alexander: V podstate si si sám aj odpovedal, kým medzi Pietrosulom a Makovicou je nížina, medzi Pietrosulom a Vihorlatom sú ďalšie tisícmetrové kopce Dechmanov vrch (pri Mukačeve) a Popriečny (na hranici SK-UA. Vyskúšaj odkazy v článku.

Zo Zobora (nad Nitrou) je vidno prakticky celu horsku obrubu Podunajskej niziny... Pomerne bezne byva vidno Kamzik, smerom na juh madarske pohorie Borzsony, tiez katedralu v Ostrihome, alebo (uz) byvalu papieren v Sturove. Malokedy, ale predsa mozno zahliadnut aj Schneeberg (aspon myslim, ale asi to nema byt co insie), no a dalekohladom sa pocas dni s dobrou dohladnostou da "prechadzat" medzi rakuskymi veternymi elektrarnami, kominmi Dusla Sala a nasich oboch atomovych elektrarni atd...

Mišo, perfektný článok, a som dvojnásobne potešený a keďže je z ruky a "pera" geografa a zaspomínal som si na nedávne, ale skvelé študentské časy :) Geografi sa nikdy nestrácajú, oni iba hľadajú nové cesty! Nech sa ti darí! :)

Pridám aj ja niečo od Bratislavy:
Z vrcholu Devínskej Kobyly (514m) je videť Nitru, Zobor, Žibricu aj Veľký Tribeč. Za Zoborom je dokonca vidieť aj Pohronský Veľký Inovec.
Na opačnú stranu je vidieť českú Pálavu a kopec Ostrý vrch nad Myjavou (je tam veterná elektráreň).
Plus v smere juhovýchod maďarské pohoria.

V roku 1982 som bol s vysokou školou na lyžiarskom kurze v stredisku Kokava Háj. V januári bolo neuveriteľné jasné a čisté počasie, inverzia, lyžovali sme sa v košeliach. Z blízkeho vrchu Drahová (1118mn.m.) sme na juhovýchode videli hradbu pohoria. Pravdepodobne Rumunské Karpaty. Doteraz sa mi to zdá neuveriteľné. A ešte jedna pozvánka k našim susedom do Maďarska. V septembri sme boli v pohorí Borzsonyi (hneď pod Šahami) na vrchu Csoványos. je tam taká smiešna betónová vyhliadková veža. Ale ten výhľad - Nízke Tatry, Vtáčnik, Zobor, Sitno. Pilišské vrchy, Dunaj. Doporučujem. Milan

To Milan: Názorná ukážka výhľadu z vrchu Csovanyos na stránke, ktorú autor članku spomínal dalekieobserwacje.eu/tatry-wy…

Daleke vyhlady bez fotenia teda: Aky by ste poradili "turisiticky" dalekohlad, asi najdolezitejsi paramter je pomer vaha/rozmer vs. vykon, samozrejme za prijatelnu cenu :)

Skutočne veľmi zaujímavý článok, pre mňa poučný. A pridané linky poštudujem.

Inak môj max. výhľad je asi Praded z Malého Fatranského Kriváňa.

super clanok chlapik z Pribyliny co k nemu chodime na chatu mi vravel,ze niekedy v osemdesiatych.r zazil taku viditelnost,ze bolo vidiet katedralu v Krakowe,len by ma zaujimalo kolko to je asi km :)

zabudol som z Baranca :D

to: klaso111 - 100km -+ 2km podla GE

Krakow je z Baranca rovnych 100 km... Ak tam nezavadzia iny kopec, v pohode dohladnost.

parádní článek, konečně jsem došel na to, kteréžto rumunské pohoří je vidět z královy holy. doposud jsem žil v mylném přesvědčení, že je to pietrosul na rodně. děkuji Radek

Najprv trocha teórie. Elektromagn. vlny (teda aj svetlo) sa šíria hustejším prostredím pomalšie. Pretože vzduch je dolu hustejší, vlny sa ohýbajú k zemi. V technickej praxi sa preto pre výpočet "rádiovej viditeľnosti" používa ekvivalentný zemský polomer (x koef. 4/3 = 8500 km). Na tento polomer sa zakresľujú terénne profily. Tento platí pre "štandardnú" atmosféru, kde teplota s výškou klesá. Koeficient sa zvyšuje pri inverziách, keď je atmosféra rozvrstvená inak. Na rozhraní studenej hmly dolu a teplého vzduchu hore vzniká až odraz vĺn a dochádza k prerušeniu spojenia (u rádiových vĺn) a k extrémnej dohľadnosti (vidno "za horizont") ba až k fatamorgáne (u svetla).

Môžem potvrdiť, že zo Slanských vrchov počas inverzií vidno Rodenské vrchy na severe Rumunska. Slúžil som 18 rokov na vysielači Dubník (výška 880 m) a asi raz za 4 roky som ich vídal počas tlakovej výše po vpáde sibírskeho vzduchu. Skontroloval som si to podľa azimutu a tiež zorientovaním mapy v "bielom mori" nad horným Potisím podľa "hrbu" nad komínom elektrárne Vojany. Videl som asymetrický zasnežený, trochu skalnatý vrch, ktorý som identifikoval (podľa vtedy dostupných máp) ako najvyšší Pietrosul alebo skôr pred ním ležiaca (o trošku nižšia) Rebra. Za zasneženými Poloninami som ešte "čosi" neidentifikovateľné videl, hoci by tam nemalo byť nič. Po pár hodinách sa to menilo, ba vznikol až vzdušný biely "most" - skrátka ukážková fatamorgána.
K meteorologickým podmienkam podotýkam, že obsah vodnej pary vo vzduchu znižuje dohľadnosť. Preto najďalej vidíme po vpáde suchého pevninského vzduchu s tuhými mrazmi. Ideálna pre "ďalekovidenie" je rozsiahla tlaková výš a bezvetrie, aby sa vzduchové vrstvy nepomiešali. Vrchy vyniknú, ak na nich slnko osvetľuje zasnežené hole alebo biely vápenec. Milan

Ono tu fatamorganu (odraz na vzduchovej vrstve) vidiet aj na mojich fotkach (posledne 2 zabery v clanku).