Fíha to také kočky sú na Zbojníčke? Tak to tam v lete doletím ako na koni:)

Paradny clanok. Pozdravujem Zuzku na chate a ked dam dole sadru, tak si tam vyslapnem.

Fajn článok, poznám prostredie Zbojníčky a dobrého Gazdu :)

fajny clanok na koniec roka ;-)
šnr 2011

Tak taketo clanky mam rad, dakujem ! a PF2011 :)

ďakujem za perfektný článok... potešil

pekný usmevny clanok :)

Moc hezký článek, který vtáhne do děje. Krásně ukázal "zákulisní" atmosféru na horských chatách, člověk se při jeho čtení hned dostane vysoko do hor, i když právě sedí v Brně. Díky!

Ako mladý VŠ som zažil niečo podobné ako nosič – brigádnik na Téryho chate počas jej rekonštrukcie v 80- rokoch. Boli to zlaté časy, jedny z najkrajších v mojom živote. Mal som tú výhodu, že som okrem nosenia stihol aj celkom slušne poliezť celé okolie chaty. Nielen stenové výstupy, ale najmä hrebeňovky, ktoré sú v tejto doline naozaj krásne. Tá atmosféra na chate bola presne taká ako v článku a dodnes na to spomínam. Zažili sme kopu veselých príbehov, rôznych zbojstiev a iných nezabudnuteľných zážitkov. Dodnes napr. spomínam na romantické večerné plavby na plese za chatou na gumenom člne, ktorý tam vtedy ktosi vyniesol. Počas rekonštrukcie chaty sme vynášali najmä rôzny stavebný materiál. Spomínam napr. na vynášku sklenej vaty, ktorá sa nám napriek „bezpečnostným“ opatreniam dostala z krošne na chrbát. Potom sme si ho chladili v plese, lebo to svrbenie sa nedalo vydržať. Spomínam, ako som niesol kovovú pásovinu na strechu. Taký „nenápadný“ kotúč na krošni. V Ohnisku mi nedopatrením spadla vynáška zo štandu na zem. Vtedy sa tam bežne zvyklo bivakovať a tak som tam šiel hľadať bivakujúcich horolezcov, aby mi ju pomohli vyložiť zasa na štand. Nájdení dvaja pomocníci z bivaku potom zo zvedavosti vyšli so mnou až na chatu, lebo chceli vedieť, koľko váži tá moja vynáška. Pokúsili sa ma na trase aj striedať, ale nedalo sa im. Vážilo to totiž 105 kg. Táto nenápadná vynáška bola vtedy jednou z mojich najťažších, aj keď sa pri balení vôbec nezdala. My sme pri balení nevedeli, koľko si nakladáme, vtedy sme vážili iba hore na chate. Takže ešte raz vďaka za pripomenutie tohto nádherného obdobia.

Uf ze 105 kg! Mozno na 3-krat by som to vyniesol ;-)

Co sa nenapadneho "maleho tazkeho" : stacilo mi 25 kg cementu do TS Cerro Tore. Ruxak vyzaral prazdy a fucal som ako lokomotiva.

ta Paľo, tak to ti teda gratulujem aj keď s nejakým dsaťročným oneskorením :-) ... super výkon

Peťo, my sme boli vtedy takí roznosení, že sme s cementom bežne predbiehali turistov a stihli sme urobiť aj 2 vynášky za deň, ak murárom počas roboty došiel. Zo zeme sa mi dalo odlepiť zhruba s 80 kilovým nákladom. Na ťažšie náklady už bol potrebný vyvýšený štand, na ktorý mi ho pomohli vyložiť kolegovia. Pri tej pásovine som sa počas vynášky obliekal, lebo mi bola zima. Niesol som iba v kraťasoch a tričku a vo vyšších polohách vtedy napadol prvý jesenný sneh. Vynáška mi spadla zo štandu na zem a vtedy som zistil, že nemám nijakú šancu vyložiť ho sám hore na skalu. Keby sa dal náklad rozdeliť, ešte by som si možno nejako poradil, pri pásovine to nešlo. Ťažké náklady do 100 kg sme nosili bežne, napr. bomba na zváranie mala aj s krošňou medzi 90 – 100 kg. Najťažší náklad som mal 108 kg a vynáška mi z Hrebienka trvala 4 hodiny. Väčšie váhy sa nosili najmä kvôli stavebnému materiálu, ak sa nedal rozdeliť. Bežne som nosil okolo 65 - 75 kg, to bola taká normálna vynáška. A ešte pre zaujímavosť, vtedy som ako bývalý atlét vážil možno nejakých 70 kg.

chlapi, vy tu o cemente a pritom pointou tohto článku sú chilli buchty na pare ;-)