Komentár
Clupko: Export gpx
nová témaClupko: Export gpx
nová témaDaulagiri k článku: Videli sme hlucháne, ktorým u nás akútne hrozí vyhynutie V stredu večer som náhodne objavil na youtube tento film a najprv som si povedal že sa mi nechce ho kukať tak neskoro a pozriem si ho inokedy. Ale nakoniec som …
+ 14 ďalších príspevkovK článku: Hradná chatka Slanec
nová témaK článku: Cez Veľkú noc bude veľmi teplo a veterno, prinášame rozšírený zoznam tipov na túry s deťmi
nová témaMartin knor k článku: Jarná túra z Magurky na Ďurkovú s Hiking autormi :-D
+ 4 ďalšie príspevkyMatobee k článku: Pamätník Vladimíra Holíka nad Račou – túra inšpirovaná túrou Potešia takéto objavy v dobre známych lesoch v domácich končín. Zavše sa to prihodí aj mne aj keď doma v dobre známom okolí sa posledné roky pohybujem dosť málo …
nová témaMartin knor k článku: Cesta SNP alebo slovenské Camino (1): z Duklianskeho do Úhornianskeho sedla Posledny vikend som siel kusok cervenej magistraly vo Volovskych vrchoch. Normalne som nechcel verit, ze tu v lete chodia take davy. Nikde ziaden turista a chod …
+ 2 ďalšie príspevkyTono k článku: Bývalý hostinec v sedle Havran Tak toto je dobrá správa, držím palce!
+ 12 ďalších príspevkovDaniela DD k článku: Yari-ga-take (槍ヶ岳) – japonský Matterhorn v národnom parku Chubusangaku Ahoj, chystam sa na mesiac do Japonska a rada by som si vyskusala aj niektory z dlhsich, povedzme 7-10 dnovych hikeov. Vacsinu z odporucanych vyletov co som nas …
+ 4 ďalšie príspevkyMartin knor: Novinky na HIKING.SK Pokus vfafva. - Ak sa tu zjavi tento text, tak to funguje :-) .
+ 207 ďalších príspevkovSvatopluk k článku: Chodník Pavla Jozefa Šafárika Výborný výkon, krásna krajina. Poznám iba časti z Vašej cesty ( úsek Stolica - Brdárka ), treba doplniť. Páči sa mne fotky z okolia Brdárky a divočina pri Stoli …
+ 2 ďalšie príspevkySvatopluk k článku: Cesta SNP alebo slovenské Camino (2) – upršané Volovské vrchy a nádherný hrebeň Nízkych Tatier Dámy, skvelý výkon. Rovnako skvele stručne vecne napísané.
+ 1 ďalší príspevokSvatopluk k článku: Hlava, Sásky vrch a Mesiac kameň Ako zvyčajne výborný tip. Iba kvietky mne akosi chýbajú.
+ 3 ďalšie príspevkyFunTTomas k článku: Cesta hrdinov SNP v zime: bez snežníc a mačiek je to hazard so životom Do článku bol doplnený odkaz na video na youtube.
+ 5 ďalších príspevkovMarian Jasik k článku: Zleteli orly z Tatry, terény, ako sa patrí Dk...ta zaujimava kytka je na mnohych fotka, ci uz kvitnuca alebo bez kvetov....priplietla sa do tejto sady a fotka inej vzacnej rastlinky, ale uz bola vymena.
+ 10 ďalších príspevkovRc k článku: Medvede už nespia vcera sprava o tom, ze europska komisia zamietla navrh slovenska na akutne riesenie problemu s medvedami v zmysle jeho posunutia z najvyssej kategorie ochrany, …
+ 437 ďalších príspevkovDaulagiri k článku: Ľubochňa – Chabzdová – Ružomberok na snežniciach Na počasie sme mali ozaj šťastie. Pekné sú tie lúky v okolí senníkov a v sedle Poľana, tam sa ti bude páčiť keď tam vyrazíš. A ten vrch Magura tiež stojí za to …
+ 11 ďalších príspevkovPavol.horvath k článku: Bývalá stanica lanovky na Líške Vsetko v poriadku. UPOZORNENIE: dvere treba trochu nadvihnut a tak tlacit/tahat!
+ 10 ďalších príspevkovPavol.horvath k článku: Lesnícky zrub Zelenô v Zelenej doline Objekt uz nestoji.
+ 3 ďalšie príspevkyPavol.horvath k článku: Koliba Mlynová pod Kýčerou Na utulni vsetko v poriadku, poriadok, trochu bordelu, drevo nachystane. AKTUALIZACIA: voda sa nachadza 50m od utulne, na strome je sipka ktora ukazuje smer. Je …
+ 24 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: NP Retezat - prechod hrebeňa
Diskusná téma K článku: NP Retezat - prechod hrebeňa
Minulé leto sme sa vydali spoznávať balkánske pohoria. Z množstva pohorí, ktoré ponúka južný oblúk Karpát, sme si vybrali hrebene rumunského Národného parku Retezat. Následne sme sa komplikovanou železničnou sieťou prepravili cez Srbsko až do mladého štátu, Čiernej Hory. Tu sme sa vydali do menšieho, ale o to rázovitejšieho pohoria Durmitoru.
