už som tú story raz počul asi na Hory a mesto, ale skočím tam aj dnes. Dík za link Peťo.

Tskze este raz od mna ( bez dajakeho howgh):

• dolezita je prevencia, teda ostrazitost - adekvatna vystroj/vyzbroj, znalosti
  -dolezita je spravna bleskova reakcia, co predpoklada trening, nie teoretizovanie

• spadnut moze turista v topankach, s mackami, v ruke ma cakan, palicku, stativ, kamen, nic, alebo lyziar, ktory ma palicky, alebo palicky + cakan. Pouzije to, co ma.

• na lade ( vid titulok) by mal mat macky a cakan

• budme realisti, sezona pomaly konci, takze malokto si este teraz dohodne kurz VhT, alebo ladovcovy kurz a/alebo teambuilding u horoskoly, HV apod.

• ak padnem a v hlave mam to, co tu bolo napisane, ze ubrdzit sa neda napr.palickou (co sa da na makkom snehu, ale na lade nad 30 st. je to nemozne), tak nebojujem a letim dole ako pomaly rozpadavajuce sa vrece zemiakov

• ak bojujem, tak hoci mozno ostanu po mojich rukach, laktoch etc. krvave ciary an snehu , ale ubrzdim napr.pred zrazom.

• ad trening brzdenia. Cielom je vediet bleskovo zacat brdzit v tej vyzbroji, co mam pri sebe. Takze trening zacinam bez maciek a brzdim aj vibramami a na 3. alebo 38.raz uz cvicim aj s mackami a kolena mam ohnute.

• tie stare gate, chranice na kolena lakte etc. som myslel ako pre trening na lade, nie na tury.

• palicky - jedna ruka nad koliesko, druha vyssie, ale to predpoklada, ze som palicku neml na putku

• ak mam brzdenie natrenovane, tak mam aj odhad, ci do toho terenu idem/nejdem, lebo by som to neubrzdil s tymi znalostami a vystrojou, co mam. S tym suvis aj ta ostrazitost - cakan na ruxaku, palicky na putkach, macky v ruxaku nepomozu.

Velmi dobre rady,aj ked sa zda ze ked clovek leti,posobia iba pudy a reflexy,nie je to tak.Mozog zrychli uvazovanie x krat a ulozene vedomosti pomozu.

Konečne niekto napísal, že brzdenie cepínom je dobré akorát na lyžiarskom svahu(kde to aj väčšina ľudí zrejme trénuje) Netreba mať falošný pocit istoty, že kdyby náhodou neco ... tak sa to dá ubrzdiť ... nedá ... ja som mal šťastie :-)

Skialpfest 2003, jarne firny v Zapadnych Tatrach. Sli sme turu s dvoma vodcami (sucast Skialpfestu). V traverze do Jamnickeho sedla popod Ostry Rohac vypadol chalan. Ubrzdil cakanom cca po 50m padu. Turu dokoncil v pohode. Takze cakan ano, trenovat ano ano ano :-).

Raxalpen, traverz zlabu, ktory koncil asi az niekde v pekle (nebolo vidiet, v doline bola hmla), chalan zakopol a uz letel. Sklon bol cca 40 stupnov a firn tvrdy, takze za moment svistal ako tatranska strela. Zasekol a brzdil. Zviezol sa este dobrych 150 metrov, ale nakoniec zabrzdil. Predna cast jeho osatenia bola potom dost smiesna :) Oslava este lepsia. Naucit sa brzdit sa fakt oplati, reci o tom, ze aj tak to nezvladnete, neberte prosim do uvahy.

