Ahojte.cez vikend chcem ist na peso na Baranec.vie niekto aky je stav chodnika-ci je prechodene-macky mam ale nemam sneznice...dik

Kým sa neoteplí alebo nezačne snežiť, oddá sa venovať námahu už len kvôli takým snehovým fantáziám, aké na Baranci nemávajú častú obdobu!

Pre lovcov neopakovateľných zimných scénok najväčším beťárom, i najväčším nepriateľom býva - najobyčajnejšie slnečné svetlo. A na vrchoch najvyšších ešte vietor.

Koncoročný i novoročný výstup by skoro boli zostali bez najcennejších trofejí. Silvester mal navnadiť a Nový rok mal byť naisto... No človek mieni, ale príroda mení... Na fotolovenie napokon zostali len krátke okamihy, keď cez chmáry prebleslo kosé slnko.

Ešteže skúsenosti hovorí, že si treba vždycky zadať viacej cieľov. (Skúsenosť hovorí aj to, že kto si zabudne náhradné baterky v nabíjačke, môže mať problém...) Cieľ športový je pri Baranci zaručený úplne vždy: na Baranci je športu vždy veľa alebo ešte viacej.

(Poznámka technická: Vďaka tomu, že je úplné minimum snehu, výstup klasickou trasou po žlto značenom chodníku ("Trnoveckým hrebeňom") nevyžaduje žiadne technické prostriedky. Výstup severnou úbočou hory, samozrejme, že s mačkami, si vyžaduje plné sústredenie, najmä na tvrdých snehových poliach.)

Takze podmienky take, ake je pocasie. Cez den odmak, v noci mraz. Sneh tvrdy az zladovately, od tretieho vysvihu (z juznej strany) trava. Par snehovych poli tesne pod vrcholom - vacsinou sa daju obist. Na severnu stranu vyfukany zladovately sneh a trava ( viac trava), ale bez maciek sme Smrek neodprucam.

Navleky su, kocure tiez, tak zajtra dam info, vdaka...

lenrob: ale sfúkaný sneh je uložený v pásme kosodreviny a lesa, tak treba minimálne návleky a palice. Severná strana neviem ako je, lebo to som videl z podhoria nad úrovňou inverzie. Skús laviny.sk/…/meteostanica-ziar…

@FunTTomas - ako to vyzera smerom na Smrek a v od Ziarskeho sedla dole?

Vdaka Tomas, rano prave vyrazam hore a mal som dilemu so sneznicami, tak ich ani nebudem vlacit.

chrbát Baranec - Holý vrch je takmer komplet bez snehu resp. sfúkaný do trávy po mikulášskej víchrici Xaver a odtopený od inverzného počasia.

na peso, na Ziarskej chate sme hned nahodili macky, vsetko bolo vyfukane a stvrdnute, dobre to drzalo-samozrejme sme vyrazali hned rano. Prve stupanie od Ziarskeho sedla sme robili stopu, tam bol naviaty sneh, inak zvysok uplne OK. V klesani Na Holy vrch som sa v koske prepadol asi 3krat. Zajtra 7.3 sa uz prepadnes asi viackrat :-)

@PJano

Mohol by si si na hiking forach prosim odpustit vylevy typu:

"Z viacerých dôvodov (predovšetkým nekvalita, nekompletnosť, povrchnosť kartografov (prameniaca z neznalosti ale aj z absencie hlbšieho, úprimného záujmu o miestne pomery), no v neposlednom rade aj pre nepochopenie významu podobných "panských huncútstiev" u domáceho obyvateľstva) stále existujú celé rozsiahle časti Tatier, ktoré z hľadiska názvoslovného sú "bielymi miestami", veľkými "neznámymi"! "

Staci ist priamo k veci. Niekedy je menej viac.

martanko: ako ste sli, na skialpoch, snezniciach, ci peso ?

dnesny Baranec - exkluzivny, nehovoriac o tom, ze od Ziarskeho sedla - Baranec - Ziarska dolina sme stretli jedneho tvora.

Názvy objektov v Tatrách

Z viacerých dôvodov (predovšetkým nekvalita, nekompletnosť, povrchnosť kartografov (prameniaca z neznalosti ale aj z absencie hlbšieho, úprimného záujmu o miestne pomery), no v neposlednom rade aj pre nepochopenie významu podobných "panských huncútstiev" u domáceho obyvateľstva) stále existujú celé rozsiahle časti Tatier, ktoré z hľadiska názvoslovného sú "bielymi miestami", veľkými "neznámymi"!

Jedným z takých časti je aj hrebeň Žiarske sedlo - Baranec. Okrem Smreku však žiadne názvy nikde nenájdete. S výnimkou poľských máp, v ktorých je sedlu medzi Smrekom a Barancom pridelený názov Jamina. (Stojí za zmienku, že Poliaci si s názvami nerobia veľké starosti - a nazvú si nepomenované objekty po svojom. V podstate aj takmer pre každý objekt s existujúcim slovenským názvom na svojich mapách uvádzajú "svoje poľské" názvy. Takže keď hovoria alebo diskutujú na rôznych fórach o svojich túrach po slovenských Tatrách (ale aj kdekoľvek inde), Slováci im môžu rozumieť, len ak poznajú tieto poľské názvy, alebo majú k dispozícii príslušné poľské mapy...)

