Krásně se to čte o pomoci člověku,nádhera.Možná znalost lokalizace chaty by Vám pomohla.I já děkuji chatárom z Limby.Za Zmrtvýchvstání chaty.

Peter veru neodmietne pomôcť. A dnes to nie je také samozrejmé. Preto si každý takýto človek zaslúži poďakovanie (napriek tomu - či práve preto, že on to určite nerobil s touto kalkuláciou).

Velmi pekne napisane! Tiez mam velmi pekne spomienky na personal Limby, a tiez sa mi, resp. nam sa tam podarilo zist zo zltej znacky, a k navratu na TZT musiet pouzit GPS. Pripajam sa k dakujucim :)

Limba je, s spolu s domkem Vojciecha Judy na Balnici, tím nejpříjemnějším místem, jaké jsme kdy v horách poznal. A k těm tyčím - jelikož je onen žlutý travez k chatě dost lavinozní, nebylo by to asi to nejlepší..

Kamaráti boli na Limbe nedávno. Tu je názor jedného z nich: "Inac chodnik z hrebena po zltej na Limbu v zime je zivotu nebezpecny, nikdy to nedovolia vyznacit tycami. Jedna sa naozaj o strmy lavinovy svah a nikdo si to nevezme na zodpovednost. Mozno existuje nejaka ina alternativa, ale urcite bude dlhsia a komplikovanejsia..."
Existuje v zime iná alternatíva? A dalo by sa k Limbe vyjšliapať zdola (keď nie je sneh) na bicykli?

Ahoj Zdeňku! Fajn že to dopadlo fajn. Čo sa týka toho značenia, to je samozrejme otázka na KST. Žltá trasa zo sedla k Limbe je trojsezónna trasa. Ako si napísal je to dosť lavinózny svah a nie vždy je to v zime bezpečné. Preto tam nemôže byť tyčové značenie. Na smerovníkoch by možno mohli byť nejaké značky napr.
Útulňa Limba 0:30 h. (L,!,Tn)
L- lavínozne, !- iné nebezpečenstvo,
Tn- bez tyčového značenia
To myslím všeobecne na turistické značkované trasy, vytvoriť také skratkové doplnkové značenie s vysvetlivkami ako napr. pri autobusoch. Viem si to predstaviť aj na elektronických aj tlačených mapách.
B- blato, S-skaly,P-prameň po ceste.......
Ale to len tak fantazírujem
Ja si myslím že naše hory sú veľmi dobre značené a že si treba trénovať aj orientáciu v teréne podľa toho čo vidím, nie sa len spoliehať slepo na značky a GPS . A keď nevidím beriem čelovku, GPS atď. A keď je kosa, hmla a tma ja nejdem nikde :-)

Karol my ľuďom často ( podľa aktuálnych podmienok) odporúčame ísť od Limby priamo hore na Rakytov a odtiaľ dolu do severného sedla. Zo s.sedla potom môžu ísť na oba smery t.j. Traverzom Rakytova smerom na Ploskú- bezpečné celoročne, alebo na Smrekovicu. Rozhodne by som nikomu nedoporučoval ísť z Rakytova do južného sedla priamo v prípade rizika lavín.
Fakt ale tiež je že aj v zime je vačšinou trasa zo s.sedla bezpečna

Limba stojí na veľmi dobrom mieste. Je takým útočiskom pre tých, ktorí na hrebeni precenili svoje sily a už nedôjdu na Smrekovicu...hoci v zime a hmle je pravda, že môže byť trošku problém na ňu trafiť. Hlavne keď je tu človek prvý krát a sú zafúkané stopy...chlapi, dobre to robíte. Len samých spokojných pocestných prajem.

Bolo by potešiteľné, ak by táto diskusia priniesla reálny výsledok vo forme tyčového značenia priamo z Rakytova ku Limbe, keďže uplynulé zimy potreba tyčovania tam až taká akútna nebola. Zvýšením návštevnosti treba riešiť bezpečnosť návštevníkov Rakytova. Tyče osádza HZS Veľká Fatra + dobrovoľníci, tak má chatár Dalibor zas nový podnet na riešenie...

