Komentár
Matobee k článku: Pamätník Vladimíra Holíka nad Račou – túra inšpirovaná túrou Potešia takéto objavy v dobre známych lesoch v domácich končín. Zavše sa to prihodí aj mne aj keď doma v dobre známom okolí sa posledné roky pohybujem dosť málo …
nová téma
Diskusná téma K článku: Krakova hoľa a Pusté
Diskusná téma K článku: Krakova hoľa a Pusté
Článok je pokračovaním túry zo Svarína do Malužinej cez Veľký bok, tentokrát si povieme o putovaní cez Krakovu hoľu. Chceli sme si pozrieť menej frekventované oblasti v severnej časti pohoria, čo sa nám skutočne vyplnilo. Až na malé výnimky sme na trasách nestretli nikoho, pritom sme išli cez prekrásne horské oblasti Demänovských vrchov. Zažili sme búrku, slnko, hmlu a krásu jedného z najdlhších pohorí Slovenska.
Nádherné obrázky!!! Na Krakovej holi som bol asi v polovici augusta a tiež som si všimol ten strom: hiking.sk/…/nizke_tatry-barba… Dojem z peknej túry sa tak raz opäť skazil. Aspoňže tie výhľady za niečo stály.
Musím súhlasiť to čo sa deje pod Krakovou holou je des. Ako toto nemožné vnarodnom parku?????Nieco podobne od Maluzinej po Veľký bok. .....
Oprava ako je toto možné v národnom parku
Pekné čítanie aj foto.
Ozaj dobre napísané. A s názormi by sme sa zhodli. Fotky som ešte nepozrel, ale podľa komentov pekné, tak sa teším.
Myšlienka ako treba brať na milosť komerčné centrá v horách preto, aby všetci konzumní turisti pekne ostali koncentrovaní tam dole a nám ostali ľudoprázdne chodníky tam hore... sa mi ceľkom páči. Hneď mám v duši viac mieru :)
Fíha, práve som pochopil, že Džej&Tí vlastne vytvorili koncentračné tábory novoveku. Akurát vyhladeniu tentokrát padnú za obeť stromy.
Príjemný článok, zaspomínal som si pri ňom na svoje potulky v tomto území v roku 2009. Vtedy to bol zalesnenejší a malebnejší kraj.
Inak ja si s. Javorie pamätám ako malú čistinku v obklopení krásneho hustého lesa, keď vidím fotku v tomto článku, tak to tam nespoznávam. Je to des čo sa s tým krajom za ten čas stalo :-(
A ten kľukatiaci sa chodník svahmi Pustého aj mňa zaujal, tam sa chcem ešte vrátiť.
Pekné, inšpiratívne.
• Skutočne, Krakova hoľa si zaslúži mnoho superlatívov, a to i napriek tomu (alebo vďaka tomu?), že nie je to žiadny "najvyšší" kopec, ak neuvažujeme, že je najvyšším vrchom celého veľmi členitého masívu rovnakého mena.
• Nestretnúť na chodníku vedúcom cez Krakovu hoľu uprostred turistickej sezóny človeka je skôr výnimkou než pravidlom! Iba ak v čase, ktorý je hodne veľkým nečasom. Inak je tu celkom solídna "premávka".
• Nikto nie je ušetrený čohosi, čo ho menej alebo viac máta. No kým sa tento "hendikep" nezverejní, je ťažké ho akokoľvek zneužiť. A naopak.
• Ako naladeného na tento kmitočet, veľmi pozorne vnímam akékoľvek zmienky o všetkých (akýchkoľvek) názvoch všetkých objektov v horách, nielen v Tatrách. Názov Príslop ja zaujímavý tým, že sa takmer rovnako často používa na pomenovanie sediel ako ak vrchov.