pripomenuli ste mi nepríjemnú situáciu pred vyše týždňom, keď sme šli s kamoškou na Štefáničku. už nad Halaškou fúkal veľmi silný nárazový vietor (ale až na hrebeni, tesne pred chatou nabral tie ozajstné grády) a terén bol už vtedy samý ľad, kam len oko dovidelo.. šli sme na skialpoch hore, ja som v hornej časti obula aj mačky (haršajzne) na lyže. akonáhle sme sa prehupli do sedielka, ktoré je len cca 50 metrov od chaty, silný náraz vetra ma zhodil (lepšie povedané preklopil - lebo síce mačky boli dobre zaseknuté v ľade, ale vietor sa mi oprel do veľkého batoha a mojej mušej váhy...) - ani paličky nezabránili v tom vetre strate rovnováhy. myslela som, že keď budem na zemi, už ma nebude odfúkavať, ale ako som ležala na chodníku na boku, začal ma vietor sunúť smerom ku kraju "chodníka" (zľadovatelej lávky)... fakt to bol pocit bezmocnosti, keby ešte raz zafúklo, nevedela by som už na tom zvažujúcom sa svahu smerom do doliny Štiavnica vôbec zastaviť... v momente, keď na chvíľu víchor povolil, rýchlo som si upravila prekrížené lyže (a nohy) tak aby som sa na ne mohla opäť postaviť. až keď som prišla k jednej ľadom obalenej tyči zimného značenia a chytila sa jej ako kliešť, som sa obzrela a videla som, že kamoška v tej istej polohe bojuje s lyžami a vetrom.. nakoniec sme to zvládli a došli na chatu vporiadku. vtedy som si ale uvedomila, ako sa v jednej krátkej chvíli (aj napriek zdanlivo postačujúcej výstroje) môžem stať bezmocnou hračkou vetra a prírody... hore zdar a rešpekt!

Ja som zletel pred tyzdnom v Rakusku.
Istil som sa cepinom, ale vysmykol sa mi z putka. Naozaj ako sa tu pise pad na strmom ladovom svahu je poriadna supa, ja som mal pocit ako ked odstartuju dostihy, proste v momente idete tak rychlo ze je to tazke si dopredu predstavit. Lyze boli dole z noh v momente. Letel som niekolko sto metrov, a bolo to uplne peklo, presne ako tu niekto pisal som cakal kedy pride ten posledny naraz. Ale nieje pravda ze zaberaju iba pudy, rozmyslat sa pri tom este da a treba skusat brzdit vsetkym co este mate. Nakoniec som to ubrzdil lyziarkami, ale to bolo skor o stasti ze som vbehol do kuska maksieho snehu. Skoncil som len s vyklbenym ramenom. Mat trening a spravnu vystroj sa urcite oplati. Ja som mal novy cepin a dal som si tam len provizorne putko - velka chyba. A velke ponaucenie ze niektore useky radsej obist alebo zliezt na mackach.

Ten posledny naraz necitis,len ho vnimas.Pri pade kazda bunka reaguje na adrenalin tak uzastne ze nepocitujes bolest.Je to pre prezitie.

xxxx, dajak asi sa nerozumieme - o tych lyziarskych svahoch som pisal ako o moznosti na trening na (umelom) snehu v obdobi, ked uz sneh v nizinach nie je a kvoli treningu sa do Tatier/Fatier nemusi dat ist kazdemu.A pritom ľetne Alpi sa blizia.
Btw pri prvom vystupe na MB som videl ucasntiky zajezdu, ktori si pri ref.Gouter prvykrat v zivote obuvali macky. Po x rokoch som zasa videl lidi, ktori si skusali pad rovno nach chatou. To bola celkom bohumila cinnost, akurat ze ten magor sa popri tom vystal rovno na svah, z ktoreho "kuchari" nahadzuju na strechu (starej) chaty sneh na topenie/varenie.

A aby to nebolo take vazne:
navrhoval som v ramci junoveho zimneho stretka svts.sk sutaz pre I-VhT v dosahovani maximalnej rychlosti padu na firne. Merany usek mal koncit 10 m nad plesom. :-D
neviem preco sa nam dajak hromadne nehlasili ....

Malá rada. Kto chodí lyžovať voľný terén, mal by mať nastavené viazanie na maximum. V žiadnom prípade mu nesmú lyže vypnúť. Pokiaľ ostanú lyže na nohách, vždy je možnosť o5 sa na ne postaviť, prípadne nimi spomaliť alebo zastaviť pád. Toto nie je rada, ktorú som niekde čítal, alebo počul. Je to vlastná skúsenosť, ktorá mi minimálne 2 krát pomohla ujsť zubatej v poslednej chvíli.