Tiež chcem vyjadriť poďakovanie personálu turistickej útulne Limba na ktorej sme prespali pri tohtoročnom prechode V.Fatry na bežkách a lyžiach. Službu mal Vojto a vzorne sa o nás postaral. Na chate navarené, teplý čaj a dostatok piva. Zo severného rakytovského sedla sme schádzali ešte za vidna a nebola ani hmla. Keďže sme to šli prvý krát a orientovali sa len podľa mapy, dosť dlho nás hlodali pochybnosti či ideme správne. V hmle a v tme trafiť bez GPS považujem za nemožné. Preto sa prihováram za kvalitné zimné značenie, najlepšie tyčovaním.Ide o bezpečnosť turistov, argument o lavinoznych svahoch považujem za scestný, veď tá cesta je preznačená turistickou značkou, ale v zime prakticky neviditeľnou. Každý kto chodi do hôr by si mal vedieť lokálne lavinove nebezpečie vyhodnotiť.

Kosovka na Rakytove rastie. Nedalo by sa jej trochu pomôcť? hiking.sk/…/preco_je_na_krizn…

Tyčové značenie k Limbe sme zo správou parku riešili už pred tromi rokmi. Zdôvodnenie lavinóznym svahom sa mne zdá logické a tým to pre mňa zhaslo. To je predsa hlúposť dávať tyče ťam kde padajú lavíny. Proste to je príroda. Treba to brať tak ako to je. Žltá trasa jednoducho nieje v zime niekedy bezpečná. 10 mesiacov v roku je to ale v pohode. Tie zvyšné dva sa treba prispôsobiť prírode tak ako hocikde inde. Napr. V smere od Krížnej na Borišov a opačne, alebo aj od Čierneho kameňa na Borišov a opačne tiež nepôjdeš v zime traverzom Ploskej ale cez vrchol Ploskej. Riešenie?!: pokúsim sa dohodnúť zo správou parku o tyčovom značení z Rakytova priamo k Limbe. Po druhé je fakt že aj keď je snehu málo od smerovníku v s.sedle po najbližšiu značku na strome je to dosť ďaleko a keď nevidno chodník je to problém. To vyriešim pridaním dákej tej tyče zo značkou+ reflexnými pásikmi. Ok?

