Sliačská Podpoľana - krásna v zime aj lete, Ostrožky sú super....
Pekné fotky.
Nie ste sám, kto má tieto kraje rád.

Ešte ku krížom: ja som najsevernejší videl na Snohách, najjužnejší na východ od Starej Huty, na mieste na mape označenom "Árendy"

doplním Svatopluka, že najzápadnejší som videl v Michalkovej mapy.hiking.sk/?x=19.14507…

Pozrel som vsetky 3, to jako ste ich nasli? Vedeli ste dopredu ze tam su, alebo ste ich nasli nahodou?

martin: a jeden z najvýchodnejších (minimálne najjuhovýchodnejší) je v sedle Prieraz mapy.hiking.sk/?x=19.62626… a objavil som ich náhodou pri táraní sa krajom.

V Máji som bol Detva -> Siroň -> Ostrôžka -> Sliacka Podpoľana -> Kriváň. Krásne a tiché zákutia, pekné rozhľady, nezameniteľný kolorit podpolianskych lazov... Bavilo ma to, dík za pripomenutie!

Martin, tiež sa o podobné pokúšam.Nazval som to akcia "NBGČS"t.j. za najvyššími bodmi geomorfologického členenia Slovenska. Želám Ti ľahkú orientáciu a málo húštin.

Ahoj Marian,
A vies, ktore su tie najvyssie vrcholy? Pri beznych pohoriach to nie je problem (chybaju mi uz iba 3 vrcholy), no pri kotlinach a pahorkatinach sa mienka o tom, co je najvyssie, na Internete rozchadza. Aj pri "pohoriach" Mala Encyklopedia Slovenska, o ktoru som sa pred rokmi opieral, udava miestami ine ako ozaj najvyssie vrcholy. (Tak som 2 vrcholy "stratil", inak by mi chybal uz iba Karanc).

Martin, využívam základné rozdelenie podľa Mazúra a Lukniša; ďalej ArcGIS adresa arcgis.com/…/viewer.html?webm…; tu sledujem doslova vrstevnice. Výborná ja aj mapa lesných ciest adresa lvu.nlcsk.org/LC/.
Posielam Ti môj zoznam. Posúď, doplň.

@knor:
Kedysi som sa nad podobnými vecami tiež zamýšľal a vyšlo mi, že podľa mňa nemá zmysel brať do úvahy aj najvyššie body relatívne znížených resp. poklesnutých geomorfologických útvarov/celkov ako sú v geomorfologickom členení SR roviny, kotliny a brázdy. Najvyšší bod týchto teoreticky môže ležať kdesi na úpätnici, ktorá je hranicou, oddeľujúcou ich od priľahlého susedného vyvýšeného útvaru (pohoria). A takýto bod môže mať väčšiu nadmorskú výšku ako nejaká vrcholová kóta, ktorá (celkom) spadá do danej roviny/kotliny/brázdy. Veľa závisí práve od toho, ako a tým pádom kadiaľ je úpätnica vedená.
Toto tiež môže platiť aj pre len mierne vyvýšené útvary reliéfu, ako sú napr. pahorkatiny, typicky napr. pre Podunajskú, kde celkom pochybujem, že jej najvyšším bodom musí byť Brezina ( mapy.hiking.sk/?x=18.32608… ), ako sa zvykne uvádzať.

Ahoj Marian,
Prosim Ta, posli mi to na knor@math.sk, tam mi to zatial neprislo. Ja som prezrel co ponuka Internet, nasiel som kde tie kopce su (dobra fuska) a ked sa mi nepacili, navrhol som svoje a poslal Tomasovi. On to posudi, poupravuje podla seba a zrejme sa to objavi na hikingu.
Pre Dalibora.
Ano, to co hovoris mi volakedy povedali na PF UK, ked som sa tam bol pytat na cosi :-). No mna nezaujima najvyssi "bod", ale najvyssi "kopec". Tiez sa mi nevidi ak je ten najvyssi kopec iba uplaz z pohoria. Ohladne Podunajskej pahorkatiny, Brezina je na kraji, Dlhy vrch pri obci Cechy sa mi ako najvyssi kopec paci viac (uf, pozeram ze Tomasovi som to poslal v obratenom poradi :-( ). Samozrejme, su aj oblasti, ktore najvyssi "kopec" nemaju, lebo v nich ziaden kopec jednoducho nie je.

Dalibor, poraď, ako čo najpresnejšie určiť hranice členenia.

Martin, odoslané.

Vrchol Ostrôžka sme chceli navštíviť počas našej Karpatiatour 2013. V neprehľadnom teréne s vysokou trávou sme však vrchol nenašli. Ostrôžka s okolím predstavujú veľmi pekné idylické prostredie. Veľká škoda, že na vrchol nevedie turistická značka (vzhľadom k tomu, že ide o najvyšší vrchol pohoria je to dosť nepochopiteľné). Na vrchole by sa oplatilo postaviť rozhľadňu, ktorá by umocnila výhľady (na Slovensku sa stavajú rozhľadne, z ktorých okrem stromov nič nevidno – tu by z rozhľadne bolo vidieť široko-ďaleko).

Pripájam úryvok z mojich zápiskov Karpatiatour 2013, týkajúci sa okolia Ostrôžky:
„V sedle Stará Huta - Poľana odbočujeme doprava na štrkovú cestu. V stálom stúpaní s občasnými výhľadmi prichádzame do usadlosti Sliačska Podpoľana. Sú tu zaujímavé staré štýlové domy, stromy, záhrady - to všetko pôsobí veľmi sugestívne. Prechádzame popri starých kamenných domoch k rázcestiu. Cesta vľavo vedie smerom na Ostrôžku (876 m) najvyšší kopec pohoria Ostrôžky, v ktorom sa nachádzame ...
Stúpanie cez pekné lúky vyšliapeme v sedle bicykla, vyššie sa nám otvárajú pekné výhľady. Na najvyššom bode prejazdenej lúčnej cesty nevieme kadiaľ ísť na samotný nevýrazný vrchol. Čurdo zastavuje s tým, že ostane na tomto mieste a naje sa, ja už len pešo pokračujem ďalej s cieľom nájsť najvyšší bod. V hlbokej tráve chvíľu chodím sem a tam, vrchol však nenachádzam. Nakoniec prieskum vzdávam. Neskôr som sa od Tomáša Trstenského dozvedel, že najvyšší bod nie je ľahké nájsť. V maili mi napísal: „Vrchol Ostrôžky je označený kamenným pätníkom a tiež triangulačnou tyčou (v čase mojej návštevy tam bola), ale je pravda, že samotný vrchol bol zarastený malinčím, tak sme vrcholový kameň chvíľu hľadali, no nachádza sa pri starej zvážnici.“
Je veľká škoda, že na Ostrôžku nevedie turistická značka, zaslúžila by si to (rovnako ako aj turisti a cykloturisti : ).