Martin výborný článok, super fotky, musel to byť silný zážitok byť po večeroch sám na Babke ja na tej Modralovej. na Babku si už tiež robím zálusk, tento článok jej návštevu asi urýchli :) Orava jednoznačne stojí za návštevu, už 2x som tam bol a budem sa tam rád vracať.

Presne Braňo, človek to plánuje dlhé roky, sníva o tom a keď tam potom stojí je to zvláštny priam čudný pocit naplnenia. Až rozmýšľa že čo bude teraz. Je to ťažko opísateľné no vidím že to máme rovnaké.

Tak som si to konečne prečítal. Pekná túra i foto, ako vždy Martin. Zastavil som sa pri vete "Je zvláštne, toľko rokov som plánoval a teraz som tu." Vážne je to zvláštny pocit naplnenia, hlavne keď sa zážitok vydarí. Ja ak si naplánujem nejaký výlet, ktorého sa nemôžem dočkať, tak sa mi o tom i sníva. No a na výlete mám z toho niečo ako deja vu.

K tej zimnej Babej hore pridávam jeden článok: archiv.marmota.sk/index.php?o…

Tak ako čítam vaše reakcie, tak si začínam ešte viac vážiť tie osamelé chvíle na Babej hore a Modralowej :-) Asi som fakt vychytal nejaké mimoriadne špeciálne okamihy.
S tým zostupom z Malej Baby to asi bude pravda, už len keď sa na to pozriem v mape tak to vyzerá dlhočizné.
Ja sa sem chcem vrátiť v zime keď bude riadne nakydané :o) a všetkým ktorý tu ešte neboli vrelo odporúčam.

Aj ja som zažila Babiu horu bez ľudí. Boli sme tam s kamarátkou cez pracovný deň poobede a počkali až do západu slnka, takže sme stretli za celý čas len pár ľudí (to sme šli z poľskej strany). A kvitli na vrchole záľahy bielych poniklecov. Nádhera!

krasota! Uz by som tam mal ist!

Super fotky.

Tie končiny pri našom "severnom póle" sú naozaj magické. Najmä ak človek vystihne dobré počasie a menej ľudí na vrchole Babej hory.
Keď som tam bol pred dvomi rokmi v máji, počas prechodu GSB, tiež nás bolo na vrchole asi šesť ľudí. Ale to sme tam boli už skoro ráno a davy Poliakov sme stretli až pri zostupe. Môžem potvrdiť, že je odtiaľ vidieť naozaj polovicu Slovenska.
Ako alternatívu nocľahu (najmä v zime alebo zlom počasí) vrelo doporučujem aj rekonštruovanú poľskú chatu Markowe Sczawiny.
Čo sa týka toho zrubu na Modralovej, býva v sezóne čučoriedok často obsadený zberačmi. Priľahlá lúčka však v prípade pohody poskytne príjemné miesto na bivak.

Parádny článok! Plne človeka vťahuje do deja :-)) Dúfam, že na budúci rok sa mi už podarí navštíviť tamojšie končiny. Veľmi ma to tam ťahá už poriadne dlho.

Krasa, ako uz bolo povedane, zazrak ked tam nestretnes nohu. My zaciatkom augusta stretli na vrchu procesie ludi. A s pristresku na Modralowej nas vyhnala rodinka poliakov, ktora tam chcela prespat.

Keď som si prečítal nadpis a zrak mi padol na ľudoprázdne vrcholové fotky, nejako mi to nesedelo. Fakt si vystihol vzácny moment, keď si tam bol aspoň chvíľku sám. Ja som tam bol v sobotu a bolo to tam ako niekde pred fabrikou o druhej poobede ;-)

Inak s tým zostupom má Zdenči pravdu. Síce je vždy lepšie chodiť po kopcoch okruhovou trasou, ale ja osobne by som radšej išiel z Malej Babej hory späť na Babiu horu a vrátil sa tou istou výstupovou trasou na Slanú vodu. Trasa cez Borsučie a Vonžovec je naozaj ako za trest. Najprv strmý zostup lesom, posledná tretina je makadamová lesná cesta a neskôr nekonečná asfaltka. Časovo to bude asi tak o hodinku dlhšie. Toto samozrejme nepatrí k článku, je to len môj postreh k trase, ak by niekto tak plánoval ísť.

Inak článok je veľmi pekný, rovnako aj fotky. Ani teraz cez víkend nebola taká dobrá viditeľnosť, radosť pozerať. Paráda.

Príjemné čítanie doplnené a krásne zábery...hneď by som šiel hore znovu, aj keď naposledy som si riadne zanadával ( a nielen ja :-)). Ten zostup cez Malú Babiu horu na Slanú vodu bol nekonečný.

Heh ďakujem, fotografovaniu prialo počasie.
Adina: ja som tie davy mal vykompenzované aj samotou ako to opisujem, takže sa to dalo zniesť.
Nonormal: verím že po zdolaní tej prekážky ťa tento výnimočný kraj tiež očarí. Určite odporúčam.

Parádne fotky a pre mňa stále príliš vzdialený kraj - ale motivácia navštíviť ho práve nikoľkonásobne vzrástla. =)