Veľmi dlhý článok, ale prečítal som ho na jeden nádych. Páčia sa mi všetky tie detaily v článku, že to nie je len opis trasy z bodu A do bodu B. Teším sa na ďalšie tvoje články. =)

No,pekné dobrodružstvo, fajn sa to čítalo. A hlavne z mojich obľúbených končín :)

Človeče, to ťa tie rebrá museli bolieť jak šlak, keď si bol schoný piť aj obchodovú slivovicu. To by som tuším radšej nepil nič. Ale bohvie.

Už som mala byť dávno vonku, ale toto sa nedalo nedočítať. :) SUPER !!! A teraz idem niekde pod Javorák...

Akurát som sa vrátil z tých končín...hneď sa pustím do článku :-)

Prečítané takmer na jeden šup. Nabudúce v Solčanoch odbehni za našim kamarátom Dušanom, u ktorého sme teraz strávili dve noci. Ten ťa zásobí výbornou domácou pálenkou...po tej aj rebrá prestanú bolieť :-) Pekný je to kraj, vidím, že je tam čo objavovať.

Boro, he, he, človek v bolestich nastvára hovadín :-)))Ale už mám Od Zdenčiho kontakt do budúcna :-)) Dikes bratu :-))
Janka, vďaka, hádam bolo Javorovo dobre :-))

Peter, bars šumne, my, co sme z valala a oblaki do dvora....

Mas 1.miesto v pohari crash testoch rebier, kategoria mesto ( prasknute,684 mnm :-)
Moje 2. miesto (kupelna, 1125 mn.n.m narazene) mi isto dlho nevydrzi, aj ked na Stuedlhuette vsetci za okienkom padli od smiechu, ked sa to dozvedeli ....

Pekne, pekne. Je zaujímavé prečítať si, ako vníma moje rodné pohorie človek pochádzajúci z turisticky vychytenejších oblastí Slovenska. Ja to väčšinou vnímam opačne. V marci prvé bajkovanie po Tríbči a za týždeň, dva pre mňa už zimná exotika vo VF, alebo NT. Ďakujem za článok.

Vďaka.
Peter61 - he he, no paráda :-)) K blbému úrazu človek príde aj doma :-)) Hlavne, keď tie paschody nie sú robené pre ľudskú nohu. Aj tie sídliskové čokle po nich neradi chodia...

uf, zlomene rebra som mala, nechapem, ako si v takom stave mohol ist na turistiku

Peťo,paráda článok.

zaujimave citanie ako vzdy,citanie pre relax a nadherne foto!!!! vdaka

vidim ze si extremista - "to musi" aj s polamanymi rebrami. Ja som tak minule nad jezerskom zobal prasky ako lentilky a ledva som sa motkal z nohy na nohu ale som si povedal "to musi!!!"