Jeeeej, presne pred týždňom som tam bola :))) V tej kolibke pri jazere majú úúúžasné vareniky - dali sme si ich s dubáčikmi, kúpila karpatský čaj od deciek, ktoré každé ráno z dedinky Synevyrská Poľana šlapú na bicykli do kopca, aby turistom čo to predali. Pri Synevyrskom jazere sme boli na 1 noc a potom pokračovali na našom tripe ďalej až k rumunským hraniciam. Nechýbalo kúpanie v jazerách Solotvina, kde je koncetrácia soli podobná Mŕtvemu moru. Nebola to moja prvá návšteva Ukrajiny a rozhodne sa tam ešte rada vrátim. Super gastronómia, milí ľudia, čaro nespoznaného.

pekna "exotika". ale musim poznamenat, ze niektore fotky mi uplne pripominaju dediny u nas :)

Poteším všetkých, ktorým sa páčia tie autobusy v Koločave. V úplne rovnakom palebnom postavení tam stáli aj na jeseň 2012, s pevným odhodlaním, že ešte dačo vydržia.

Zaujímavé, zaujímavé...

perfektny clanok z byvalich nasich clankov, dal by som si povedat....a parada doku foto.

Takú protekciu zase na Hikingu nemám, že by mi článok vydali hneď po napísaní...aj keď pár krát sa to už stalo :-)

Jáj, som si nevšimol dátum :-))) Však mi to prišlo divné :-))

Peťo, toto je z Ukrajinských polonín z 2010-teho. Teraz sme sa poflakovali po slovenských poloninách.

Človeče to sú fofry :-))To si kedy stihol? Ledva ste prišli a už je tu článok - že ty si ho písal už v autobuse? Už sa teším na ďalší.

Ďakujem redakcii (Tomášovi) za doplnenie a upresnenie faktov:-)

Vďaka za príjemné priblíženie miest, kam sa tak bežne asi nedostanem. :)

Krásne spomienky na krajinu s krásnymi horami. Veľmi pekne si to napísal, veľa si pamätáš :-). Nezabudnem na večery, keď nám Jožko rozprával históriu miest, kde sme sa práve nachádzali a ešte viac. Hotová studnica. Úžasní sprievodcovia :-). Teším sa na pokračovanie.