Milí priatelia, nedá mi sa nevyjadriť k tomu príbehu z 12.02.t.r., o záchrane dvoch českých bežkárov, keď po nich prišiel chatár Peter z Limby. Išlo o Zdenka /60 r./ rodáka z Brna a jeho manželky Danicu /58 r./ rodáčky od Martina. Zdenek niečo o tom nedávno napísal. Ďaľší aktér bol Pavel /60 r./, rodák z Brna a ja Boris /65 r./, čoby najväčší vinník, rodák z Blavy, žijúci dlhé roky na stred. Slovensku. Všetci sme sa pred mnohými rokmi zoznámili v Ružomberku, kde sme v mladosti pracovali. Všetci sme z Rbk odišli. Zdenek a Pavel si zamilovali V. Fatru, pochodili ju veľakrát v každom ročnom období, často aj jednotlivo, ozaj boli riadni borci, niektoré ich príbehy, čo zažili vo V. Fatre, vyvolávali zimomriavky na chrbte. Tento výlet sme začali v D. Harmanci – výstup na Kráľovú studňu, tam nocľah, druhý deň na Križnú a na salaš pod S.vrchom. Pôvodne Zdenek ,ako vodca , plánoval druhý deň prísť až na Limbu. No ostali sme napokon na salaši pod S. vrchom. Musím pochváliť a Zdenka a znovu mu poďakovať, že sa o nás všetkých staral ako mama, jediný mal varič a tak nám všetkých varil čaj do termosiek, instatné kaše a polievky, jediný mal vosky, tak nám všetkým voskoval lyže. Kedže som mal suverémnne najťažší batoh plný klasického teplého oblečenia, na Krížnej mi vzal do svojho batoha môj spacák, aby ma odbremenil. Bol suverénne z nás najlepší a musel na nás, najmä na mňa, vyčakávať.Tretí deň bol cieľ buď Limba, alebo Smrekovica. Bola hmla. Postupovali sme pomalšie, ako sme prepokladali, bol hlboký sneh, ktorý sa prepadával, alebo bola na povrchu tenká ľadová krusta, ktorá sa pod bežkami lámala a brzdila. Do Sedla pod Ploskou som ako tak držal krok so skupinkou , až na výstup na Plosku, kde som trochu meškal. Zo Sedla sa dalo zísť do Revúc, bola tam dobrá stopa, Zdenek mi aj jemne naznačl, či tam neodbočím. Ale ja som sa cítil celkom vo forme. Aj som si naivne myslel, že sa prípadne odpojím v ďaľšej odbočke do Revúc. Pokračovali sme traverzom pod Čiernym kameňom. Boli tam stopy v hlbokom snehu a tam začala moja kalvária, stále som tam padal, do hlbokého snehu. Každý, kto to zažil, vie čo je to vyhrabať sa s ťažkým batohom s bežkami z hlbokého snehu. Zdenek mi obetavo pomáhal vstávať. Skoro som mu zničil palicu. Zdržiaval som skupinu, čo ma najviac mrzelo, a čím som sa viac bál ďaľšieho pádu, tým som viacej padal. Konečne sme sa dostali z toho lesa. Bola tam odbočka do Revúc, no nebola stopa a bola hmla. Potom nastalo stúpanie do kopca, veľmi mi podsklzovalo. Zdenek s manželkom boli vpredu, Pavel sa držal so mnou. Po výstupe zase prudký zostup do Južného rakytovského sedla. Tam nás čakal trochu znepokojený Zdenek a s manželkou, že už je 16 hod. Ten čas ma dosť prekvapil, hodinky som nemal, mal som pocit, že je o dosť skôr. Rozhodovali sme sa, či pôjdeme na Smrekovicu – za ňu bol rozhodne Zdenek , ja za Limbu, jeho manželka, asi kvôli mne, tiež za Limbu, Pavlovi to bolo jedno. Manželia na Limbe ešte neboli, Pavel bol dávno v zime, ja minulý rok na jeseň, ale, že by mohol byť problém sa na ňu dostať, nás ani trochu nenapadlo. Za Limbu hovoril časový údaj na smerovkách, bol o asi 1 hod.a 5 min. menší ako na Smrekovicu. Zdenek napokon súhlasil s Limbou. /Aby som pravdu napísal, nebál som sa Smrekovici, že je o hod. ďalej, ale bál som sa toho traverzu zo Skalnej Alpy po tých strmých lúkach. Pred 2 rokmi v apríli som sám prešiel zo St. Hôr do Ružomberka s prespaním na salaši pod S. Vrchom a na Smrekovici , na starých bežkách bez hrán, so starými bež. topánkami. Snehu