Ja som za zachovanie stavu. Možno časom nejaký letný a víkendový chatár ako na Andrejcovej pre udržanie poriadku v hlavnej sezóne.

Rovnako aj na Andrejcovej sa špekuluje o rozšírení prestavaní, prípadne zbúraní a zväčšení.
Ja som nie za takéto smerovanie. Či Ramža či Andrejcová sú nádherné stavby citlivo a vhodne zapracované do prostredia, ktoré síce dostalo na frak, ale to nie je chyba útulní.

Chápem, že sa zvyšuje dopyt a počet ľudí. Ale vo VT sa tiež chaty nezväčsujú a stoja tam rady ľudí v lete na halušky. Kludne by mohli Brnčalku prestavať na "Louční boudu ala Krkonoše" aby uspokojili dopyt. Podľa mňa to nie je cesta.

Cestu vidím v propagácii a smerovaní turistov do iných nekomerčných a menej známych regiónov a turistických oblastí ako Gemer, Tekov, Abov, Zemplín, Považie. Rovnako pred pár rokmi takmer neznáme Poloniny sa celkom pekne rozbehli. To mi dáva zmysel.
Aj keď samozrejme o najlákavejsie destinácie ako VT, NT, MF bude pochopiteľne vždy najväčší záujem. Ale kto chce spať na útulni nech príde skôr alebo si postaví stan ako turisti desiatky rokov predtým a tu sú. Pre zvyšok čo chcú väčší komfort hotely.
Ničiť krásne stavby je hlúposť.

Svato:
O Ramzu sa poctivo staraju.

Podľa mňa, staromilca ( bohemizmus ) - zachovať charakter stavby, možno troška zväčšiť kapacitu.
A zabezpečiť dohľad - škodiť môžu nie iba lapači výziev a zhovadilí turisti, možno aj bujná roztopašná miestna mládež.

Utulna potrebuje dlhodobu perspektivu, lebo je na klucovej turistickej trase. Zial Sprava NAPANTu dokazala, ze to zabezpecit nevie. Nanajvys vyvezie odpad, pricom je uplne scestne, ze tam je nejaky kontajner.

Su podla mna dve moznosti. Bud to pojde smerom, ako Andrejcova a nasledne s postupnym prechodom do rezimu jednoducha chata. Alebo sa najdu nadsenci, ktori ju daju do stavu, aby prezila, kym Sprava NAPANTu bude mat vlastnu subjektivitu a vyriesia sa jej prijmy tak, aby sa mohla realne starat. Principialne by pre utulnu bolo najlepsie, ak by sa o nu starala prave sprava narodneho parku.

Aku ma mat architekturu je pomerne irelevatne. Nachadza sa v takej casti NT, ktora je zdevastovana tazbou a ci to bude zrubova alebo akakolvek ina stavba, je to dost jedno. Ci sa ma opravit alebo zhodit a postavit nanovo je otazka penazi.

Dolezite je, aby sa nepremenila na magnet insta-turistov a lapacov vyziev. Ramza je nastastie dostatocne vzdialena od civilizacie na to, aby jej to uskodilo tak, ako zrakova pyramida Sulovu.

Kazdopadne je mimoriadne dolezita dlhodoba udrzatelnost a to nemyslim teraz na samotnu stavbu ci energeticku narocnost. Musia byt ludia, ktori sa o nu budu pravidelne starat a nebude to pre nich prehypovany marketingovy egotrip v case pandemie.

Keď už sa debatuje o budúcnosti útulní, čo si myslíte o Ramži?

Zachytil som totiž úvahy, že starú Ramžu treba nahradiť modernou útulňou na úrovni 21. storočia, čo však znamená, že by prešla povoľovacím procesom, súhlas vlastníkov, NaPaNT, atď.

Alebo treba len zveľadiť existujúcu útulňu, mierne rozšíriť pôdorys za použitia klasických technológií stavby zrubov so šindľami za účelom zväčšenia kapacity?

