Od Tatranskej Lomnice, kde elektricky koncia sme sa vzdy presuvali dalej autom. Nikdy som dalej nesla pesi. Zato z auta som s nadsenim pozorovala okolitu krajinu a neostalo to bez jeeej, to je krasne. To rano som sa musela s "plnou polnou" presunut na navstevu do Tatranskych Matliarov peso. Den predtym som sa v duchu tomuto branila. No rano som nebanovala. Konecne som si to krasno mohla pomalicky uzivat. Zatial len z chodnika, no do dalsieho planu tulaciek bude patrit aj tato cast Tatier.