Komentár
P. G. k článku: Začína jarná uzávera vo Vysokých a Západných Tatrách. Čo je v tomto období povolené? Ako bývalý profesionálny strážca Správy TANAPu sa v plnom rozsahu stotožňujem s článkom PalihoT o slobode pohybu v Tatrách. Po 15 rokoch aktívnej služby, kedy s …
+ 9 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: O bohatstve hôr - chodníčky a cestičky
Diskusná téma K článku: O bohatstve hôr - chodníčky a cestičky
Chodníčky či cestičky – malé, ale dôležité zázraky hôr, ktoré vás pri zablúdení v horách či hlbokých lesoch vždy spoľahlivo dovedú tam, kam potrebujete. A je jedno, či ich vyšliapala zver, alebo ich vyšliapali či postavili ľudia.
Vďaka :-))
ten pocit volania som intenzívne zažil v štiavnických vrchoch :)
výborné
cesty, chodníčky apod. sú históriou krajiny
Pekne si to napísal, potešilo ... :)
bratu, dal si mojim pocitom pismena a slova!! Cakal som az budem mat moznost si clanok vychutnat. Vdaka!!!
Ďakujem vám veľmi pekne :-))
Vďaka za článok :)
veľmi pekne napísaný článok.Má vo veľa veciach pravdu,ako aj niektoré komentáre.Palec hore..
Tak, ako ukludnuje a dava energiu priroda, tak to robi citanie tohto clanku ... super vystihnte, klobuk dolu
ďalší skvelý člákok, bratu. Človek sa pri čítaní musí aj trošku zamyslieť. To s tými zvieracími stopami potvrdzujem. Opísal som to tiež v mojom článku "Ku prameni Kysuce".
Veľmi dobre sa to číta,a spomína...
Cesta si človeka vyberie sama.
A presne tak potom človek skončí v Lendaku miesto v Ždiari :D
V mojom prípade nie je otázka či zablúdim, ale kedy. Môj orientačný zmysel je nulový, no aj tak ma to vonku baví.
Alebo práve preto :)
Bulat - výborný pohľad na vec, ktorý v článku chýba. Ísť vlastnou cestou - to je veľmi , ale veľmi dôležité a toto tvrdím neustále. Len som to tam nedal a možno som mal. No vhodne si to doplnil :-))
Plne suhlasim - mnohé miesta pre mňa majú svoje čaro len vďaka "chodníčkom", ktoré poznám od malého krpca...
Pekny članok =)
Pekné zamyslenie o takej všednej /či nevšednej/ veci, ako sú chodníky v horách... ešte pridám jeden pohľad, možno trochu netradičný a zdanlivo smerujúci proti duchu článku... chodník či cesta nás môže viesť, ale i zvádzať, môže nás doviesť na neznáme a krásne miesto, ale takisto nás môže obmedzovať- svojim neúprosným smerovaním. Preto je dobré občas zanechať známe i neznáme chodníky a pustiť sa len tak za nosom, divočinou, neupúšťajúc zo smeru, ktorý sme si v mysli vytýčili. Zablúdenia sa báť nemusíme- povedú nás hrebene a údolia ako aj slnko nad našimi hlavami. Zažijeme silný pocit slobody, aký nám žiadna, cudzími nohami vyšľapaná cesta neposkytne. A keď po tomto dobrodružstve natrafíme znovu na chodníček, poteší nás intenzívnejšie, ako keby sme ho nikdy neopustili ;-)