• Oprava niekoľkých nepresností uvedených v texte: Severný svah Krakovej hole je skrášlený skalkou asi 20 m - 30 m vysokou. Nie je to teda skalná stena. Najkrajší pohľad na túto časť vrcholu je z chodníka pri zostupe k Machnatému a Pustému/Pustým. Na temene hole nie sú zvyšky drevenej lavičky ale pozostatky dreveného dvojkríža (ktorý nemá kto opraviť). Opakované zmienky o prenocovaní v teréne sa v texte vôbec nemali vyskytnúť! Textu by neboli chýbali, naopak, neboli by ho dosť výrazne nachýlili smerom, ktorý rozpútava diskusie, väčšinou neplodné. Netreba sa biť po ústach, treba sa na verejnosti vyvarovať takýchto prejavov. (Kto čo urobí bez publicity, za to si zodpovedá sám, pred svojím svedomím a prípadne pred potenciálnou oficiálnou osobou.
• Kto vie a kto napíše, od čoho pochádza názov Krakovej hole?
• Tiché šťastie je také, ktoré prežívajú ľudia sami v sebe alebo len vo veľmi úzkom kruhu. Zverejnením už šťastie nie je tak tichým.
• Činnosti drevorubačov: Zásadne sa nevyjadrovať k otázkam bez adekvátnej prípravy, len na základe subjektívnych pocitov a úvah. Holoruby sú nepochybne esteticky "úplne nanič". Treba len veriť, že zakrátko tu vyrastie nová hora. Vnímať skutočnosť, že holoruby poskytujú turistom vlastne sekundárny úžitok: dočasné výhľady z miest a na miesta, ktoré predtým neboli a ani zakrátko zasa nebudú.
• S bezohľadnosťou lesných robotníkov voči turistom možno jedine súhlasiť. Turisti sú pre urbárnikov takpovediac "škodnou".
• Zo sedla Machnaté (Machnatô) je vidieť do doliny rovnakého mena, teda do Machnatého.
• Zhadzovanie kameňa do Machnatého (úbočou Pustého, resp. Pustých) takisto nie je dobrým nápadom. (Čisto teoreticky by sa tento kameň mohol dogúľať až do Jasnej, len ak by sa z ústia Machnatého dokázal "vygúľať" ešte asi 270 metrov nahor...)
• Áno, treba len súhlasiť s tým, že južná úboč Pustého (Stavov), posiata nespočetným množstvom skalných veží a vežičiek, patrí - popri podobne modelovaných prevažne južných svahoch Hradišťa, Ohnišťa, Špatnej, Slemena, Predných (Nad Záskočím), Klinčekov (nad Krčahovom), Kostolcov nad ústím Machnatého, Dolnej časti Demänovskej doliny, Veľkého radu v masíve Sinej, Kostolcov nad Repiskami atď. - k ozajstným vápencovým morfologickým skvostom nielen Nízkych Tatier ale celého Slovenska.
• Rovnako nie je dobrý nápad nahlas uvažovať o lezení kdekoľvek, kde je vápenec. Na lezenie sú sprístupnené lokality Kostolce v Machnatom a Veľký rad v Radovej dolinke (pod Sinou).
• Mätež chodníkov - to je asi správne pomenovanie situácie na nejednom mieste, kde turisti úplne a dlhodobo stratili akýkoľvek cit pre prírodu, resp. akékoľvek etické zábrany. Najväčším vinníkom je vždy ten, kto urobil prvý krok mimo pôvodného oficiálneho chodníka! Ibaže jeho meno už nikdy nezistíme.
• "Ideme neobyčajne strmou skratkou." To je otvorené priznanie, že ste išli nelegálnym chodníkom a bez najmenšieho citu s ohľadom na eróziu pôdy! Veď predsa hlavný zmysel serpentín je zachovávať taký skon chodníka, aby bol jednak "stráviteľný" bežnými turistami a súčasne aby bolo možné riešiť jeho spoľahlivé odvodnenie voči dažďovej vode (priečnymi stružkami).
