Komentár
Svatopluk k článku: Národný park Muránska planina otvoril nový chodník k syslovisku Biele vody Ďalšie označené syslovisko je na JZ od Tisovca, na Suchých doloch.
nová témaSvatopluk k článku: Národný park Muránska planina otvoril nový chodník k syslovisku Biele vody Ďalšie označené syslovisko je na JZ od Tisovca, na Suchých doloch.
nová témaLubo: Turistické značkované trasy Opravili sme chybu, ktora v niektorych pripadoch sposobovala naplanovanie trasy jednosmernym usekom v opacnom smere. Napriklad Klastorna dolina v opacnom smere …
+ 1922 ďalších príspevkovK článku: Kolkáreň Drienčany
nová témaMatobee k článku: Okruh sviežozelenou jarnou Burdou Gusto díky za upresnenie. :-)
+ 7 ďalších príspevkovPaliT k článku: O útulniach a ich obnove s Paľom Timkom Aktualizujeme zoznam darcov, veľmi pekne ďakujeme! 25,- Jitka Brzáková 100,- Vladislav Stanko 1700,- Nadácia Ekopolis 8,- Katka Filipka 75,- Peter Kmeťo (spolu …
+ 181 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Kto nás môže v prírode kontrolovať muž v sprievode psa, ktorý sa nachádzal mimo značeného turistického chodníka a to v období trvania sezónnej uzávery. tanap.sk/porusenie-pravidiel-…
+ 41 ďalších príspevkovK článku: Jaskyne Kremenie a Brložná diera, rozhľadne, Ondrašovské skaly a cyklovýlet Turcom
nová témaJana T. k článku: Via ferrata Megyer-hegy v skalách priamo nad jazerom na Zemplíne Krásne, zaujímavé miesta! Práve sme sa odtiaľ vrátili. :)
+ 5 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Nič je pre prírodu všetko (odomknutô) .... V Tatrách urobili protest po tom, ako už dvaja manažéri odmietli Tarabovo prepúšťanie dennikn.sk/…/?cst=111e714abb4…
+ 62 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Májový prechod Šípskej Fatry Pekne. Presiel som to uz cele, iba ta neznacena strecha na Cebrat od Z mi chyba. Obehal som co-to aj mimo chodnikov, kedze je tu vela paradnych bral.
+ 9 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Bivak na Sklenárovej lúke Pred mnohymi rokmi som spal na Sk-Pl hranici a v noci sa cosi motalo nedaleko stanu. Tiez to slusne funelo, ale v tych dobach nebolo este o medvedoch ani chyru …
+ 2 ďalšie príspevkyMartin knor k článku: Pribudol náučný chodník Kurinecká dubina pri Rimavskej Sobote Ta dubina je ozaj paradna.
+ 3 ďalšie príspevkyV.v.l.a.a.d.o.o k článku: Okolím Krupiny - 1. Neznáme chodníčky Štiavnických vrchov Áno, jufema stojí a je vo výbornom stave.
+ 2 ďalšie príspevkyTomka k článku: Hláska na Kramárskom vrchu Anička, Heňo, Soňa, Martin, ďakujem za pristavenie.
+ 9 ďalších príspevkovAde.e k článku: Krížom cez Slovenské rudohorie (Kokava nad Rimavicou – Kopráš) Cize je na modrej TZT, hej? OK, dik. Ked som tade siel pred rokmi, tak to tam este nebolo.
+ 9 ďalších príspevkovMuska k článku: Salaš Obrubovanec Ten prameň sme si všimli keď sme šli okolo na bajkoch, chystáme sa ho ísť porobiť.. Vody je tam bolo dosť, len donesieme novú dlhšiu rúrku, aby sa dalo vyriešiť …
+ 162 ďalších príspevkovDaulagiri k článku: Tri Vody Prechádzal som okolo 1.5.2024, oddychoval a skrýval som sa tu pred silným slnkom. Prístrešok je pekný, na spanie len v núdzi, ale pred dažďom by mal ochrániť do …
nová témaDexter K k článku: Poľovnícka chata Vartáš Stav k 7.5. 2024 Terasa je stále na tom zle, treba opatrne cez ňu. Všetky okná sa dajú zavrieť. Aj okenice dať. Dve izby ideálne na spanie aj int. dvere sa dajú …
+ 10 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Fjällräven Kaipak 28 a 38 – dva nenápadné batohy niečo aj o školských taškách closer.sme.sk/…/logo-polarnej…
+ 20 ďalších príspevkovAde.e k článku: Ján Budaj o tom, či je medveďov priveľa a o výjazdoch na horské chaty Zaujimava informacia ohladom toho medveda z Talov a najma, ak to bol on, co nahanal tu Bielorusku.
