Samozrejme sa jedná o letné podmienky a uvedomujem si, že som vykopávka a že väčšine ľudí je to aj tak jedno.

P.G. k tej diskusii o obchadzani retazi:

• ak tomu dobre rozumiem, jedna sa o letne podmienky
• starsi ludia :-D vstup do seba a ked sa vratis, uvedom si, ze pre vacsinu tu diskutujucich si vykopavka, tesne nasledovana mnou.

Je to zhruba tak, ako má Kaspy na fotke. Až na ten spodok, nezatáča sa to doprava, ale doľava do toho kúta a ide to rovno ku tým ľuďom, ktorí stoja pod reťazou. Tam sa prelezie taká nenáročná skalka s dobrými chytmi, je to úplne bezpečné a nie je to nijako exponované. Bežne to zvládajú matky s deťmi a aj starší ľudia. Jednoducho človek, ktorý ide v smere od Plačlivého, sa tejto jedinej reťazi na trase môže ľahko vyhnúť. Je kopa ľudí, ktorí sa neodvážia ísť na Ostrý Roháč, lebo im reťaze nerobia dobre – a zbytočne. Keď idete z Plačlivého a prídete pod reťaz, doprava smeruje viditeľný chodníček (obchádzka) a nemôžete sa pomýliť. Vyjdete po ňom pomerne ľahko na hlavný vrchol dvojvrcholového (rohatého) Ostrého Roháča. Ak chcete ísť ďalej na druhý vrchol a potom do Jamníckeho sedla, reťaziam sa už nevyhnete. Nič viac sa tu už obísť nedá.

pohrabal som sa vo fotkach tu je to vidno...bohuzial tam nie je zachyteny zaciatok chodnika, ale myslim ze by to malo pre oriantaciu stacit.
upnito.sk/imggal.php?viewGall…$ret

Obchadza sa tam ten komin, zabezpeceny retazou, smerom od Plačliveho.Vrchol/y sa obist nedaju.

K článku Ostrý a Plačtivý Roháč - dotaz k příspěvku od P.G. ze dne 24.12.2010: je zde napsáno, že se dá vrchol Ostrého Roháče obejít zprava. Nepochopil jsem, zda je možno obejít celý vrchol (obě špice) nebo jen jeho část? Díky předem za odpověď ID

Palo, hovorí sa tomu "oral history" a skutočne to pomaly mizne. Každá dedina, každá dolina, každý kút chotára skrýva nejaké príhody, informácie, staré názvy a všetko to pomaly mizne tak, ako vymierajú starí ľudia, ktorí si to ešte pamätajú... :-(

Peter, ak narážaš na moje neskoré, takmer nočné príspevky, tak možno nevieš, že ja som nočný vták. Večer sa mi najlepšie robí. Navyše som alergik a v noci zle spávam, tak čo už mi ostáva ? Neviem, či pôjdem na polnočnú, zasa až taký nespavec nie som. S tými mužíkmi a kamzíkmi neviem, či je to pravda, alebo nie. Pravidelne ale sledujem, že čriedy tento „cintorín“ obchádzajú. Možno je tam toho naozaj veľa a už ich to ruší. Pritom bežne chodia do Smutného sedla oblizovať moč ľudí, ktorí sa tam v kúte vyčúrajú. Čo sa týka názvoslovia v Západných Tatrách, tie by tiež potrebovali svojho „Ivana Bohuša“. Niet takého človeka, ktorý by oslovil starých pamätníkov, lesníkov, poľovníkov, urbárnikov alebo bačov, aby sa zachovali pôvodné názvy. Čo dolina, to rôzne názvoslovné špeciality, ktoré sa postupom času rôzne komolia, až nakoniec upadnú do zabudnutia. Je to škoda, pretože ide o naše kultúrne dedičstvo. A takto trestuhodne vymiera.

