Pekné čítanie!
Aj ja sa rád túlam v Makých Karpatoch a ešte radšej mimo značkovaných chodníkov. Na nich hrozí zrazenie cyklistami, ktorí sa hrajú na pretekárov a príroda ich v podstate nazaujíma. Takých, čo vedia aj pozdraviť a slovko prehodiť ubúda...

Vďaka za príjemný článok. Podľa mňa sú to jedny z najkrajších miest na svete a to netvrdím iba preto že som z Dolných Orešian :-)

Slovenska klasika po revolucii,otvorenie trhu,vacsia konkurencia,uver,zalozenie podniku banke,jeho nesplacanie...a ostalo iba parkovisko...

Nie som z tohto kraja, takže tieto perličky sa viem podozvedať iba z doplnení miestnych...díky Schrojf. A čo sa s tou reštikou stalo?

Prichádzam k veľkej asfaltovej ploche, vyzerajúcej ako parkovisko. Povyše si všimnem betónovú opachu splývajúcu s terénom. Vyzerá to, ako keby tu niekedy stál amfiteáter alebo nejaký kryt?...Sice niesom pamatnik,ale na tom mieste stala za sociku vyhlasena polovnicka restauracia...

Vlado, díky za doplnenie. Googlil som, ale nikde som nenašiel, čo to bolo za fabriku, takže som rád, že už viem. Minulý týždeň som sa do týchto miest vrátil a už som si všímal aj pozostatky železnice. Žiaľ, už bol článok napísaný a zaslaný do redakcie.
K tým cyklotrasám - museli by nás pripojiť k Morave, aby niečo takéto vzniklo:-) Tam to funguje bez problémov. Ešte aj sklípky s občerstvením sú na týchto trasách. U nás keď príde čas oberačky, zakážu aj vstup do vihonradov, aby nezmizol čo i len strapec hrozna.

Príjemný článok, zo zaujímavých lokalít.
Na doplnenie: "nejaká fabrika" :) nebola to len tak nejaká fabrika, ale dôležitá byvalá fabrika tohto regiónu. Presne ako doplnil PaliT jednalo sa o bývalú chemickú továreň, ktorú založil Gróf Jozef Pálffy v 1880. Rovnaký závod bol onedlho postavený aj na neďalekej Dobrej Vode. A to hlavné, čo mohlo byť spomenuté v článku, bola hustá sieť lesných železníc, ktoré boli vybudované práve pre túto fabriku - dovoz dreva rail.sk/…/h423.htm Ich pozostatky sú stále dobre viditeľné. Viac o tom písať nemusím, ľahko sa to nájde na internete.

Celý úsek Orešanské sedlo-Slepý vrch-Horné Orešany je zjazdný bicyklom. Odporúčam návštevu hlavne na jar, keď je zem plná medvedieho cesnaku.

Smutné sú hlavne pohľady na množstvo vyrezaných svahov v tejto lokalite.
A nabudúce skús pozrieť aj neďalekú Godovu skalu, tá tuším ešte v žiadnom tunajšom článku nebola opisovaná.

Na konci spomínaš cestu cez Doľany do Častej ako vhodnú trasu pre bicykel. Iste, potenciál na "vybudovanie" značených cyklotrás mimo hlavných ciest je v týchto lokalitách značný, ale to je tak všetko...
Viem si predstaviť nie malokarpatskú vínnu cestu, ale malokarpatskú cyklomagistrálu. Začiatok v Bratislave a po rôznych bočných poľných cestách, popod vinohrady, popod les, žiadne kopce, cez Pezinok, Modru, Doľany až do Smoleníc. Späť po západnom podhorí MK, záhorskými poľnými cestami cez plavecké obce, Rohožník, Lozorno a Stupavu. Dalo by sa to realizovať a myslím, že by to bola zaujímavá atrakcia z hľadiska cestovného ruchu.

Milujem malokarpatske tulacky mimo znaciek. Dik za tip.

No keby som to, čo som videl nakreslil, asi by to zďaleka nevyzeralo ako v skutočnosti :-)

Ešte poznámka. Tá fabrička by mala byť bývalá chemička zskosariska.edu.sk/…/historia…
No a starý overený spôsob prenosu obrazu z mysle na papier sa volá ... KRESLENIE!

Vďaka za pekný článok a fotky. Tu som bol kedysi na bicykli. Vo viacerých diskusiách a článkoch som to spomenul, že na starých mapách boli tie vrchy vo vystupujúcom hrebeni označené ako Predné, Stredné a Zadné Šišoretné, len netuším, kedy a prečo to zmenili.
V nejakej málo vzdialenej budúcnosti sa tam chcem vrátiť.

díky za vysvetlenie

...pri zostupe zaujali šípky vyryté do kôry stromov...

tie biele čiary na kmeňoch stromov, sú hraničné čiary, vyznačujúce hranice tzv. jednotiek priestorového rozdelenia lesa, napr. dielcov, keď sú tie čiary červené, značia hranicu porastov zadelených do kategórie ochranných (napr. na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach) biele - hospodárske. Keď niekedy uvidíte na kmeni oranžový štvorec - to je hranica lesného celku. Značia sa z celkom pochopiteľných dôvodov - \"managementu\" porastov - ich vyznačenia ako samostatných jednotiek pre obhospodarovanie. Niečo ako adresa - každý porast má svoje číslo (ako číslo domu) a jeho hranice sú zakreslené v mapách, a podľa toho sa dá vcelku presne orientovať v teréne. Čo sa týka tých rýh - na ich vyrytie je napr. špeciálny nástroj zvaný črták. Šípky udávajú smer, akým hranica/hranice pokračujú. Keď ryha nie je veľmi hlboká, stromu to v podstate neuškodí, horšie je keď je hlbšie. Ale je to pravdepodobne taký kompromis. Tá ryha tam je niekedy dlhšie ako farba. Treba si uvedomiť, že existencia dielca nie je otázkou roka - dvoch, ale často krát desiatok rokov. Síce by sa hranice mali obnovovať každé desaťročie, nie vždy sa tak stane. Farbu zmyje ale šípka tam je roky (síce niekedy ju \"zdeformuje\" ale predsa). Takto ohraničené dielce sú po celom Slovensku a značia sa tak desaťročia. Skúste si ich všimnúť, kdekoľvek v lese. Napr. na hrebeňoch, alebo údoliach, po chrbtoch svahov, kde kopírujú terén. Je to zrozumiteľné, praktické a tradičné značenie. Niečo ako tur.znač.trasy. Viac napr. tu: nlcsk.sk/files/1317.pdf

S pozdravom F.D.