bolo akurát, výborná stopa. Iba pri tom traverze zo Sk. Alpy som mal vtedy strach/. Pavol manželov poslal dopredu, aby sa na nás neviazali, aby aspoň oni za vidna na Limbu prišli. Že mi prídeme na ňu za nimi. Tak Zdenek aj Danica vyrazili. My sme sa s Pavlom posilnili, napili sa a vyrazili. Pavel ma povzbudil, že nech idem tempom akým vládzem, keď bude tma, pôjdeme s čelovkami, bude aspoň romantika. Dobre mi to padlo, spadlo zo mňa napätie, že zdržujem. Pavel išiel za mnou a ja som nemal ten blbý pocit, že som stále posledný. Aj som akoby chytil druhý dych, neboli tam ani klesáky, kde by som padal. Relatívne slušným tempom, za vidna sme prišli pod Sever. Rak. Sedlo, k odbočke naň. Bolo asi 17,20. Tam bol časový údaj: Smrekovica 1 hod., Sev. Rak. Sedlo 5 min., Limba 35 min. Tiež sme posúdili, že do sedla viedli stopy len Zdenkove a Danici. Bolo jasné, že v tom hlbokom snehu výstup s bežkami do sedla bude aspoň 15 min., čiže do Limby to vyzeralo prinajlepšom 45 min. Pavel si uvedomoval, že zostup zo Sedla do Limby, pri takej slabej stope /po Zdenkovi a Danici/ bude hlavne pre mňa veľmi problematický, tak jednoznačne rozhodol, smer Smrekovica, s tým, že dáme Zdenkovi vedieť, aby nemal strach, keď na Limbu neprídeme. Ani vo sne nás nenapadlo, že oni a kúsok vyššie v Sev. rak. sedle na nás čakujú! Ani vo sne! Argumenty pre Limbu prudko klesli, časový rozdiel len 15-20 min., neistá stopa v hlbokom snehu, blížila sa tma. V tomto mal Pavel pravdu, no zase tu bol dohovor o Limbe. Chcel som to vyriešiť tým, že som volal mobilom Zdenkovi, aby sa vyjadril k nášmu úmyslu ísť na Smrekovicu. No mobil mi ukázal, že nie je signál. Pavel volať nechcel, že až neskôr, keď budú už na Limbe. S určitými výčitkami svedomia voči manželom sme napokon zamierili na Smrekovicu, ale zároveň som mal pocit správneho rozhodnutia. Asi o 20 min. som sa znovu pokúsil spojiť so Zdenkom, zase nebol signál. Až doma som zistil, že aj Zdenek mi pár minút predtým volal, nezaregistroval som to, najskôr som mal mobil vypnutý, čo si veľmi vytýkam. Pavel mal mobil stále zapnutý, jemu Zdenek nezavolal. Medzitým nastala tma, dali sme si čelovky, pomerne pomaly, ale isto a bezpečne sme postupovali na Smrekovicu, od výstupu na Sk. Alpu pešky. Tu sa Pavel dovolal Zdenkovi, dozvedel sa, že na nás čakali v sedle a teraz tam čakajú na chatára z Limby. Mne to Pavel povedal tak, že poblúdili, ale ide po nich chatár z Limby. Podľa mňa to bolo asi okolo 19,30 hod. My sme na Smrekovicu bez problémov prišli a ubytovali sa v hoteli na Močidle. Zavolal som Zdenkovi, mysliac si, že už je na Limbe, že aj my sme už v hoteli, že nemusí mať o mňa strach. Teraz je mi jasné, ako mohol tento telefonát "potešiť" Zdenka , kedže oni ešte stále čakali v sedle na chatára. Zdenek niečo zamrmlal a bolo po rozhovore.
V noci som dlho nemohol zaspať a Zdenkovi som poslal SMS, kde som sa im hlboko ospravedlňoval, že sme nedodržali dohovor o Limbe. Už som sa s nimi nestretol, okolnosti sme si vyjasňovali cez mail. Takto mi to opísal: Keď prišli k odbočke na Limbu vyštverali sa do sedla. Tam nenašli žiadnu stopu . Zdenek pochodil po okolitej lúke, no nič nenašiel. Volal chatárovi, aby ich nejako navigoval, poradil im, aby v 45 st. uhle sa pustili smerom dolu. Keď sa dozvedel, že ešte majú prísť ďaľší dvaja, kázal Zdenkovi na nás počkať a potom zavolať. Zdenek zišiel aj dolu k odbočke, volal na nás, my nikde. /To sme my už boli za odbočkou/. Čakali na nás, medzi tým prišla väčšia hmla a napokon aj tma. Vtedy si uvedomil, že sme išli na Smrekovicu. Kedže časový údaj v sedle na Smrekovicu je 1,30 hod. a na Limbu 30 min. rozhodol sa zavolať chatárovi, či by neprišiel do sedla po nich. Ten bol ochotný, no trvalo to asi 1,5 hod. kým prišiel a ďaľšiu 1 hod. kým sa dostali na Limbu, tam prišli asi o 22, 30 hod. Tak približne mi to Zdenek popísal cez mail.