+ 118 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Cez Ostrôžku za detvianskymi krížmi
Diskusná téma K článku: Cez Ostrôžku za detvianskymi krížmi
Voľakedy dávno som si zmyslel, že vyleziem na najvyššie vrcholy všetkých slovenských pohorí. Tohoto roku som myšlienku oprášil a na jeseň som vyšiel na najvyšší bod Ostrôžok. Popri tom som si spravil okružnú prechádzku cez Kriváň a Detvu krajom podpolianskych lazov.
najsevernejšie detvianske kríže na Slovensku sú na symbolickom cintoríne pod Ostrvou v Tatrách, ale v Európe najseverovýchodnejšiu polohu drží Litva - Hora krížov (Kryžiu kalnas)https://vladimirbencik.blog.sme.sk/c/518249/litva-najlitovskejsie-mesto-kaunas-a-hora-krizov-s-farebnym-krizom-z-detvy.html
Na ten úsek so zničenými značkami na Rudnej magistrále som aj ja narazil počas túry v septembri t.r. Dal som o tom mailom avízo aj na KST - sľúbili, že to postúpia miestnemu značkárovi.
Značky sú zosekané asi sekerkou a jeden domáci turista mi povedal, že to je zničené už pár rokov, vraj krátko po pretrasovaní úseku Rudnej magistrály medzi Detvou a Sliačskou Poľanou.
P.S. Nevie niekto presnejšie kedy bolo to pretrasovania realizované?
Pre TDD: teda to je prekvapenie ! Detviansky kríž v Podunají, južnejší už byť nemože !
Dik za tip, to mame len kusok od chalupy :)
Ahoj Sona,
To GPS je (vytiahnute z mapy hikingu):
N48°36.28' E17°14.292'
V skutocnosti ten kopec "nema meno", no na vrchole je mala kaplnka Marie Magdaleny. Su tam stare stromy, lavicky, a nedaleko pekna osada Habany. Carovne miesto.
Martin, a mozes sem hodit GPS suradnicu tej Marie Magdaleny? Diky :)
Pre Karola:
Je mozne ze v lete je ta hrdzava triangulacna tyc tak zarastena, ze ju nevidno. O kameni pod nou som nevedel, nehladal som ho. Mna v podstate potesilo, ze vrchol je zhruba tam, kde som ho pred mnohymi rokmi neuspesne hladal.
Pre Dalibora:
Sice netusim co je "geodynamika", ale asi mas pravdu. Len ked uz coskoro obeham vrcholy pohori, chcem mat dalsiu zabavku :-). Naviac, myslim si, ze aj kotliny a roviny mozu mat pekne kopce (hoci male). Ako deti sme v Turci chodili na "Attilov hrob" (dnes je uz obstavany panelakmi) a nik mi nevyhovori, ze to nie je zaujimavy "kopec" :-). A taka Maria Magdalena (najvyssi kopec Borskej Niziny) leziaca na Ceskej ceste stoji za navstevu ovela viac, ako vrcholy viacerych pohori. Mozno su z hladiska geografie vrcholy kotlin nezaujimave, ale to su (z hladiska geografie) aj feraty :-D.
@MariánO:
Zobrať si mapy, najmä geologickú a pôdnu a sledovať zmeny parametrov tam, kde by mohli byť uvažované hranice. A ísť si to následne overiť do terénu. Na realizáciu je to hrozne ťažká a prakticky v podstate nemožná úloha. Je jasné, že ani prof. Mazúr s Luknišom to pri svojom členení nemali podrobne preskúmané a viedli na viacerých miestach hranice iba hrubým odhadom podľa najvýraznejších zmien v pôdnom a horninovom kryte, apod.
@Martin:
Som naozaj rád, že na PrifUK si dostal takú istú odpoveď. Ja som tamojším odchovancom, tak ma to vnútorne celkom potešilo :D Ale nebude to jediný pádny dôvod, uvažovať nad najvyšším "kopcom" nížiny/kotliny/brázdy myslím nemá hlbší význam ani z hľadiska geodynamiky, atď.
možno najjužnejší...
hiking.sk/…/sluzby-galeria-na…
knor:vlani som robil Rudnú magistrálu a pri Piešti pred Siroňom som aj ja narazil na zničené značky,blúdil v kríkoch a nakoniec som musel ísť podľa mapy.Niekto ich úmyselne zničil a ten kto je slabší v orientácii tam môže mať problém.Žiaľ,aj takýto ľudia sa nájdu...