V spomínanom hrebeni je viacero pomerne dobre odlíšiteľných objektov, ktoré má zmysel z praktických (orientačných) dôvodov "nejako" nazývať. Kým niekto výskumom neodhalí a nezdôvodní iné, pôvodné názvy, odporúčam používať tieto "dočasné", pracovné názvy (vytvorené v súlade s princípmi, podľa ktorých boli umelo vytvorené názvy vo Vysokých Tatrách (nepôvodných názvov je vo VT zhruba polovica!): (Žiarske sedlo) - Žiarske hrby - Vyšné Žiarske sedlo (Žiarska lávka) - Malý Smrek - Smreková priehybka - Smrek - ? - Smrekový hrb - ? - Vyšný Pustý hrb - ? - Nižný Pustý hrb ? - Pusté sedlo - Pustý Barancový/Baranecký hrebeň - Baranec. (Názvy s adjektívom Pustý sú odvodené od názvu dolinky Pustô (štandardizovaný tvar Pusté, Pustá dolinka) zvažujúcej sa zo sedla do Jamníckej doliny. Z hľadiska zimnej turistiky sú kľúčovými miestami Smrekový hrb a Pusté hrby, a to pre svoju istú expozíciu a veľmi strmý Z svah do Malej kotliny (nezastaviteľný pád) ako aj nebezpečenstvo na V svahu do Pustého (výrazne lavínový terén).)

Z vrcholu Baranca (z najvyššieho miesta masívu) sa zvažujú štyri hrebene. Ten do Pustého sedla, smerom na SSZ, je najmenej výrazný a najkratší, vari aj preto je najväčší problém "vymyslieť" mu priliehavý (pracovný) názov. Logicky by to mal byť Pustý Barancový/Baranecký hrebeň. Zo všetkých hrebeňov má výnimočné postavenie tým, že je najstrmší, so severnou expozíciou a preto má počas zimy z hľadiska turistiky výrazne najnáročnejšie podmienky.

Smerom na západ sa zvažuje strmý vyše kilometrový hrebeň, ktorý je dolu podťatý úbočou Úsypy a Čierne steny (priamo nad Žiarskou chatou). Navrhujem označenie Plece Baranca. Zhruba uprostred sa z Pleca odčleňuje vyše dvojkilometrový JZ hrebeň Lakťa.

No najväčší praktický význam má vhodné rozlíšenie oboch hlavných hrebeňov masívu Baranca. JJV štvorvrcholový hrebeň je na starších mapách označený súhrnne ako Baranec. Toto označenie treba zachovávať, avšak pretože nie je jednoznačné (názov Baranec má najmenej štyri rôzne významy, zábery - od označenia celého masívu s plochou pôdorysu zhruba 25 km2(!) až po označenie najvyššieho vrcholu masívu), preto je vhodnejšie používať niektoré z týchto označení: Hrebeň Baranca, Hrebeň Barancov, Barancový hrebeň, Baranecký (?) hrebeň. A čo sa týka pomenovania najvýraznejších objektov v tomto hrebeni, tak to je dosiaľ nerozriešená hádanka (ktorá osobitne súvisí so všeobecným nezáujmom domácej verejnosti o takéto otázky)! Nateraz len krátko: názvy objektov by logicky mali byť takéto: Veľký Baranec (Veľký vrch, Baranec) - Vyšné Barancové/Baranecké sedlo - Štrbavý Baranec - Prostredné Barancové/Baranecké sedlo - Prostredný Baranec (Klin) - Nižné Barancové/Baranecké sedlo - Malý Baranec (Hrubý vrch) - Klinovatô (štandardizovaný tvar Klinovaté) - Horica.

JJZ hrebeň je vhodné označovať ako Trnovecký hrebeň (lebo leží nad dolinou Trnovec, ktorá rozjazvuje celý masív z juhu). Pod Veľkým Barancom v tomto hrebeni sú tieto objekty: Vyšný Trnovecký hrb - Nižný Trnovecký hrb - Trnovecká priehyba - (Barancová/Baranecká) Kečka - Holá priehyba/Holé sedlo - Holý vrch - Holá priehybka - Malý Holý vrch - Hole - Stará Stávka.

PJano : palec hore !

(Mimoriadna reakcia tohto typu) - Dnešný pokus o výstup na Baranec zo svernej strany (sčasti Plecom Baranca) skončil vo výške asi 1700 m (z domu dovedna ďaleko viac ako 1100 m, 10 h). Také extrémne podmienky si ani nepamätám (prebárajúca sa vrchná škrupina a permanentná víchrica priamo do tváre; na vrcholovom hrebeni možno i 80 km/h). Na použiteľné podmienky si pešiaci budú musieť ešte počkať (keď po riadnom oteplení príde chladná vlna; p. Ilkovič sľúbil dva väčšie aktické vpády). Dovtedy zostáva len "suchý" tréning.