Na toto miesto, ktoré ponúka výhľad na Nízke Tatry, sa dá dostať z vrcholu Šiprúňa. Najprv zostúpiš cez lúčku, potom cez starý ozaj starý les. Obrovské smreky, niektoré pováľané, polámané asi od vetra, treba prekračovať, obchádzať, a pri tom si dávať pozor kam dávaš krok. Chodník žiadny, výhľad však stojí za to krátkodobé „nepohodlie“. Tie prvé dva kopce zľava sú bez mena, tretí má meno Pulčíkovo. Mohol by sa volať aj Hobitovo. V češtine sa totiž zaužíval výraz pre Tolkienovho hobita, půlčík – to preto, že sa vyznačuje malým vzrastom, zhruba polovičným oproti bežnému človeku. Z nízkotatranských pohorí spomeniem hrebeň Salatína a úplne vpravo sú myslím že Chochule.