S príchodom apríla som denne zo Zvolena sledoval zatiaľ súvislú snehovú prikrývku na Križnej a priľahlých častiach hrebeňa. Lákalo ma tam. Postupne sa začali objavovať na južných svahoch prvé tmavé fľaky, ktoré sa zväčšovali a pribúdali. Konečne sa mi okolnosti tak vyvinuli, že som mohol v stredu 15.04. hneď ráno vyraziť na jarnú hrebeňovku s bežkami do V. Fatry: plán bol zo St. Hôr až do Ružomberka s prespaním na salaši pod S. vrchom a na Smrekovici. Zaspomínať si na zimnú túru so Zdenkom, Danicou a Pavlom. Teraz sám, so svojím opäť ťažkým batohom, so svojím typickým štýlom pomalého, ale istého napredovania, vychutnávania výhľadov, fotenia. Počasie výborné, slnečno. Prvé dve tretiny stúpania z Tureckej na Križnú bez snehu, množstvo šafranu na lúkach, potom sa objavujú prvé snehové fľaky. Bežky si dávam na vrchole Križnej, no len striedavo, po Ostredok, viac peši, ako na nich. Chcelo to apoň o týždeň skôr. Výhľady z Ostredka si dlho vychutnávam. Blíži sa západ slnka, ale je veterno a zima ma pobáda k pohybu. Zjazd z hrebeňa smerom k salašu je veľmi príjemný, firmový jarný sneh, dá sa pluhovať, paráda. Zastavujem pri skale, kde sú dve pamätné tabuľky zahynutých turistov v r. 2001. Tu čakám na západ slnka a fotím. Potom pozerám ako sa najlepšie pokračovať v zjazde, nasadzujem si bežky, zrazu sa mi jedna noha podsklzne a už letím na zadok. Inštiktívne sa snažím zadržať pád oprením sa o palicu, tá sa nejako poddáva, ohne sa - a napokon, to snáď nie je pravda, sa kompletne zlomí Nová trekingová palica kúpená toho roku. Zastrčím tie dva zvyšky do ruksaka a pokračujem v zjazde do salaša. Naštastie je prázdny, je pekne upratané, drevo vo vnútri žiadne, kúriť nebolo treba, noc bola fajn, celkom som sa dobre vyspal. Ráno vyrážam na Smrekovicu. V tejto časti túry bolo snehu dosť, firmový, až po stúpanie na Ploskú. Tá palica mi chýbala, ale dalo sa.. Stúpanie na Ploskú, okrem spodnej a vrchnej časti bez snehu. Na vrchole Ploskej okrem pekného výhľadu, ale aj vetra, ma čakalo príjemné prekvapenie. Boli tam štyri bukové palice, jednu som si vybral namiesto tej trekingovej. No zase o kilo navyše. Zjazd do sedla na firmovom snehu bol príjemný. Tu chcem na niečo upozorniť: v Sedle pod Ploskou je o.i. takýto časový údaj: Sedlo pod Čiernym kameňom 0:30 h., Močidlo /rázc./ 2:45 h., Voj. zotav. Smrek. 3:00 hod. Pokračujem cez obávaný / pre mňa / úsek pod Č. Kameňom. Je tam veľa snehu, bežkárska stopa v podstate žiadna/ len minimálne naznačená – zapadnutá snehom/, boli stopy po snežniciach. Úsek som absolvoval iba s jedným malým pádom, aj vďaka tomu, že sklz bol pomalší. Prichádzam do Sedla pod Čiernym kameňom. Časové údaje na Smrekovicu by tu mali byť o 30 min. kratšie. Tu upozorňujem : ony sú o 30 min. dlhšie : čiže Močidlo/rázc./ 3:15 h., Voj. zot. Smrek. 3:30 h. Toto som si všimol aj v minulých rokoch. Ďalšia časť túry po odbočku na Limbu pod Sever. Rakyt. Sedlom bola striedavo na bežkách i peši. Vrch Minčola som obišiel po letnom chodníku, no moc som nezískal, lebo sa tam striedali úseky bez snehu a úseky s hlbokým snehom, každú chvíľu som dával bežky dolu a zase nasadzoval. Nechcem sa slizsko vyhovárať, ale Južnom rakyt. sedle som si uvedomil, že mal pravdu jeden z diskutérov, že časový údaj na Voj. zot. Smrekovica 2:45 hod. platí po zelenej cez vrchol Rakytova, po žltej je to o 25 min. menej. Vo februári sme si to s Danicou takto neuvedomili. Na Limbu bolo 1:10 hod., pre nás to bol rozdiel 1 hod. 35 min. Prvá časť žltej bola nepríjemná pre striedanie sa úsekov so snehom a bez snehu, no potom už bol len sneh až po výstup na Skalnú Alpu, tam nebol. Ale v ďaľšej časti až po Smrekovicu sa dalo ísť na bežkách. Pri odbočke na Limbu pod Sever. rak. sedlom som si minútou ticha uctil pamiatku Zdenka a Danici aj obetavý výkon chatára a jeho spoločníka. Musím sa priznať, že ma občas v posledných týždňoch napadala myšlienka, že či nedať do Sever. rakyt. sedla okrem tabuľky \"Lavínový terén\" aj tabuľku \"V zimnom období zákaz zastavenia na viac ako jednu hodinu\". Ale možno je to zase také slizské vyhováranie, tak to spomínam len tak na okraj. Ten údaj na odbočke ohľadne Smrekovici /podnik. chaty/ – 1 hod. by mal byť 1:40 hod. Hotel na Močidle bol zavretý, nikto neotváral, tak som pokračoval až na Smrekovicu a ta som sa napokon vyspal pod drevenou strieškou na drevenej lavici, bez nejakého pocitu zimy. Ráno ešte presvitalo slnko, nastúpil som na chodník smerom do Ružomberka, no začalo pršať a tak som sa vrátil a zamieril na Podsuchú, samozrejme už len peši. Teraz banujem, že som nepokračoval po hrebeni do Rbk, aj tak som išiel v daždi do Podsuchej, nebol nejaký silný, neskôr prestal. Musím sa priznať, že ten batoh mi na ten tretí deň už riadne liezol na nervy, bolelo ma kvôli nemu pravé plece, ale už by som to nejako do toho Rbk zvládol, mal som veľkú časovú rezervu. Pred 2 rokmi som to zvládol až do Rbk. Musím napísať, že jarná hrebeňovka je úžasná a bezpečnejšia /aspoň pre mňa /ako uprostred zimy a preto ju vrelo doporučujem.