Vrchol Ostrôžka sme chceli navštíviť počas našej Karpatiatour 2013. V neprehľadnom teréne s vysokou trávou sme však vrchol nenašli. Ostrôžka s okolím predstavujú veľmi pekné idylické prostredie. Veľká škoda, že na vrchol nevedie turistická značka (vzhľadom k tomu, že ide o najvyšší vrchol pohoria je to dosť nepochopiteľné). Na vrchole by sa oplatilo postaviť rozhľadňu, ktorá by umocnila výhľady (na Slovensku sa stavajú rozhľadne, z ktorých okrem stromov nič nevidno – tu by z rozhľadne bolo vidieť široko-ďaleko).
Pripájam úryvok z mojich zápiskov Karpatiatour 2013, týkajúci sa okolia Ostrôžky:
„V sedle Stará Huta - Poľana odbočujeme doprava na štrkovú cestu. V stálom stúpaní s občasnými výhľadmi prichádzame do usadlosti Sliačska Podpoľana. Sú tu zaujímavé staré štýlové domy, stromy, záhrady - to všetko pôsobí veľmi sugestívne. Prechádzame popri starých kamenných domoch k rázcestiu. Cesta vľavo vedie smerom na Ostrôžku (876 m) najvyšší kopec pohoria Ostrôžky, v ktorom sa nachádzame ...
Stúpanie cez pekné lúky vyšliapeme v sedle bicykla, vyššie sa nám otvárajú pekné výhľady. Na najvyššom bode prejazdenej lúčnej cesty nevieme kadiaľ ísť na samotný nevýrazný vrchol. Čurdo zastavuje s tým, že ostane na tomto mieste a naje sa, ja už len pešo pokračujem ďalej s cieľom nájsť najvyšší bod. V hlbokej tráve chvíľu chodím sem a tam, vrchol však nenachádzam. Nakoniec prieskum vzdávam. Neskôr som sa od Tomáša Trstenského dozvedel, že najvyšší bod nie je ľahké nájsť. V maili mi napísal: „Vrchol Ostrôžky je označený kamenným pätníkom a tiež triangulačnou tyčou (v čase mojej návštevy tam bola), ale je pravda, že samotný vrchol bol zarastený malinčím, tak sme vrcholový kameň chvíľu hľadali, no nachádza sa pri starej zvážnici.“
Je veľká škoda, že na Ostrôžku nevedie turistická značka, zaslúžila by si to (rovnako ako aj turisti a cykloturisti : ).
Martin, odoslané.
Dalibor, poraď, ako čo najpresnejšie určiť hranice členenia.
Ahoj Marian,
Prosim Ta, posli mi to na knor@math.sk, tam mi to zatial neprislo. Ja som prezrel co ponuka Internet, nasiel som kde tie kopce su (dobra fuska) a ked sa mi nepacili, navrhol som svoje a poslal Tomasovi. On to posudi, poupravuje podla seba a zrejme sa to objavi na hikingu.
Pre Dalibora.
Ano, to co hovoris mi volakedy povedali na PF UK, ked som sa tam bol pytat na cosi :-). No mna nezaujima najvyssi "bod", ale najvyssi "kopec". Tiez sa mi nevidi ak je ten najvyssi kopec iba uplaz z pohoria. Ohladne Podunajskej pahorkatiny, Brezina je na kraji, Dlhy vrch pri obci Cechy sa mi ako najvyssi kopec paci viac (uf, pozeram ze Tomasovi som to poslal v obratenom poradi :-( ). Samozrejme, su aj oblasti, ktore najvyssi "kopec" nemaju, lebo v nich ziaden kopec jednoducho nie je.
@knor:
Kedysi som sa nad podobnými vecami tiež zamýšľal a vyšlo mi, že podľa mňa nemá zmysel brať do úvahy aj najvyššie body relatívne znížených resp. poklesnutých geomorfologických útvarov/celkov ako sú v geomorfologickom členení SR roviny, kotliny a brázdy. Najvyšší bod týchto teoreticky môže ležať kdesi na úpätnici, ktorá je hranicou, oddeľujúcou ich od priľahlého susedného vyvýšeného útvaru (pohoria). A takýto bod môže mať väčšiu nadmorskú výšku ako nejaká vrcholová kóta, ktorá (celkom) spadá do danej roviny/kotliny/brázdy. Veľa závisí práve od toho, ako a tým pádom kadiaľ je úpätnica vedená.
Toto tiež môže platiť aj pre len mierne vyvýšené útvary reliéfu, ako sú napr. pahorkatiny, typicky napr. pre Podunajskú, kde celkom pochybujem, že jej najvyšším bodom musí byť Brezina ( mapy.hiking.sk/?x=18.32608… ), ako sa zvykne uvádzať.