Vďaka, išlo mi najmä o to, že ak je to nová značka, radi by sme ju zaintegtovali do údajov na hiking mape a hikeplannera. Podľa všetkého to ale nie je oficiálne vyznačená turistická trasa.

Ahoj MisoB.
Červená značka nie je v celom úseku,aspoň z tej strany odkiaľ chodím na vyhliadku ja.Ale najjednoduchšie ako sa dostať na vyhliadku je že sa najprv vyberieš z ústia Svätoanskej doliny hore dolinou a po cca 200 metroch odbočíš cez malý mostík doprava na lesnú cestu ktorá začne pomaly stúpať južným smerom.Táto cesta sa pomaly zatáča doľava popod masív Čerenovej.Keď sa Ti po pravej strane otvorí pohľad cez malú čistinu na Liptov treba sa pozerať a hľadať vľavo začiatok červeného chodníka.Chodník je dosť vychodený takže sa dá v pohode nájsť.Tá červená značka ide asi niekde s pod Prosieckej doliny,ale neviem to naisto lebo som z tej strany už veľa rokov nešiel.Dúfam že som Ti aspoň trošku pomohol :)

bucco, odkiaľ vedie tá červená značka? Na rázcestníku v Lipt. Anne je len zelená smerovka na Pravnáč a ďalej.

Ahojte.Chodník na vyhliadku na Čerenovej je už dlhšiu dobu značený červenou značkou.Z obce Liptovská Anna sa na vyhliadku dá vyšľapať pohodovým tempom za 45 minút,aj keď niektoré úseky obzvlášť tesne pod bralom sú dosť strmé.Bol som tam tento rok 2x a poviem Vám,tie výhľady sa nedajú opísať to treba vidieť a zažiť :)Tento rok som si prešiel aj zelenú značku cez Pravnáč a Lômy na Svorad a späť cez Prosiecku dolinu-je to troška náročnejšie hlavne časovo ale oplatí sa to prejsť.Fotky z tejto turistiky si môžte pozrieť na mojej stránke na Fcb /Chočské vrchy/.

Medzitým sa pomery zmenili v tom, že sa sprísnili podmienky ochrany prírody a na časti opisovaného územia bola vyhlásená prírodná rezervácia. Na bralo Čerenovú (Čereňovú) nevedie ZTCH, avšak vzhľadom na vynikajúce vyhliadkové parametre, jedny z najkrajších na Liptove, sem ľudia chodia a, myslím, že sa tieto návštevy mlčky tolerujú. Bralo neleží v rezervácii, avšak je veľmi zaujímavé a cenné predovšetkým tým, že sú tu najlepšie vyvinuté vápencové škrapy. Na brale rastie vzácna kvetena, ktorá si plným právom zasluhuje ochranu i úctu.

C. Zostup južným hrebeňom do Lipt. Anny (neznačkované, 1 hod. 15 min.)

...Z vrcholovej poľany južným smerom zostupujeme širokým chrbtom južného hrebeňa ... do širokej hôľnatej hrebeňovej priehyby ... na J predvrchol, ktorý je len o málo nižší ako hlavný (severný) vrchol... na druhý hrb hrebeňa a nasleduje vlastný zostup. Hrebeň sa spúšťa strmým klesaním, je pomerne ostrý, miestami už aj skalnatý s riedkym porastom trávy a krovia. Mierime priamo na vrchnú plošinu mohutného charakteristického baštovitého brala, Čereňovej, kde sa vlastne J hrebeň končí. (Zo S vrcholu na Čereňovú 45 min.) Bralo lomí sa príšernou kolmou stenou do závratnej hĺbky a veru neradíme nikomu, kto len trocha trpí závratom, približovať sa príliš k jeho okraju. — Z vrchu brala pokocháme sa veľmi pekným, voľným rozhľadom na Liptovskú kotlinu, do bralnatej Svätánskej doliny a na malú obec Lipt. Annu tesne pod našimi nohami. Ak na Čereňovej ozaj stála kedysi pevnôstka, ako to húževnaté tvrdia miestni ľudia (priamych stôp po nej niet), nuž mali jej obyvatelia do vôle čo užiť prekrásnych výhľadov, nehovoriac o tom, že dokonale ovládali celý okolitý kraj...
Z Čereňovej zostupovať na západ do Svätánskej doliny naskutku nemožno odporúčať: je tu strmý skalnatý žľab s veľmi nepohodlným a pre neskúsených vari aj nebezpečným zostupom. Preto vrátime sa z plošiny Čereňovej zopár krokov naspäť, prekrižujeme J svah so žľabom V smerom na susedný hrebienok a dolu ním ľahko zostupujeme, až natrafíme na ľahkú úžľabinku, ktorá nás zvedie na pasienkové južné úpätie východne od Lipt. Anny. (Z Čereňovej 30 min.) Odtiaľ buď do Lipt. Anny a potom poľnou cestou cez obce Dušany, Bobrovník, Nežitovce a Sestrč na žel. stanicu do Parížoviec, alebo vých. smerom poliami do Prosieka na autobus.
Zostup cez Čereňovú je veľmi zaujímavý a scenericky vďačný, aj keď v spodnej časti trocha nepohodlný. Na výstup ho rozhodne neodporúčame, naproti tomu kombinácia: smer A na výstup a smer C na zostup je krásnou, ľahkou jednodennou túrou, ktorá nám umožní dokonale poznať a vychutnať tento málo známy kút Chočského pohoria.
Poznámka: Pre tých, ktorým by Lômy boli málo na jednodennú túru, máme návrh na veľmi krásnu, ale dosial vôbec nepodnikanú kombináciu: Po výstupe na Lômy z Prosieckej doliny zostúpiť smerom opisu B na sedlo Ravne a z neho hneď zas vystúpiť od SV na Eliáš a hrebeňom na Pravnáč, zostup do Sestrčskej doliny. Jedna z najkrajších kombinácií v celom pohorí, pravda už hodne náročná (8 hod. čistej chôdze).

