Dnes (29.3.) som bol na Pupove od Bieleho Potoka. Neuveritelny zazitok mi sposobil este snehom zavaleny hreben Malej Fatry s lúčoch skorého ranného slnka na azúrovej oblohe a k tomu nezabudnutelne stretnutie s criedou lani pod dohladom obrovskeho statneho jelena.
Tato tura dala viac ako slubovala....

vrana: chod si pozriet tych dvoch aziatov na konci Branice :D

Príjemný článok zo zabudnutých končín. Pupov ma už tiež dlho zaujíma, raz pôjdem obzrieť, aj ten Radom popísaný výhľad.
Čo sa týka voľne pustených psov tak mám i ja veľa skúseností. Jednu veľmi nepríjemnú opíšem v pripravovanom článku.
Celkovo fajn inšpirácia do budúcnosti.

Pred mesiacom sme tadiaľ šli. Tie psy su stale uviazane na tom istom mieste :)

Pekne! Na voľné psy okolo dedín a salašov mi tiež pomáha tento trik s imaginárnym kameňom. Akurát ma raz skoro ukameňovali malé rómčatá, že čo nedám pokoj ich psovi :)

Ten pes je agresivny aj na lyziarov. Vychutnavam si posledne obluciky od Borkovej mlaky do Zazrivej a zrazu oproti mne psisko. No nic, zabrzdil som az dole na asfaltke ;-)

Takto nejako vyzerá ten výhľad z Pupova: dl.dropbox.com/…/IMG_7930_zpu…

Naše "domáce" miesta... :)

Na Pupove mnoho ľudí smutne konštatuje, že výhľadu na Rozsutce tam niet, no opak je pravdou. Stačí sa presunúť od vrcholovej tabuľky smerom na juh, najskôr je malá lúčka vhodná na posedenie, odtiaľto ešte výhľad nie je, ale keď sa človek spustí kúsok ďalej dolu strminou, nájde čistinku z ktorej je na Rozsutce nádherný a netradičný výhľad, hlavne na jeseň.

Javorinka je náš tradičný jarný cieľ, ktorým otvárame turistickú sezónu, ale keďže našou základňou je Zázrivá, robíme kruhovú trasu, a vraciame sa neznačkovaným chodníčkom. Vďačná túlačka - na hrebeni bez výhľadov, ale ľudoprázdnymi lesmi...

A mláka - ako sa dočítate aj v listingu kešky - nie je ani Bôrická, ani Bôrikova, ale Borková, podľa vrchu Borok. To sú tie skomolené názvy, ktoré sa dostali do oficiálneho názvoslovia... Na toho skutočne dotieravého čuvača platí ešte jedna vec - namieriť fotoaparát a cvakať, tiež to nemá rád. :)

jkasak: s tými spojmi je to bieda, na to ako blízko sú obidve obce, a že sú súčasťou MF... u nás sa bohužiaľ doprava riadi hranicami okresov a tým Zázrivá patrí ku DK.

Pred rokmi, ešte za školských čias, keď sme chceli ísť do Terchovej, sme používali spoj ktorý išiel medzi 7 a 8h z DK (ale iba v pracovné dni takže na víkendovú turistiku nepoužiteľný). Pozerám, že jazdí dodnes, dokonca mi našlo až 5 spojov (2x SAD, 3x súkromné) no okrem jedného všetky len v pracovné dni.

A pritom to mám v podstate za chrbtom.

Na túto oblasť mám momentálne zálusk. Už sa tam dlhšie chystám, dúfam, že tento rok to vyjde. Minulú sezónu to skoro vyšlo, len v Terchovej spolupútnici náhle zmenili trasu a išli sme cez Mravečník do Vadičova.

To je dobry napad s tym imaginarnym kamenom. Na mna davnejsie tu v M. Karpatoch vybehol stekajuci vlciak, tiez mi nebolo vsetko jedno, ale potom som to ponala, ze vlciak ako vlciak, kedze aj doma sme vtedy jedneho mali, a zacala som mu nahlas rozkazovat ako Aji, zabralo to. Pes prestal brechat a odisiel.

V mojom predošlom príspevku: samozrejme "so švagrom"

Ahoj Mišo, pekný článok. Zo švagrom som šiel úplne identickú trasu 3 týždne po tebe. Odviazaných psov sme nestretli, ale v osade Balátovci sme si nevšimli, že žltá odbočuje doľava a pekne sme sa potom vytrápili cestou na hrebeň.
No a v Zázrivej sme zistili, že autobusy do Terchovej nejazdia. Kilometre asfaltky do Bieleho Potoka sme si náležite vychutnali...