Ja len dodam, ze este pred par rokmi sa dali na hranici v Poloninach najst hranicne kamene s pismenom D (Deutschland) na severneh strane a pismenom M (Magyarorszag) na juznej strane. Videl som ich osobne a existenciu nemecko-madarskej hranice v tejto oblasti mi potvrdil aj kamarat s Polska.

V oboch príspevkoch som sa možno nie celkom presne a jasne vyjadril, tak snáď do tretice to bude lepšie - dnešná hranica SK - PL od Kremenca po Hostovický Kremenec nad Osadným bola v rokoch 1939-1944 hranicou maďarsko - nemeckou. Dúfam, že stačí pre vysvetlenie, koniec-koncov, stačí trochu pohľadať, informácií na túto tému je požehnane.
Pochopiteľne, ako to už býva, boli tam aj menšie zmeny priebehu hraníc (ako aj napr. hraníc SK-CZ), keď napr. kedysi časť Bieszczadskej úzkokoľajky patrila Slovensku, čiže hranica šla trochu severnejšie v týchto miestach.

Teda "Maďarská cesta" vychádzala na dnešnú SK-PL hranicu v mnou spomínanom mieste, a hranica maďarská bola až po Hostovický Kremenec cca nad Osadným, čiže ešte pekných "párô kilometrov na západ.

Nevšimol som si príspevok skôr, tak sorry, ale k veci, hoci iba krátko. Info mám správne uvedené, stačí si to napr. vygúgliť či nejako inak overiť (áno, hranica bola v niektorých miestach južnejšie, napr. pretínala dnešnú cestu medzi Sninou a Stakčínom, ale pretínala aj dnešnú severnú hranicu Sk-Pl v uvedenom mieste).

Milý Alexander, na opisovaných miestach žiadny úsek nemohol patriť horthyovskému Maďarsku, pretože vtedajšia hranica po 1.viedenskej arbitráži viedla o niekoľko desiatok kilometrov južnejšie. Toto územie však mohlo patriť ešte Rakúsko-uhorskej monarchii v rámci historickej zemplínskej župy do roku 1918, to je však čosi úplne iné...

Perfektný článok, pre mňa stále dosť neznáme končiny, keďže ich mám dosť od ruky. Ale mám ich v hlave už dlhšie, tak raz to určite vyjde.
Fotky sú parádne, chválil som aj v galérke. Vystihol si skvelé počasie a všetky farby jesene.
A toho rysa ti tiež v dobrom závidím, je to jeden z mojich veľkých snov.
Takže veľká vďaka za fotky a články s týchto miest.

moc pekne, ale fotky moc male !!!

Na V. Rawku som došiel niečo po štvrtej a zdržal sa asi 40 minút, tak určite sme sa nejako míňali. Myslím, že dvoch - troch jednotlivcov som tam aj zazrel, predpokladal som však, že sú to Poliaci.
Som rád, že som "pomohol" zaspomínať, veru je na čo :-).

Určite sme sa vtedy na V.Rawke niekde minuli...prišiel som tam niekedy naobed a až do zotmenia som pobehoval hore dolu po vrchole kedže som mal v pláne tam prenocovať.Najčastejšie som sa zdržiaval v závetrí pri ukrajinskej hranici kde som sa nemohol vynadívať na zasneženú Boržavu,Runu...Toto bol môj prvý dotyk z týmito horami,Ukrajinou a z východným slovenskom vôbec.No že to bude až v tak nádhernom scenérickom podaní som nečakal.Ráno po 12hodinovom pobyte v spacáku nebolo po vetre ani stopy a tak som si nerušene vychutnával pohľady od Tatier až kdesi po Gorgany.Odtiaľto som sa potom presunul na ďalšiu nocovačku do Vihorlatu na Sninský kameň...kde to z vetrom bolo úplne opačne začal fúkať z juhu niekedy o 3-4 ráno...Tak vďaka Alex že si môžem zaspomínať.

Bol som tam v polovici októbra, za tie dva dni som žiadnu štvorkolku nestretol, ani to nejaké rozjazdené nebolo. Poľskí pohraničníci vyšli na Kamennú lúku pešo.
Je pravda, medvedie stopy som i ja videl, ale v Stužici a v inom termíne. V oblasti Runiny sa medvede zdržujú, pred cca 2 rokmi tam jedného aj upytliačili...:-(

Alexander, veď on by ho ani nechcel zastreliť, ale čo už má chudák robiť - musí regulovať... :-(

Je to aj kraj medveďov, medvedie stopy som stretol na zelenej značke nad Runinou.

Inak, zaujímalo, kedy si tam bol a či bola slovensko poľská hranica okolo Riabej Skaly rozjazdená od policajných štvorkoliek.

To ti verím, pre mňa jeden z top zážitkov vôbec, ak nie priamo top. Nepochopím človeka, ktorý dokáže zastreliť také nádherné zviera...