Zdenko Hochmuth: Chočské pohorie, podrobný turistický sprievodca, 1955, Št. TV nakl., n. p., závod Bratislava, s. 144 - 148:

LÔMY (1278 m)

...Svojou podobou sú Lômy pomerne nenápadný vrch. Zo všetkých strán je prevažne zalesnený, najviac od juhu a severu. Spodné časti jeho východných a západných svahov, preťaté kaňonmi Svätánskej a Prosieckej doliny, sú bralnaté a rozryté početnými žľabmi. Vých. smerom opiera sa o vlastný masív Lômov trávnatá kupola Senné, z JZ svahov vyrastá zasa obrovské bralo Čereňová. Vrchol nie je výrazným bodom... V dôsledku trochu zvláštnej konfigurácie terénu je rozhľad z vrcholu Lômov akosi neskoncentrovaný, hoci aj to má svoj pôvab: aby sme totiž videli na východ do Prosieckej doliny a na bralné steny Košútovej v Prosečnom, musíme stáť na SV konci vrcholovej „šatky\"; na západ od Svätánskej doliny, na Eliáš a Pravnáč najlepšie vidíme zase zo SZ cípu, na juh do Liptova z južného konca poľany, resp. z južného samostatného predvrcholu... Rozhľad z Lômov nenúka sa, nenatíska sa, ale treba si, akoby preň ísť, treba ho objaviť. — V skutočnosti treba však objaviť nielen rozhľad, ale celé Lômy — lebo ony sú turisticky skoro úplne neznáme, hoci práve po prechode Prosieckou dolinou núka sa najlepší výstup na Lômy...

A. Od konca Prosieckej doliny (zo Svoradu) SV hrebeňom (neznačkované, 1 hod. 20 min.)

Výstup na Lômy začíname pri hornom vyústení Prosieckej doliny na lúky zvané Svorad, teda v mieste, kde, skalnatý kaňon Vyšného Strazu prechádza vo dve plytké trávnaté korytá... Najprimeranejšie je, pravda, spojiť výstup na Lômy s prechodom Prosieckou dolinou... Neobyčajne príjemný, ľahký a pohodlný výstup, vedúci krásnym krajom... Odporúčame každému pridať si k Prosieckej doline Lômy touto cestou...

bucco: ale je to oficiálne vyznačená trasa KST?

pre MisoB: chodník k vyhliadke na Čerenovej je už vyznačený červenou značkou :)

Milujem ten kraj.

ale jo, uz jsem to nasel

a kde je tedy to Cerenovo bralo?

Nuž, domáci isto vedia cestu aj na Čerenovô bralo, ale my cudzinci sa len značkovaných chodníkov držať musíme :)

My sme v Malatinej zbehli smerom dolu k lesu, kde sa blišťala plechová strecha senníka a tam sme aj prespali. A potom sme cestou (lesnou) ktorá kopírovala okraj lesa postupovali okrajom Svoradu a mali úžasné vyhliadky na salaše a koliby, aké môže poskytnúť len a len Svorad a spol. Prišli sme až na zákrut cesty, ktorá sa pohýňala kamsi na juh a kde sme my isto nechceli a tak sme sa chodníčkom pustili cez menší potôčik, o ktorom sme sa dozvedeli, že je vlastne napájacím potokom pre vodopád v Prosieckej doline a tým sme sa dostali do situácie, kde nám miestny bača povedal, že treba ísť " LEN TUTO ĽA TOU DOLINôčKOU" a budeme na vstupe do Prosieckej doliny. Bolo to úžasné. Ten jeho vstup a naša láska k tejto doline. Jój, ako je mi to všetko ľúto.

no tak, dokonalá kompletka by musela istoiste obsahovať Čereňové bralo, bo to je jeden z najlepších výhľadových bodov celých Chočských vrchov ak nie úplne najlepší, teda okrem Choča :-) ... ináč dosť veľká časť spomínanej trasy je super aj na horskom bicykli