Patrik vďaka za postreh takto po rokoch. Som rád že sa páči.
Toto je jeden z mojich najsilnejších zážitkov v horách, našťastie s dobrým koncom.

Parádne napísané. Veľmi strhujúci záver príbehu. V duchu som kráčal s tebou. Po pravde, keby to mám absolvovať ja a ešte sám, poriadne by sa mi roztriasli kolená. Veľký obdiv. Nám sa podobná situácia pritrafila po ceste z Kamennej chaty na Ďurkovú, keď sme museli kvôli obrovskému vetru traverzovať Chabenec a na koľko bola hmla ako mlieko a do toho nám ešte do očí prskal zmrznutý dážď stratili sme sa. Kruhový výhľad okolo bol len meter a pol zmrznutého lúčneho hrebeňa. Vďaka gps lokátoru v mobile sme horko ťažko narazili na značku a dotackali sa do útulne. Ale teda veľmi nepríjemný zážitok v tom okamihu, teraz na to už spomínam len ako na silné dobrodružstvo.

Nepochybujem že GPS pomôže, len ho treba mať :-)

Nielen v hmle ale aj pri nedostatocnom znaceni na razcestiach ci inde pomoze GPS s mapou Topo Slovakia.Uz to pouzivam 5 rokov a vzdy vidim ci idem po znacke.

Soňa, teší ma že článoček je čítaný aj s odstupom. A ten posledný úsek už nebol až taký zlý, len strmina, hmla a svetielka :-)

Fakt paradny clanok, Mato, a v tom poslednom useku by som sama asi osedivela :)

Dnes som si niekoľkokrát spomla na pasáž z tvojho článku ako si sa vracal po svojích stopách na Stoh a Pol. grúň.Chceli sme prejsť S.sedlo-M.Kriváň-Kúr. Dostali sme sa za sedlo Bublen a tam sme to otočili, kvôli hmle a začal fúkať silný vietor.Hlavný hrebeň od sedla Bublen nie je značený, aspoň my sme tyče nevideli. Takže naspäť po vvlastných stopách.A to si myslím,že to tam poznám. Ináč lyžovačka by bola parádna.

Eva33 som rád že sa ti článok páčil a ešte radšej že som ti prostredníctvom neho pripomenul váš zážitok.
Muselo to byť úžasné, zažiť noc a východ slnka v takých podmienkach je ako sen. Mne sa to ešte nepodarilo, ale možno raz...
Toto sú okamihy, ktoré si budeme pamätať navždy.
A ten bivak v dobrom závidím :-)

Ahojte. Článok je zaujímavý. Zážitky Martina určite nie každodenné. A v závere čítania...dátum !!! Ten ma zaujal. 27.12.2011 sa v tých mietach odohrával ďalší, jeden z výnimočných príbehov v živote iných ľudí. Nás. V ten večer som dokončila prácu a priateľ mi napísal, že ma zoberie na výlet. Vraj si mám vziať lyžiarsku výstroj, čelovku,teplé oblečenie, čaj, niečo zjesť. Začali sme stúpať asi o 18:00 hore Pasekami vo Vrátnej. Myslela som: pohodový výstup na lyžiach ku chate na Grúni. Bola som skialpinista - začiatočník. Pri chate sa ma spýtal, že či ešte pôjdeme vyššie, smerom na Poludňový Grúň. Moja dychtivá duša po dobrodružstve samozrejme súhlasila. Bola nízka oblačnosť, perspektíva výhľadu na hviezdnu oblohu žiadna. Sneh bol zamrznutý, šmýkalo sa, lyže ma prestali chvíľami poslúchať. Ale cítila som, že ak sa dostaneme hore, čaká nás niečo výnimočné. S veľkou pomocou priateľa som vyšla až na Poludňový Grúň. Stále sme boli v hmle, len čelovky ju na pár metrov rozrážali. Mráz štípal v tvári. Myslela som, že budeme zostupovať hneď späť. Ale priateľ sa vybral pozrieť smerom na Steny. Po chvíli s vrátil po mňa. Keď sme vyšli pár desiatok metrov do Stien, prišla odmena. Nádherná obloha posiata hviezdami. Vtedy prišlo ďalšie prekvapenie. Opýtal sa ma, či tam chcem zostať, aby sme videli vychádzať slnko. Vtedy boli asi dve hodiny po polnoci. Ja duša dobrodružná, som súhlasila, tušila som výnimočnosť tejto chvíle. Nikdy som niečo také nezažila. Priateľ mal všetko prichystané v batohu. Bolo to veľké prekvapenie. Vykopali sme si jamu, zabalili do spacákov a pozerali na hviezdy. A to ráno ? Stálo za to vydržať trochu zimy, nepohodlia. Bol to zážitok na celý život. Ten pohľad, keď sa začína prebúdzať deň. Vtedy človek prežíva chvíle šťastia. Sami posúďte, keď nahliadnete na fotku z čarovnej noci v Malej Fatre. V ten večer Martin spal na chate na Grúni a my o kúsok vyššie v Stenách pod hviezdnym širákom :-). dl.dropbox.com/…/v_stenach_de…

Milan_ke: zima je proste úplne iná (oveľa náročnejšia) oproti ostatným ročným obdobiam a preto ju mám tak rád. A viem si predstaviť čo si zažíval, tiež som už veľa krát blúdil v zasnežených lesoch a na zahmlených hrebeňoch, len nie vždy to bolo na takýto opis.

Peter61: čítam že tiež si toho už zažil...

Maťo, dík, a tiež si si čo to vychutnal vo VF :o)

No čo dodať? Napínavé čítanie, spojené s paralelným pozeraním sprievodných fotiek.
Diki za podelenie sa o tento intenzívny zážitok ;)

Milan, nic zvlastne, snad iba technicke detajle:

• ze ten start o 3.00 hod bol v PO/ZA
• povodny plan bol prechod na Zbojnicku
• do skaly sme nemali ziadne istenie
• baterky v "normalnych" celovkach koncili tak po 2 hodinach, takze baterky do GPS sa prestahovali do celoviek.
  LEDkove vydrzali.
• technicky problem bol osvetlit mapu a zaroven zadat suradnice Terynky, kym sa vsetko nevybije
• spolocny postup znamena, ze na 90 metroch lana sme sli siesti, aby pripadne podrzali tie zuby na hrebeni.

milan_ke, bol som, chápem :)

majo105: veru blbo :-)

Peto61: kludne sa rozpis, vyzera to na zaujimavu historku :-)

martin: pri takychto clankoch mam vzdy v druhom okne otvorenu mapu a virtualne idem s tebou :-) Super clanok, super fotky. Myslim ze viaceri sme tu solisti a ako sam vravis, skor ci neskor sa to asi pritrafi kazdemu. Ja som v piatok kufroval v ziarskej doline, dosiel som ledva po razcestnik pod Homolkou a to som mal v plane az na hreben. V sobotu somchcel ist na Chleb zo Snilovskeho, ale kto tam bol, pochopi ze to proste neslo. Takze teraz setrim na kvalitne GPS a idem pisat jeziskovi, aby mi na dalsiu zimu priniesol skialpovu vystroj.

Ešte malý dotaz na ktorý ma upozornil Janči. V časti Tretí deň má byť: Po raňajkách a ZAPLATENÍ sa s chatou opäť lúčim ...