Čo podľa vás Ramža potrebuje?

a) nič nemeniť, nanajvýš bežná údržba

b) zachovať zrubový charakter, ale zväčšiť kapacitu

c) nahradiť za nový objekt s modernou architektúrou

To je sranda, že to tu pozerám ako nejaké čiernobiele archívy a až hádam po minúte mi došlo, že veď v tých rokoch som bol presne taký istý turista ako tá partia na fotkách a navyše ako študenti geológie sme trávili celé týždne v terénoch Slovenska ... to je neuveriteľné :-) A hýbali sme sa v tých rokoch aj tých miestach, odkiaľ sú tie fotky...

Výstroj boli také tie klasické "vibramky", za vysokú školu som zodral dvoje, v som teréne chodil celú vysokú školu od jara do jesene v ľahkých plátenných pumpkách, podkolienkach a návlekoch (v rifliach bolo teplo), čo mi moje kolená dnes nijako neodpúšťajú a jazvy na holenných kostiach boli mojim poznávacím znakom :-), bavlnené tričko a flanelová košela, vlnený sveter, bol som hrdý na pevnú odolnú bundu klokanku z krakovského harcerského obchodu, vydržala večnosť, malý batoh najprv taký starý červený plátenný kletrak, ale potom som práve niekedy v tom 85 investoval do moderného" českého VHV, čo už bol z nejakého ripstopu ... a k tomu krošňa - menšia moderná s dvoma komorami a dvoma bočnými vreckami z NDR a veľká staromódna zo Sovietskeho zväzu - také jednopriestorové vrece, do tej sa zmestila aj bandaska vína :-)

ade.e - v takom všeobecnom meradle máš určite pravdu. Fyzická aktivita detí upadla hlavne čo sa týka športov. Ale vzhľadom na turistiku si nemyslím, že sa po kopcoch trepalo nejako výrazne viac detí.
TZT sa podľa mňa za posledné roky pohli výrazne dopredu. Väčšina je už obnovená a vo vyhovujúcom stave. Problémy sú väčšinou v tých turisticky menej populárnych regiónoch. Tam to však bude vždy bohužiaľ na okraji záujmu.
Tak to je ale už len o každého osobných prioritách. Ja som nevidel film už ani nepamätám :D. Vždy si poviem, že radšej prežijem svoj vlastný príbeh, aj keď to bude len prechádzka po lese, ako sledovať príbeh niekoho iného. Keď už má niekto rodinu, dom, chatu, tak samozrejme, že už nebude mať toľko času nie len na turistiku, ale aj na iné koníčky. Tiež je to však jeho osobné rozhodnutie a musí s tým počítať.
Ani mňa nikto k turistike neviedol. Otec chcel mať so mňa poľovníka a je so mňa turista inklinujúci skôr k ochranárom :). Aj keď samozrejme po lese som sa motal furt. Chcel som tým len povedať, že kto chce cestu si nájde. Môžeš nejaké dieťa od mala vláčiť po horách a bude to nenávidieť. Iné do lesa ani nepáchne a časom ho bude milovať. Takže až tak by som tie deti ohľadom turistiky nezatracoval.
To s tým bojom o holú existenciu máš pravdu. Ale je to bohužiaľ len na ľuďoch akú spoločnosť si vytvoria.

Ja si myslim, ze pred x rokmi boli deti ovela viac aktivnejsie ako dnes. Nemyslim zrovna turissstiku, ale sport ako taky. A rovnako sa to tyka aj starsich. A obrazom toho je husta siet znaciek, o ktore sa nema kto starat. Stari znackari vymreli a terajsi zanietenci ledva stihaju aspon tie frekventovanejsie. Zvysok je len na papieri.
A dovod? Vtedy bola ina doba, ine moznosti vyuzitia volneho casu. Aky boj ja bojujem, ked rozmyslam ci ist na turu alebo ostat sediet v pohodli, surfovat na nete, pozriet film. Ak by som to nemal, tak uz ma doma niet. A to som dost zanieteny do tulania sa. Co take deti, ktore nikto k turam neviedol?
To, ze terrajsia generacia rodicov, ktora niekedy aktivne fungovala, sa tomu nevenuje a nevedie svoje deti je vysledkom aj toho, ze sa musi starat o holu existenciu. Ak by som chcel byt hnusny, tak poviem, ze turistika je pre tych, co maju dobry plat, ziju v byte a nemaju chatu.

