsich podmienok :)

Kajinka,

ufff, keď som čítal o tom páde, tak som mal normálne strach spolu s tebou... No, chvalabohu, že to dobre dopadlo a dúfam, že ťa to neodradilo od ďalšej turistiky (hm, kedysi v starších turistických sprievodcoch radili, že cepín a mačky sa v Tatrách často hodia aj v lete. Vtedy som tomu ešte nerozumel...).

A čo k tej druhej verzii článku? Hm, či veríš alebo nie, ale číta sa to ďaleko lepšie ako len zbierka suchých údajov. Ideálne by bolo spojiť fakty so zážitkami, teda nejaký kompilát tvojho prvého a druhého článku. Bolo by to síce dlhšie, ale pravý turistický fajnšmeker by si rozhodne prišiel na svoje.

Ja sa na Sedielko chystám už dlhšie, chcel som ísť presne tvojím smerom aj tohto roku v auguste, lenže po dažďoch náhle napadol sneh a pokryl všetko nad 2000 metrov. Absolvoval som potom ešte jednu krátku túru v snehovej brečke k Hincovým plesám, kde som mal aj menší pád (v porovnaní s tvojím bezvýznamný), ale od augustovej zimnej turistiky ma to dokonale odradilo. Takže snáď nabudúce...