Ja som išiel Retezat, tak ako p.Sliacky, z dedinky Pui, čiže od východu v roku 2008. Cez Malý Retezat sme prešli ešte aj do pohoria Vilcan, ktoré sme však zvládli už iba do polovice. Z 8 dní pochodu nám 5 lialo a už nás prestávalo baviť neustále sušenie. Ale ináč super zážitky, aj keď Retezat už ani zďaleka nie je taká divočina. Predsa len, je to najnavštevovanejšie pohorie v Rumunsku.
Rumunska sa už báť netreba , toto leto som bol v Maramureši a na Rodne a bolo to bez problémov .Túto krajinu môžem len vrelo odporúčať ...
Serus,fajn trek,
ja osobne som mal stale strach z Rumunska(bezpecnost a tak),ale po tomto clanku by som si dal povedat.
Ďakujem za milú spomienku na Retezat. Za Ceaucesca boli rumunské hory pre nás skutočnou divočinou. Vtedy som ich prešiel takmer komplet od Calimanu po Banát a mám na ne fantastické spomienky. Samozrejme, že mám aj kopu krásnych diapozitívov, konkrétne aj z Retezatu, ale čo s nimi? V Retezate som bol začiatkom júla 1989. Vychádzali sme z dediny Pui, kde nás hneď v motoreste (tuším sa volal Magura) ponúkli domáci cujkou. Hrôza. Dali nám aj fľaštičku do hôr, ale radšej sme ju darovali jednému chlapovi, ktorého sme stretli cestou, ako sa vracal z poľa s kosou na pleci. Hneď prvý večer nás zavolali na pohostenie v poslednej dedine pod horami. Hostil nás chlap, asi nejaký tamojší eštebák, lebo sa tváril, že mu všetko patrí, dokonca vraj aj chaty v Retezate, ale bolo vidieť, že sa ho domáci boja. Na druhý deň sme si „užili“ jazdu na korbe nákladiaku, ale prežili sme to. Spali sme v zablchavených chatkách Pietrele, potom sme táborili pri jazere Bucura. Okrem našich dvoch stanov tam boli len tri stany turistov z NDR, ktorí nás šokovali, keď sa ráno išli kúpať do jazera. Ale neskôr sme zistili, že popoludní je v okrajových častiach celkom príjemná voda, takže sme nesmrdeli. Od jazera sme vyšli na Peleagu, aj na celodenný výlet k jazeru Zanoaga, naľahko, stany a niektoré veci sme si nechali bez stráženia pri jazere Bucura. Nič nám nezmizlo. Spomínam si ako po jednej búrke prišiel k nášmu stanu chlapík na koni, že vraj ide na nákup, či nechceme niečo priviezť. Nemali sme odvahu. Na druhý deň sme ho stretli v sedle Curmatura Bucurei, niekde mám jeho fotku, je neuveriteľné, že sa na koni vyviezol až do sedla. Krásne spomienky mám na pohľad na rôznofarebné jazerá, tuším z Custury bol pohľad na jedno s neskutočne tmavomodrou farbou. Samozrejme, že zážitkom bol aj Malý Retezat, najmä tamojšia flóra. Takú krásu som dlho predtým ani potom nezažil a padli jej za obeť dva filmy. Poslednú retezatskú noc sme spali nad chatou Buta, kde sme si nakládli oheň, hoci sme boli v národnom parku. Prišiel k nám jeden ochranár, ktorý sprevádzal dvoch Nemcov. Čakali sme prieser, no oni si prisadli k nám, popili, pospievali, ba i ohníček s nami preskakovali. Dolu v doline boli vtedy neskutočne zaprášené banícke dediny a mestečká, neviem, či sa v tom niečo zmenilo. Pri hlavnej ceste je motel Gambrinus, ktorý sme nemohli obísť. V ňom sme urobili poriadnu reklamu pri predchádzajúcej návšteve rumunských hôr v apríli 1989. To sme sa vracali zo zadaždeného Paringu. Prišli sme a chceli sme si dať pivo. Vraj len k jedlu. Tak sme si dali dvakrát po deci koňaku a bolo aj pivo. Hrala tam kapela, ktorá sa pripravovala na nejakú večernú oslavu, takže v rámci skúšky hrala hlavne pre nás. Vtedy nebol problém zaplatiť im po koňaku, veď za kartón cigariet, nejakú kávu, polievky, či pudingy sa dali v socialistických rumunských horách prežiť aj dva týždne. Napokon ešte spomienka na Petrosani. Tam sme začínali našu výpravu do pohoria Paring. Medzi príchodom vlaku a naším odchodom na chatu Rusu sme si dopriali doping v jednej kaviarni. Keď sme z nej vyšli, nenapadlo ma nič múdrejšieho, ako hneď na rohu kúpiť od jednej babky kvety a vraziť ich do rúk prvým kočkám, ktoré išli okolo. Spýtali sme sa ich na chatu Rusu, akože nevieme, ako sa tam ide, išli kúsok s nami, ale keďže sa už začalo stmievať, rovno som sa ich opýtal, či by sme nemohli prespať s kamarátom u nich. Poradili sa a už sme sa viezli autobusom kamsi na kraj mesta. Bol to celkom príjemný večer, podobne ako ďalšie na chate Rusu a v akomsi veľkom hoteli pri hornom konci lanovky, kde nám ponúkli nocľah, no ráno nebolo komu zaplatiť, v obrovskom labyrinte nebolo ani duše.
...a ešte k tej rýchlosti vlakov . Tisovec -Brezno =33 km =1 hodina.
Pekný vander. Radosť čítať.