isli traverzom po zltej, lebo Boris nebol v sev. Rakytovskom sedle

pardon, preklep :
Rif.Teodulo ma dajakych 3300 mnm

Rolf : pre upresnenie nasej diskusie s Ixom :
cez Rakytov ste sli traverzom po zltej, alebo cez hreben ?

Rc1 :
ukazka chybnej komunikacie a lanovkarov:

• na Teodulo H. 3000 mnm jeden zo skupiny nebol pri celom briefingu na pred startom nadol, predpokladal som, ze jeho partak mu povie o zostupe. nepovedal.
• kvoli baleniu zaostal pri starte nadol a nesiel na Trockener Steg 2900 mnm s nami dole rovno po zjazdovke, ale vystupovou cestou, oklukou dolava
• po polhodine cakania sme zacali patracku smerom nahor, vysielacka, monitorovanie pristupu k TS zo 4 stran
• zacala letna burka
• konecne zapol mobil a ohlasil sa z inej stanice lanovky.Odvolali sme HS
• patraci premoceni, v lanovke sa nedalo schovat, ficalo, chceli sme tam nudzovo prespat
  -lanovkari ponukli zvezenie nadol na Furi o 22.00, s vdakou sme prijali
• na Furi sme vytiahli celovky a po asfaltke dole do Zermattu. 3 z 8 celoviek nefunkcne/ vybite a pod. (jednalo sa o aklimatizacku pred MB)
• strateny mal problem dorazit aj na parkovisko taxikov naspodku Zmattu, bombardoval nas SMSkami s nazvami hotelov, ktore minal :-)

