Komentár
Daulagiri k článku: Ako stráviť dva týždne v Albánsku, Kosove a Čiernej Hore s deťmi (1) Parádna dovča Adush, nie len turistika, ale aj kúpanie a kultúrne zaujímavosti. Tak to mám rád aj ja. Páči sa mi ako si opísala aj tie praktické rady ohľadom rô …
+ 4 ďalšie príspevky
Diskusná téma K článku: Z Kysaku na Sivec
Diskusná téma K článku: Z Kysaku na Sivec
Okolie vodnej nádrže Ružín charakterizuje mierny ráz hrebeňov, široké doliny a množstvo krasových útvarov. Na jeden z nich a to Sivec (Šivec) sme sa vybrali aj my. S heslom: "Dajak bolo, dajak bude.", sme nasadli do ranného vlaku z Prešova do Kysaku, nestarajúc sa ako sa dostaneme naspäť. Lebo naša trasa bola domyslená len po Sivec (Šivec). Odtiaľ sme vsadili na improvizáciu.
Ja by som len chcel povedať, že mnohí, ktorí na tento kopec chodievajú už dávno ho volajú Šivec podľa "šivej skaly" ako to znie v miestnom východňarskom narečí.
Staré drevené smerovníky pod Šivcom tiež ukazujú na kopec Šivec. Nuž pri vydávaní novej mapy VKU si niekto myslel, že spravne má byť Sivec. Čo už.
Ten šafrán na obrázku je čistokrvný PONIKLEC.
Ešte som si všimol, že autor píše "Vrch Sivec sa nachádza v pohorí Čierna hora, ktoré je časťou Slovenského rudohoria". Čierna hora však nie je súčasťou Slovenského rudohoria, je to samostatný geomorfologický celok, ktorého najvyšší vrch je Roháčka neďaleko Margecian.
Som veľmi rád, že tu vychádzajú príspevky o kraji v ktorom som sa veľa túlal. Týmto som aj vďačný autorovi, len mi nedalo nereagovať na niektoré fakty. :-)
Podla mojich informacii je Cierna hora sucastou nadcelku Slovenske rudohorie.
Z tohto vychadza aj geograficke clenenie Hiking.sk, ktore som konzultoval s geografmi.
Áno, je to pravda. Slovenské rudohorie ako samostatný geomorfologický celok neexistuje. Je to akýsi "nadcelok" (alebo oblasť ?), ktorý tvoria samostatné celky ako napr. Volovské vrchy, Čierna hora, Stolické vrchy, Veporské vrchy, atď... Podobne ako Nízke Beskydy geografi rozparcelova na samostatné celky: Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, ...
Keď sme už pri názvoch pohorí:
Neviete niekto, či neplánujú odborníci na geografické názvoslovie postulovať Slovenský raj a Muránsku planinu ako samostatné geograf. celky? Termín Spišsko-gemerský kras (ktorého sú súčasťou) sa bežne medzi ľuďmi nepoužíva, dokonca si myslím, že mnohí ani nevedia, že pohorie s takým názvom existuje. Z praktického hľadiska by bolo rozumnejšie, ak by Slovenský raj a Muránska planina boli samostatné celky. Podobným administratívnym prekategorizovaním sa pred cca. 30 rokmi rozdelili Nízke Beskydy na samostatné celky. A nie je to tak dávno, čo Starohorské vrchy boli prehlásené za samostatný celok a teda už nie sú súčasťou N.Tatier.
Slovenské rudohorie je geomorfologická oblasť, kam patria tieto geomorfologické jednotky, čiže samostatné pohoria: Veporské vrchy, Stolické vrchy, Volovské vrchy, Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina, Čierna hora, Slovenský kras a Spišsko-gemerský kras so svojimi geomorfologickými podcelkami resp. subcelkami Muránska planina a Slovenský raj.
Staré, nové a možno budúce geomorfologické členenie Slovenska je už ale na samostatné diskusné fórum. Preto ak má niekto záujem polemizovať na túto tému, nech založí novú diskusiu.
Moj dedo navstivola tieto casti 40 rokoch...Minule som nasiel foto, ktore ma ohurilo Antonova jaskyna s prepadnutym stropom.Fotka je datovana v obdobi druhej sv. vojny. Ak sa podari tak rad by som ju rocosko pridal do fotogalerie.
Dlho som tam chcel ist aj ja , ale podarilo sa mi to az asi za 3 roky odkedy som planoval , niezeby som sa nejako obaval vystupu ale nebol cas , a mam odtial fotky a naozaj je tam velmi pekny vyhlad a spominam ma to pri prezerani fotiek,inac bol a pekna este tepla jesen , co umocnovalo aj farebne spektrum navokol.a co mozem odporucit tiez je neviem presne ako sa to vola ale jak si pisal ze ste vystupili na zastavke ruzin a popri ovcine na sivec tak na lavo je dalsi pekny vrcchol asi bujanovska skala alebo tak nejak sa to vola , nieje tam alebo som si nevsimol turisticky chodnik, takze sme sliapali od ovcina na lavo kolmo dohora , celkom strmy vystup aj po styroch, ale o to viacej to stoji zato, podla mna sa vyhlad vyrovna sivcu tiez s jednej strany na ruzin a volovske vrchy , dokonca vidiet aj tatry , kojsovsku holu, a na druhej strane vyhlad na lodinu a koryto hornadu . tiaz odporucam, a aj ja by som chcel ist na transibirsku magistralu som schopny sa pridat, ak to budete realizovat,ja si chodim tiez len tak ak ma napadne hocikde , mam rad aj slanske vrchy simonku atd... okolie zl bane.(rlukac@post.sk)
Na Sivci som bol s kolegami z práce predvčerom. Je z neho fakt úžastý a inšpiratívny výhľad.
Vcera som siel na Sivecz Kavecian-Hresna. Cestana Vysoky vrch bola dobre znacenaa siroka. Za Vysokym vrchom sa to uz meni na mensiu divocinu ci uz sa to tyka uzuckej cesticky lemovanou prhlavou, ale aj velmi zlemu oznaceniu trasy cesta na luky pod Sivcom. Vdaka ohromne slabemu, az dokonca lezernemu znaceniu sme stratily min. hodinu hladanim a skumanim lesnych ciest tu nasu spravnu aj to nie pomocou turistickych znaciek ale nasej intuicie. Nech sa namna nikto nehneva za vyraz ale hanba tomu kto znacil cestu od vrchu Pokrivy az na Sivecke luky tato trasa obsahuje az! dve znacky a trva 45 min- samozrejme nam trvala skoro dve hodiny!
Zlý stav značenia v menej populárnych pohoriach Slovenska je v dôsledku nízkeho počtu značkárov. A tých je málo preto, lebo to robia prakticky zadarmo vo svojom voľnom čase. No a neviem, či sa niekedy dožijeme toho, aby sme mali profesionálnych značkárov. O tom pochybujem, hoci značeniu by to pomohlo.
Inak cesta na Sivec od Ružína (penzión Bradan) je vyznačená výborne.