Paľo: vďaka za doplňujúci vysvetľujúci komentár, na základe ktorého som na začiatok článku doplnil priebeh trasy vrátane miestopisných špecialít do zátvorky a v texte opravil na rázcestie pod Homôľkou.

Paľo, pekné sviatky prajem.
Čo sa týka obchádzania skalných mužíkov kamzíkmi, to stojí fakt za zamyslenie.
Ja by som napríklad skôr čakal, že kamzíky budú okolo nich obsmŕdať a hľadať soľ - ale ja som nikdy kamzíčiu čriedu v blízkosti takejto skupiny skalných mužíkov (napr. nad Váhou) nevidel. Sivá je každá teória.
Čakám príspevok, keď pôjdeš z polnočnej :-)

Vďaka za pekný článok. Dovolím si doplniť ho o zopár údajov a upozorniť aj na zopár nepresností. Uvádza sa, že Žiarska chata leží v nadmorskej výške 1.325 m a nie 1.400 (pozri oficiálnu stránku Žiarskej chaty: dolinky.szm.com/chata.htm). V niektorých mapách (hl. poľskej proveniencie) som našiel aj údaj 1.289 m. Všeobecne sa ale najčastejšie uvádza tých 1.325 m. Najskôr k reťaziam na Ostrom Roháči: V inej diskusii som už uviedol, že hrebeň Roháčov je zle vyznačený. Je vyznačený štýlom „kade ťažšie“ namiesto „kade ľahšie“ a kto to nepochopí, zbytočne si zalezie, aj keď nemusí alebo vyložene nechce (cudzinci, starí ľudia, deti). Platí to aj pre Ostrý Roháč. V smere od Plačlivého sa dá tá jediná reťaz pohodlne obísť bez lezenia sprava. Reťaz človeka úplne nezmyselne vyvedie do tých najväčších zrázov – platní nad priepasťou, ktoré sú za zlého počasia dosť nebezpečné. Pritom sprava vedie normálny chodníček bez potreby liezť. To isté platí pre Plačlivô v zostupe smerom do Smutného sedla. Stačí sa trošku vrátiť späť až tesne nad rázcestník pod vrcholom a potom viditeľným traverzovým chodníčkom pohodlne podísť všetky extrémy na hrebeni. Je to vyznačené ako keby pre horolezcov a na zimné podmienky, horolezci to ale nepotrebujú a vedia to aj bez toho. Cudzinec to ale nepochopí a liepa sa zbytočne cez najväčie zrázy. Bohužiaľ nieto tej sily, ktorá by to dokázala preznačiť – už na to upozorňujem niekoľko rokov. Ďalej sú v článku určité chyby v geografických názvoch, ktoré ale autor zrejme nemohol nijako tušiť. Asi najväčšou chybou je názov „sedlo pod Homôľkou“ – žiadne také neexistuje („Dopíjam poslednú vodu, ďalšie bude až v Sedle pod Homôľkou“). Autor mal asi na mysli Rázcestie pod Homôľkou (rázcestie do Smutného a Žiarskeho sedla). Aj geografické názvy uvedené v mapách majú svoje úskalia, ale to už človek nemá šancu vôbec vedieť, ak nie je miestny znalec. Ja tiež nie som znalec, ale niečo sa na mňa hádam už postupne nalepilo. Máme tú smolu, že naši predkovia necítili potrebu popísať každý žbrdok, tak ako napr. v Poľsku. Oni išli pásť jednoducho „do zadkov“ a to im stačilo. Aj to málo názvov, ktoré ostali, podlieha rôznemu komoleniu nielen v našich mapách, ale v poslednom čase najmä vďaka vydávaniu máp odvodených z poľskej tvorby. Sám mám doma Podrobný turistický atlas 1 : 25.000, ktorý je jednoznačne podobný poľskému Atlasu Tatr. Sú tam dobré kiksy typu Žiarske pleso situované poniže Žiarskej chaty. Mimochodm to malé jazierko za chatou je umelé a vzniklo počas