nechapem, hlavne ak sli vsetci traverzom do severneho sedla, ze uvazovali ako uvazovali. Ja ak by som bol zdenkom a necakal by som na borisa ale siel na smrekovicu, resp. ak by som bol na borisovom mieste a rozhodol sa neist ani len vybehnut a kuknut do sedla od krizovatky, spravil by som nejaku znacku, nejaku spravu tam zanechal, ze sme sli tam a tam. Ja a Mr.X. vzdy sme to tak robili ak sme chceli zanechat si odkaz a riesenie cez mobil napr. bolo pase.

Inak co sa tyka tych traverzov, tak napr. od Borisova sa chodi hreben cez Plosku, nie cez traverz Ploskej, neviem, ci niekto v zime traverzuje. Myslel som si, ze to iste plati aj pre Rakytov.

vsak ja netvrdim, ze chodniky netraverzuju lavinove drahy, ale ze sa stale riesi lavinozna zlta na Limbu a na ten traverz nikto nic nevravi. Zimne trasy sa vacsinou vedu hrebenmi a tak sa aj zvykne chodit. Tycove znacenie aj kvoli tomu byva ine ako letne. Ale to snad vedia vsetci. Mne len nie je jasne, ze v zime sa niekto spolieha na casovy udaj na znacke, vsak turisti s tym snad vzdy pocitaju, ze je to ine, toto zaciatocnici neboli. Chapem ale, ze v stave vycerpania a nejakeho psychickeho tlaku to clovek moze zanedbat.

ixo,
toto kvarteto asi neslo po hrebeni (strme stupanie), ale asi tym traverzom.
Chodniky bezne traverzuju lavinove drahy, ci uz vo VF:
mapy.hiking.sk/?x=19.09498…
laviny.sk/…/lavinove-nestasti…
alebo vo VT
mapy.hiking.sk/?x=20.27374…
laviny.sk/…/lavinove-nestasti…

Tie casove udaje v zime nemusia sediet nikde, nie len na Limbu, ale aj na celej hrebenovke. To vyplyva zo skusenosti so zimnou turistikou. Takze to by potom mohlo byt pisane vsade, alebo tam pisat hodiny aj km?
Nikto sa tu nevyjadruje k tomu, ze aj traverz po zltej z juzneho sedla do severneho vedie cez lavinove drahy, to je v poriadku? Tade je to teda bezpecne?

Asi to bude muset odsouhlasit HS a SCHKO a bůh vi kdo jestě. Rád při realizaci pomohu.
Zdeněk

No to je pravda, vedel by som kade tú zimnú trasu viesť

Tak se mi zdá, že se diskuze k mému článku dostala příliš daleko od toho, co jsem chtěl vyjádřit. Proto to zopakuji.
Za prvé jsem chtěl poděkovat (to je i v názvu) Petrovi, co se v noci, v mlze a hlubokém sněhu vydal řešit něčí problémy, na které se mohl klidně vykašlat.
Dále jsem chtěl říci, že 30 minut k Limbě napsaných na značce v severním sedle Rakytova se za určitých mezních podmínek může někomu zdát až příliš lákavých (prostě na dohled) a při troše smůly si vleze do průšvihu. Snad tedy uvažuji reálně, když si myslím, že by se měl ve spolupráci s kompetentními lidmi v svahu Rakytova nad Limbou vytyčit chodník pro zimní podmínky. I na mnoha dalších místech přece existují letní a zimní varianty cest.
Zdeněk

Iba žeby mal zablúdený pri sebe nejakú zaujímavú butilku kvôli ktorej by sa oplatilo spustiť lanovku a zachrániť ju.:-)))

peter61 aj v tom pripade ze vsak problem, ze lanovkari zvacsa po 19. 20. hodine uz maju dost pod capicou na to, aby boli v stave spustit lanovku kvoli nejakym zabludenym turistom. toto by zamietlo podla mna vacsina lanovkarov