Aké je poučenie z tohto príbehu.? Je isté, že bezo mňa by bez problémov títo traja prišli na Smrekovicu. Takže asi som mal odbočiť do Revúc zo Sedla pod Ploskou . Zdenek videl príčinu aj v mojom príliž ťažkom a zle usporiadanom ruksaku, ktorý mi aj nesedel správne na tele a dopomáhal k tým pádom. Chyba bola, že sme sa oddelili v tom Južnom rak. sedle. Stále, ani s odstupom času, neviem presne posúdiť, to naše rozhodnutie sa s Pavlom pod Sev. sedlom ísť na Smrekovicu. Keby sme pokračovali na Limbu , v sedle sa stretneme s čakajúcimi manželmi. Ale to sme netušili. Dohovor bol, že sa stretneme na Limbe. Platí dohovor, keď sa medzitým ukáže ako veľmi problematický? Za veľkú chybu pokladám, že som mal vypnutý mobil, keď mi Zdenek volal. Keď som sa nedovolal ja Zdenkovi, mal zavolať Pavel. A Zdenek, keď sa nedovolal mne a stále sme nechodili, mohol ešte zavolať Pavlovi, ten mal mobil stále zapnutý. Tiež si myslím, že rozhodnutie pokračovať na Limbu nebolo zrovna najmúdrejšie, keď videl, aká je situácia. A tobôž, keď si uvedomil, že my pokračujeme na Smrekovicu. Že na Limbu bolo o 1 hod. menej ako na Smrekovicu, bolo len zavádzajúce, kedže museli čakať na chatára. Veľmi si vážim obetavosť chatára, aj mu vyjadrujem veľkú vďaku, ale myslím si, že mohol Zdenka poučiť o ťažkom a lavinóznom teréne a usmerniť ho na Smrekovicu. Ako mi Zdenek napísal, sám chatár sa hneval, že po nich vôbec išiel, že pri takých snehových podmienkach a teréne sa na Limbu zo Sev. sedla nechodí. To im mohol povedať hneď, ako mu prvýkrát volali. Tieto úvahy prosím nebrať ako vykrúcanie sa z vlastnej zodpovednosti, ale ako hľadanie, ako sme mohli lepšie jednať, pre poučenie do budúcnosti. A napokon, ak je to ozaj lavínozný terén, patrila by tam tabuľka – pri Limbe i na sedle, ktorá o tom informuje.
K záveru chcem napísať, že Zdenek aj jeho manželka, aj napriek tomu, že sa nás nedočkali ,neboli v nejakej nebezpečnej situácii, pokiaľ boli v sedle. Neboli vyčerpaní, podchladení, nezablúdili, stále mali možnosť ísť bezpečnou cestou na Smrekovicu. Počasie bolo až na hmlu celkom príjemné.Ak je ozaj lavínozný terén medzi sedlom a Limbou, do skutočného nebezpečia / možnej lavíny/ sa vystavili až rozhodnutím pokračovať na Limbu, tomuto nebezpečiu sa vystavil aj obetavý chatár aj s ďaľším obetavcom.
Ešte upozorňujem na rozpor v časových údajoch na smerovkách. V Južnom rak. Sedle je údaj na Smrekovicu asi 2,15 hod, na Limbu asi 1,10 hod. Rozdiel vyše hodiny. Pri odbočke na Sev. sedlo je Sev. sedlo 5 min., Smrek. 1 hod., Limba 35 min., rozdiel len 25 min. Na Sev. sedle je Smrekovica 1,5 hod., malo by potom byť len 1,hod. 3 min., kedž dolu sa ide rýchlejšie. Myslím, že ten údaj pri odbočke na Smrekovicu 1 hod. je podcenený, aspoň 1,5 hod.
Vďaka tomu, kto to prečítal až do konca.

Boris, treba brať do úvahy hlavne to, že časy sú letné a v zime sa môžu natiahnuť...a hlavne si dať v južnom sedle pozor na to, či čítaš čas na Smrekovicu po zelenej cez Rakytov alebo traverzom po žltej. Podľa hiking mapy je z južného sedla do severného rozdiel 30 minút v závislosti od toho, či ideš vrchom alebo okolo...našťastie všetko dobre dopadlo a pre vás to bolo ponaučenie do budúcnosti.