Peter, udivuješ ma. Nádherné čítanie, ktoré si vyžaduje kľud, aby človek mohol vychutnať každé slovo, myšlienku. Možno si dlhšou formou opísal zmysel všetkého - že cesta je cieľ. Po tých "cestopisoch" som si doplnil mozaiku o Tebe a dávam palec hore. Teším sa na ďalšie perly.

Áno, mnohokrát si možno ani neuvedomujeme, že na určité miesta sa radi vraciame kvôli tej ceste - chodníku, nie až tak kvôli cieľu cesty. Pekne napísané.

Veľmi príjemné čítanie, je vidieť, že prírodu miluješ :) Ešte za školských čias sme sa celé letné a aj iné prázdniny túlavali po lesoch a poznal som v domácom chotári spústu takých chodníčkov. Je to ozaj dobrodružstvo pustiť sa po neznámom chodníku a vyjsť na nečakanom mieste. Teraz už bohužiaľ toľko času nemám. A k titulnej fotke - veľmi sa mi páči, nie je to náhodou fotené v Levočských v.?

Čavte, vďaka :-))
Dzakomoo - fotka je z hrebeňa Volovských vrchov a naľavo úplne vzadu je Kráľova hoľa.

Pekné zamyslenie o takej všednej /či nevšednej/ veci, ako sú chodníky v horách... ešte pridám jeden pohľad, možno trochu netradičný a zdanlivo smerujúci proti duchu článku... chodník či cesta nás môže viesť, ale i zvádzať, môže nás doviesť na neznáme a krásne miesto, ale takisto nás môže obmedzovať- svojim neúprosným smerovaním. Preto je dobré občas zanechať známe i neznáme chodníky a pustiť sa len tak za nosom, divočinou, neupúšťajúc zo smeru, ktorý sme si v mysli vytýčili. Zablúdenia sa báť nemusíme- povedú nás hrebene a údolia ako aj slnko nad našimi hlavami. Zažijeme silný pocit slobody, aký nám žiadna, cudzími nohami vyšľapaná cesta neposkytne. A keď po tomto dobrodružstve natrafíme znovu na chodníček, poteší nás intenzívnejšie, ako keby sme ho nikdy neopustili ;-)

Plne suhlasim - mnohé miesta pre mňa majú svoje čaro len vďaka "chodníčkom", ktoré poznám od malého krpca...
Pekny članok =)

Bulat - výborný pohľad na vec, ktorý v článku chýba. Ísť vlastnou cestou - to je veľmi , ale veľmi dôležité a toto tvrdím neustále. Len som to tam nedal a možno som mal. No vhodne si to doplnil :-))

Cesta si človeka vyberie sama.

A presne tak potom človek skončí v Lendaku miesto v Ždiari :D

V mojom prípade nie je otázka či zablúdim, ale kedy. Môj orientačný zmysel je nulový, no aj tak ma to vonku baví.
Alebo práve preto :)

Veľmi dobre sa to číta,a spomína...

ďalší skvelý člákok, bratu. Človek sa pri čítaní musí aj trošku zamyslieť. To s tými zvieracími stopami potvrdzujem. Opísal som to tiež v mojom článku "Ku prameni Kysuce".

Tak, ako ukludnuje a dava energiu priroda, tak to robi citanie tohto clanku ... super vystihnte, klobuk dolu

veľmi pekne napísaný článok.Má vo veľa veciach pravdu,ako aj niektoré komentáre.Palec hore..

Vďaka za článok :)

Ďakujem vám veľmi pekne :-))