• Škoda, že si autor neodpustil záverečnú politickú úvahu a niekoľko uvedených myšlienok, ktoré určite dosť ovplyvnili dojem z inak užitočného článku.
• Poznámka: Dnes boli v masíve Krakovej hole „otvorené" dve vyhliadky nad Klinčekmi (nad dolinkou Krčahovo). Poskytujú výhľady na časť tejto lokality , samozrejme, na ďalšie miesta v hornej časti Demänovskej doliny a na okolité vrcholy.
Fíha, výživný príspevok!
A dovolím si nesúhlasiť s jednou vecou. Treba diskutovať! Treba protestovať. Ťažba dreva má v sebe pádny argument a to sú otvorené aj pokútne peniaze. Ochrana prírody so sebou neprináša také príjmy, tak môže konkurovať len slovom, prípadne ostrejším slovom, to je naša jediná zbraň.
Apropo, voľný pohyb. Predtým sa to týkalo len rezervácií, kt. sú v podstate maloplošné územia a pri tých by sa dalo dopátrať, čo sa tam vlastne chráni a prečo má obmedzenie pohybu zmysel. Ale plošný zákaz pohybu v NP je typický boľševický pozostatok. Oni si neželali, aby občan niekde slobodne chodil, to bolo proti ich zásadám, ochrana prírody bola iba výborná zámienka.
Dnes je tá zámienka ešte stále platná, lebo k tomu pribudol dôvod, aby ľudia nevideli, čo sa tam pácha, či s drevom, alebo so zverou.
Preto neprestanem niektoré nezmysly kritizovať a pranierovať. Nebudem ovca.
No ja som dnes cez sedlo Javorovie prechadzal a musim povedat ze to je hnus a je pravda ze sa to za niekolko desatroci upravy ale to neznamena ze sa nam to teraz musi pacit a nemame sa stazovat.Odporucam kazdemu kto pojde z Lucok na Dumbier ist cez Siroku dolinu.
Ja vam neviem, rozmohol sa tu vo vseobecnosti nazor,ze zakaz vstupu by mal platit jedine pre maloplosne chranene uzemia tipu rezervacii a zvysok np v podstate volne pristupny. Nesuhlasim s tymto a to nie som bolsevik. Ono sa vtedy nerobilo vsetko zle ako je moda uz 20 rokov hovorit. Rezervacie sluzia takmer ako vedecke,vyskumne polygony akesi jadra vyskytu nejakej bioty napr. Rastlinky ktore neujdu pred clovekom atd. Pre zachovanie prirodzeneho a neruseneho pohybu treba vytvorit vacsie biokoridori. Urcite ak spristupnit uzemie vo vacsom tak s vyrazne obmedzenymi podmienkami a do rezervacii vstup len v sprievode ci na zvlast povolenie,evidovane. Treba si uvedomit na co ktory taxon ochrany sluzi. Alpy by som vobec nebral ako priklad. Su jednak neporovnatelne vacsie a navyse ekologicky vybrakovane,nie cele.
Holoruby nie su len esteticka bradavica,je to historicky zarez uzemia v jeho biologickej sukcesii. Spravite vacsi holorub a vysadenim stromov dostanete len opticky to co pred tym,aj to nie celkom,no vobec nie to iste obsahovo. To su tisice organizmov naviazanych na dany biotyp,nespocet vazieb medzi nimi. Prirodu nemozno budovat ako sidlisko,bohuzial aspon zatial to nevieme.
Tak len tolko
Urban,nas s priatelkou cestou na krupovu zo sirokej skoro preslo lkt a to takmer na hornej hranici lesa. Neskutocne som pi..val a dostat sa mi niektori z tych blbeckov von z toho lkt tak mu asi bombu dam. cista zlata horucka. Ale do mna ako bikera sa kazdy oprie ked idem po tzt ci zvaznici mimo tzt. Vsetci to tu vieme,mame +- ten isty nazor na vec a vysledok? Psy bresu a karavana ide dalej ako hovori moj otec.