Ťažké úrazy dolných končatín spôsobené tým že lyže nevypnú nič? Špirálové zlomeniny, otvorené zlomeniny, roztrhané väzy v kolenách, zranenia s celoživotnými následkami nič? A to nehovoriac o tom čo sa stane keď sa niekto s viazaním na maximum ocitne v lavíne?

Vypínacia sila MUSÍ BYŤ PRIMERANÁ, nastavená podľa tabuľky. Lyžovať sa má PRIMERANOU rýchlosťou, v ťažkom teréne to platí desaťnásobne. Pokiaľ človek lyžuje NORMÁLNE, tak sa nemá čo báť že mu bezdôvodne vypne lyža. Samozrejme že musí mať normálne viazanie. Nie tie hnusné poplastované bullshit viazania čo sa bezdôvodne lámu. Ak niekomu mu ide len a len o rýchlosť, tak takému niet žiadnej pomoci, a skôr či neskôr sa zabije, a to bude dobre, lebo nebude ohrozovať ostatných. Toto je jedna vec čo mňa neskutočne irituje, a kvôli ktorej som prestal chodiť do lyžiarskych stredísk. Ten „freeriderský“ idiotizmus, absolútne zvrátená filozofia, kde jediným cieľom je rýchlosť. Rýchlo idúci lyžiach stráca akúkoľvek eleganciu, pripomína decko ktoré ukradlo rodičom kľúče od auta, a rúti sa s ním po ceste aby napálilo do stromu. A to už nehovoriac o tom že rýchly lyžiar je nebezpečný pre ostatných. Už samotný pojem freeride je slovo umelé, a označuje sa ním akási rýchla frajerská pirátska jazda, spravidla vo voľnom teréne, čiže niečo bláznivé, choré, a čo je v rozpore s naozajstnou filozofiou a úctou k horám. Ľudia úplne osprostievajú. Na dnešných upravených svahoch a s carvingovými lyžami sa naučí lyžovať doslova každý manták čo ani po schodoch nevládze výjsť, a niektorí už ani nevedia lyžovať klasickým spôsobom. Keď vidím ako rýchlo teraz všetci lyžujú, tak nechápem že tých úrazov nie je ďaleko viac. Pri tej rýchlosti si ten zjazd človek ani neužije. Rýchle lyžovanie je povrchné a choré. V neupravenom teréne dvojnásobne. Odporúčať maximálnu vypínaciu silu je totálny nezmysel. To si môže dovoliť iba blbec, alebo nejakých pár dober trénovaných kaskadérov, ktorý sa na nejaký konkrétny zjazd dlho pripravujú.

Tigrik, si vedla a Sanco ma pravdu.
Kto ide do volneho narocneho terenu musi vediet lyzovat tak, ze nepada. A ak ano, tak kontrolovane. Ovela horsie je, ked ti lyze v nejakom tazkom zlabe vypnu, hoci by si to v pohode ustal. Vlastna skusenost - ked som sa pozbieral v Deresskom kotli, nasiel lyze a zvysok vystroja, hned som pomocou vreckoveho nozika nastavil vypinaciu silu o 1 DIN vyssie. Takto metodou pokus-omyl som sa dopracoval k idealnemu DIN pre mna.
P.S. lyzovanie 35 a viac stupnoveho svahu s "normalnym" lyzovanim nic nema a ked si trenovany a svoje lyze dobre ovladas, tak aj v pripade padu vies, ako predist zlomenine. A pokial ma byt cenou za zabrzdenie nad priepastou zlomenina, tak prosim. Lepsie je nechat si operovat zlomeninu, ci robit plastiku krizoveho vazu ako vonat fialky od spodu.

Chodil som na skialp s ludmi,ktori nepadali,viazanie mali na nevypnutie a vyzva na zlyzovanie bola klasifikacia horol.terenu.Ked to bolo 2,3 tak sa zjazd pocital.Ja som vacsinou siel na \\"jeden obluk\\".Prezil som a chodim s nimi dalej.Nosim prilbu,poistne remienky a stale si platim poistku.