Môj vzťah k horám a špeciálne k slovenským by sa dal prirovnať vzťahu k milovanej osobe, s ktorou rád trávim čas, ktorá mi chýba, keď sa dlhšie nevidíme a ktorej sa chcem so všetkým zdôveriť a požiadať o odpustenie, keď som jej ublížil. Posledný menovaný fakt som mal stále na mysli, keď som ostatné leto súhlasne zareagoval na tak silné a podmanivé volanie Álp. Mal som pocit, že moje krásne hory zrádzam. No pôvab a majestátnosť alpských velikánov, o ktorých som doposiaľ iba počul z rozprávaní, mi aj napriek diaľke učarovali a jednoducho, akosi bez odporu, som podľahol. S vedomím, že mi moje hory túto trúfalosť odpustili, ma slovenská krajina s požehnaním prepustila.