Perfektny clanok + foto

Dlhšie mi vŕta v hlave Orla Perč a tak som si vymyslel vlastný variant nástupu. Auto nechám na parkovisku v Podbanskom . ( cesta z Bratislavy)Potom v ten istý deň prejdem Kôprovú dolinu a prejdem cez hranicu na Chatu pri piatich polských plesách.Tam prespím a na druhý deň podniknem prechod O.P.Potom znova nocľah na tej istej chate. Ďalší deň návrat cez Rysy do Chaty pri Popradskom plese atď.Budem rád za pripomienkovanie môjho plánu, ktorý má dve úzke miesta. Prechod cez hranicu a pohyb po zrušenom poľskom chodníku a nutnosť objednať si nocľah na poľskej chate nakoľko čakám poriadny nátresk v lete. ( S mojimi turistickími parametrami sa môžem odvážiť na O.P.jedine v lete...)

Tento článok som začal písať zhruba na konci novembra 2010. Snažil som sa doň vložiť čo najviac informácií, až mi nakoniec prerástol cez hlavu a vznikol 10-stranový nepublikovateľný materiál. Skúšal som ho skrátiť, ale bez narušenia celkového kontextu sa mi to nijako nedarilo. Nakoniec mi v redakcii navrhli jeho rozdelenie na 2 časti. A tak som rozdelil text, prečísloval existujúce fotky a dorobil 37 nových. Ani to nestačilo a tak som článok nakoniec rozdelil na výsledné 3 časti. A opäť som prečísloval existujúce fotky a dorobil ďalších 37. Medzitým prišli Vianoce a krajne nevhodné obdobie na prácu. Strašne som sa mýlil a možno „stokrát“ to prerábal. A zakaždým som našiel nejakú ďalšiu chybu. Nervózna bola aj moja žena, ktorá keby mohla, za článok by ma navrhla na Pulitzerovu cenu v kategórii „Zabitý čas“. Výsledný produkt som nakoniec na etapy odmailoval do redakcie s veľkými obavami, čo z toho nakoniec vzíde. Povedal som si, že v najhoršom si ľudia pozrú apoň fotky – veď ich bude 111. Pre zaujímavosť preto spomeniem moje fotenie. Šiel som na Orliu prť aj so zámerom nafotiť si pre vlastné potreby priebeh trasy. Až neskôr doma mi napadlo, že by bola škoda nevyužiť to na nejaký článok. Prvú fotku som urobil o 7:30 pri Wielkom Stawe a poslednú v sedle Granacka Przelecz za Skrajnym Granátom o 17:30. Nafotil som zhruba 470 fotiek s vedomím, že väčšina z nich bude len balast určený na vymazanie. Tento balast mi ale mal nahradiť zápisník (získal som časové údaje o pohybe na trase) a v konečnom dôsledku mi veľmi pomohol aj pri popise fotiek vybratých do článku. Výber fotiek k jednému dielu článku a ich popis mi zabral 1 – 2 dni. Fotky sa popisovali veľmi ťažko. Napr. všetky tri Granáty sú takmer rovnako vysoké a na fotkách sa prekrývajú. Okrem „balastu“ som preto využil aj diaľkové pohľady z iných kútov Tatier z môjho fotoarchívu a porovnával. V Poľských Tatrách mám prejdené základné trasy, ale expert na ne určite nie som. Popisoval som podľa mapy – špeciálky 1:5.000 a dúfam, že som sa pri tom nepomýlil. Naše slovenské Vysoké Tatry mám prejdené a polezené veľmi slušne a aj keď išlo o iný uhol pohľadu, tu si o hodne viac verím. Pri popise som aj tu porovnával s mojím fotoarchívom z iných túr. Čo sa týka zakreslenia trasy na fotkách, pri veľkom zväčšení mi pomohla viditeľná stopa na snehu, badateľný chodník, reťaze alebo turistická značka. Pri pohľadoch z diaľky to už bolo o niečo ťažšie a zákres treba považovať skôr za približný, orientačný. Fotenie počas Orlej prte bolo nesmierne náročné a občas aj veľmi nebezpečné. Až doma som si ale uvedomil, ako draho nás prišlo. Ak by som jednej fotke venoval len 15 sec., pri 470 fotkách by to zabralo takmer 2 hodiny. Pri 30 sec. už ale 4 hodiny. Tie 2 hodiny sú určite veľmi reálne (vybrať spod bundy, očistiť ruky od snehu, očistiť foťák od snehu, počkať na správnu pozíciu spolulezca, odfotiť, očistiť, odložiť pod bundu). Orliu prť sme nakoniec doliezali za tmy pri čelovkách a paradoxne iba posledný úsek trasy sme preliezli rýchlejšie, ako sme mali podľa plánu. A to sme liezli potme a totálne vyčerpaní. Stíhali sme, lebo sa už nedalo fotiť !!! Na prelezenie trasy za svetla nám chýbali nejaké 2 hodiny. Bez fotenia alebo pri „normálnom“ fotení by sme to celkom určite stihli. Až doma som si uvedomil, akým zlodejom času je fotenie akčných záberov v ťažkom teréne. V článku som riešil aj otázku, či sa na ťažkých lezeckých úsekoch bez reťazí istiť lanom alebo ich preliezť voľne bez istenia ? Či to nie je príliš veľký hazard (druhá partia) ? Možno som v texte zabudol zdôrazniť, že je veľký rozdiel byť prvolezcom v „panenskom“ teréne, kde neviem, čo ma čaká pod snehom, alebo to preliezť ako druhý po vytýčenej trase a po očistených stupoch a chytoch. V každom prípade bolo veľkou výhodou, že nás bolo na trase viac a mohli sme sa na čele vystriedať. Vďaka môjmu foteniu si ale aj tak najväčší podiel „líderstva“ užil môj spolulezec Zdeno. Vzhľadom na jeho kondičku mu to ale určite nijako neublížilo.

Ja si skromne priznám - netrufol by som si na OP v zime a v lete by ma štvalo to množstvo ľudí... ale ktovie, možno raz =)
clanok pekný =)

Vyborny clanok aj s trochou historie. Tento styl pisania a la Ivan Bohus st. mi neskutocne reze. Pre mna je ta troska historie cennejsia ako informacia o cene piva, polievky, parkovneho, ...

Nevadi mi rozdelenie do viacerych casti. Najtazsia tura v Tatrach si predsa zasluzi viac ako jeden clanok na hiking.sk ;-)

Pozrel som narychlo aj fotky. Popisky k slovenskym kopcom sedia presne v polskych sa zial moc nevyznam, ale vyzera to v poriadku.

Konečne poriadny adrenalínový Hiking. Pekne spracované.

Pridame este detailnejsie popisky k fotkam, este dopoludnia.

No hlavne co najskor aj pokracovanie dajte.
clanok aj foto su super, to je bez debaty :)
Diky

Vyborny clanok, Palo, vdaka zan a tesim sa na zvysne dva! :)

Konecne normalny prispevok a nie clanky typu tu sme odbocili doprava, potom sme isli rovno a potom zase dolava, ktorych je tu na hikingu mnoho a kvoli ktorym aj hiking nemam rad.

Radi Ta privitame v autorskom kolektive, pan XXXXYYYY :)

pekny vykon, super clanok, krasne foto. co dodat? klobuk dole ;)

výborný článok, ktorý má čo povedať...

Parádny článok,krásne zábery aj dobrý výkon.Oceňujem aj popisy štítov...Vďaka.