Prvá noc na Ramži - 25/10/90. V pôvodnej malej dreveničke.
Pavel, syna beriem na hory od jeho 10 rokov ( keď mal 8, zradil som ho ja, s krívajúcou výhovorkou na operáciu meniskov ). A on už pochopil, že slovenské hory sú najkrajšie.
Ja som začal v 36 rokoch, do tej doby som závodne športoval.

Mirino - turistika je krásna v tom, že na začiatku v podstate nepotrebuješ nič. Iba nohy a chuť. Ja som tak išiel napr. aj SNPčku. Nejakú výbavu som neriešil. Pozbieral som čo bolo doma a išiel som. Preto sa občas nad diskusiami, kde riešia výbavu iba zasmejem. Pokiaľ to nie je nejaká expedícia alebo pobyt v horách počas zimy, tak to extra riešiť netreba. Aj keď samozrejme lepšia výbava spríjemní každý pochod. Samozrejme aj ja som si časom zaobstaral kvalitné veci a som vybavený "ako sa patrí". Tým som mieril hlavne na začínajúcich turistov. Pretože mám pocit, že niektorí až moc riešia výbavu, aj keď sa jedná len o jednodňové túry. Na kopec sa predsa dá vybehnúť aj bez merino trička :).
Ako píše Lubo nie všetky deti dnes sedia za PC a nie všetky chodili po túrach v 1985. Keby to tak bolo, tak dnes tu máme samého turistu. Ja paradoxne v posledných rokoch stretávam po kopcoch dosť štyridsiatnikov, ktorí v tomto veku objavili čaro turistiky a ľutujú, že sa tom nezačali venovať skôr. Ja som chodil do lesa skôr ako som vedel chodiť hlavne vďaka otcovi, ale nejaké dlhé túry ma nikdy nebavili. Skôr také kratšie vychádzky a pozorovanie zveri. Ešte aj dnes si pamätám ako som sa pod jedným kopcom zdúval, že nechcem ísť ďalej. Turistike som viac prepadol, až keď som išiel na strednú školu. Dnes by som si bez dlhých prechodov nevedel predstaviť leto. Takže by som tie dnešné deti až tak nezatracoval. Určite sa ich nájde dosť, ktoré radi chodia po lese. Napr. aj môj synovec rád chodí na turistiku :).

Len pre zaujimavost dva kusky:

• deti.hiking.sk/…/mala_svistov…
• deti.hiking.sk/…/na_kriznu_ce…

Nehovoriac o dalsich turach, ktore este nemame spracovane (Schneeberg, Teryho chata v zime, Velke Biele pleso a Brncalka v zime, ...).

Deti su obrazom svojich rodicov.

NIe vsetky deti su dnes archetypom povalacov, rovnako ako v 85 neboli vsetky deti outdoorove zvieratka. Nepausalizujme. Moji 6r a 10r chalani davaju tury, ktore by ani mnohi dospelaci nezvladli.

Tiež upresním. Možno to Poprad nebude, skôr Liptovský Mikuláš.
Dnes stále riešime topánky nízke, vysoké, oblečenie, batohy ...a vtedy aj obyč botasky a rifle boli dobré. Kontrolná otázka - koľko dnešných detí odtrhnutých od PC a od reality by to dalo?

Ja len pre úplnosť, na fotkách z prechodu je tzv. Malá Ramža, ktorá bola zrekonštruovaná ako prvá a dnes už neexistuje. Viac z histórie na FB stránke facebook.com/shelter.ramza/

Super retro-fotopríbeh. Chvílu som zaváhal, či chlapík "s knírem" na vašom vandri nie je Antonín Panenka.