výstavby pôvodnej starej chaty. Ráztoku tam nazývajú Rázsochou, lavínový svah Krásno situovali do centrálneho žľabu Príslopu (je nad chatkou Alpina) a sedlo medzi Smrekom a Barancom nazvali Jamina – názvom, ktorý tu nikto z miestnych nepoužíva a asi o ňom ani v živote nepočul. Sporný je aj názov malého plieska pod Žiarskym sedlom. Väčšinou sa uvádza, že ide o bezmenné pliesko, ja som sa na to pýtal majiteľov lesných pozemkov – urbárnikov, a vraj sa to podľa ich máp volá Pliesko za Homôľkou. Prakticky v žiadnej mape nie je uvedená Homôľka a pritom ide o dôležitý orientačný bod a často používaný názov v doline. Na druhej strane Žiarskeho sedla je malebný kút s maličkým plieskom, ktorý som už našiel v najnovších sprievodcoch skomolený na Záhradky. Pritom sa to volá Kokavské záhrady a všetci to tuná takto používajú. Kokavské kvôli kokavskému urbáru v súvislosti s vlastníctvom pozemkov. Pliesko je nazvané v poľskej mape ako Plačlivé pliesko, ale neviem, či pre našich ľudí nebolo v minulosti iba „bezmenné“. Autor spomína skalné mužíky na Nohavici. V minulosti sa táto plochá hoľa volala Holička a názov Nohavica vznikol skomolením a preniesol sa na celú túto horu. Pastieri v minulosti hovorili, že idú pásť „Do Nohavíc“ a úsek sa volal Nohavice. Išlo o úsek v závere kotla pod Prostredným grúňom a Smutnými hrbmi. Keď stúpate do Smutného sedla, máte ho po pravej strane. Názov Nohavice (v množnom čísle) bol odvodený od dvoch trávnatých úplazov, ktoré sa pod hrebeňom spájajú. Keď sa v nich pásli ovce, z diaľky to vyzeralo ako nohavice. Veľkým hriechom je aj totálna ignorancia turisticky významného širokého Lúčneho sedla (medzi Baníkovom a Hrubou kopou), ktoré nenájdete v žiadnej turistickej mape. Je to veľmi obľúbený cieľ skialpinistov a podľa nadmorskej výšky odpichnutej z mapy (cca 2.070 m) ide o najvyššie sedlo v Západných Tatrách. Nezaslúžilo by si preto svoje miesto na mape ? To by ale museli vydávatelia máp osloviť aj miestnych znalcov a dať si s tým viac roboty. Potom by sa nemohlo stať, že namiesto Zelenej doliny, ako ju odjakživa volajú Zuberčania, sa v našich mapách roky nachádza Spálená dolina (pod Baníkovským sedlom). Ak sa nemýlim, na turistických smerovníkoch by to už malo byť zmenené, niečo som už o tom počul. Názvoslovie Žiarskej doliny celkom slušne spracoval Jano Pavlík z LM, ale jeho mravčia práca bohužiaľ ostala totálne nevyužitá. No a na záver ešte spomeniem tie skalné mužíky na plochom chrbte Holičky. Autorov kamarát Rasťo frflal plným právom. Vyznačiť mužíkmi zostup z horolezeckej túry môže niekedy zachrániť život a v hmle a slote sa každý iba poďakuje. Tuná je to ale iba taká ľudská hlúposť. Jeden človek si na pamiatku postaví svoju mohylku a stovky baranov ho nasledujú. Tiež som si myslel, že je to len taká hlúposť, kým som tu nezačal robiť strážcu. Viackrát som videl putovať po hrebeni kamziču čriedu a akonáhle sa dostala na začiatok tohto „cintorína“, zamierila do severnej steny a stenou ho obišla. Neviem, možno im to pripomína ľudské postavy, ale zrejme sa toho boja. Prečo by to inakšie obchádzali ?