Pekná zimná túra, Martin, a ešte tvrdší boj s hlucháňom. U toho môjho som nevidel tendenciu ma klofnúť, iba raz, keď som mu chcel pohľadiť tú peknú briadku, ale to iba naznačil. Ja som sa mu vľúdne prihováral, chválil ho, aký je fešák, presviedčal, že nechcem ostať v jeho revíre, no neúnavne sa na mňa tlačil aj napriek tomu, že som stále odchádzal preč. Najviac som mal strach, že ho poraním bežkami. Ku koncu som už na neho aj kričal. Podľa času na fotkách to bolo 7. apríla medzi 8,21 a 8,44 hod.

Tiez som zazil podobny stret s hluchanom. Bol to neskutocny zazitok:
hiking.sk/…/suboj_s_hluchanom…

Motto: Koniec dobrý, všetko dobré.
Vo februári t.r. budú 4 roky od nášho "slávneho" vyššie popísaného výletu do V. Fatry. Často sa mi pripomína, hlavne v zime, keď bežky netrpezlivo poskakujú v mojej "komore". Tento príbeh ukazuje ako môže človek i pri úprimnej snahe nikomu neublížiť, priviesť druhých do maléru a tiež potvrdzuje, že ten, kto sa najviac obetuje, dopadne najhoršie. Teda z ľudského pohľadu. Tento príspevok je tak trochu pokračovaním udalostí zpred 4 rokov. S Pavlom som sa odvtedy viackrát stretol a boli sme aj na bicyklových výletoch. Zdenkovi - Rolfovi /ďalej Rolf/ som občas poslal nejaké fotky z mojich výletov, niečo málo poslal aj on mne. Vždy som nechal pozdraviť jeho manželku Danicu, ale bez odozvy od nej. Obaja manželia boli viackrát v horách aj v zime, Pavel s Rolfom tiež. Pavel bol v osobnom kontakte s Danicou, ako mi hovoril, zakázala mu o tom "slávnom" výlete, čo len ceknúť. Ani ja som nelenil a podnikol som viacero sólových zimných i jarných výletov na bežkách do V. Fatry. Najúspešnejší bol na jar v r. 2016, nielen preto, že som urobil celú hrebeňovku z Tureckej do Ružomberka, ale najmä pre bojovný stret s hlucháňom, ktorý má vyše 20 min. nekompromisne vyháňal zo svojho teritória. Ten divoch útočil na mňa zpredu, zboku i zozadu, drzo mi stúpal po pomerne nových bežkách a výstražne tokal. Celý natešený som ho "natáčal" na video foťáka, kde tu aj odfotil, no ku koncu som ho mal už plné zuby. No hrôza, vo vlaku zisťujem, že z videa nie je nič, kedže som ho pri tom strete nedostačne aktivoval. Ale späť k téme. Vcelku som už nepočítal, že sa s Rolfom stretnem na nejakej túre, no tu zrazu v januári t.r. prišla nečakaná ponuka. Od neho. Bol na chalupe v Blatnici a mali tam prísť z Brna aj Pavel a ďaľší ich kamarát, menom tiež Zdenek /ďalej Zdenek č.2/. Že ak mám chuť s nimi stráviť čas, nech prídem. No nevyužiť takúto možnosť, by nebolo moc múdre. V Blatnici u Rolfa som sa vždy dobre cítil, tešil som sa aj na Pavla a na bežkárske túry. A kedže som predpokladal, že je tam aj Danica, mal som v pláne uzavrieť s ňou zmier. Obetavý Rolf aj Pavel prišli po mňa autom do Turč. Teplíc, kedže vlak zo Zvolena samozrejme meškal a autobus do Blatnice bol fuč. Pred stretnutím s Danicou som bol trochu napätý. Nahadzujem mierne previnilý výraz tváre a s prosbou v očiach o odpustenie vstupujem do kuchyne. Trochu ma myklo, namiesto jemnej tváre Danici, ktorú som tam očakával, hľadí na mňa spoza stola, neznáma, bradatá, ani zďaleka nie jemná tvár Zdenka č.2. Myklo ma, no aj mi v tú chvíľu trochu odľahlo. No bol by som rád, keby tam tá Danica ozaj bola. Tá ostala v Prahe. A tak sme strávili pekné 4 dni ako pánska jazda. Prvý deň bola na rade Blatnická dolina, poobede dokvitol na jeden deň ešte Jožko z Ružomberka. Pri večernej debate som ocenil Rolfovu veľkorysosť, že ma po tých skúsenostiach pozval do Blatnice. Rolf sa pri tom potmehúdsky usmieval a vyriekol asi v tom zmysle, že má pre Pavla a mňa prekvapenie. V ďalší deň sme boli trochu v Gaderskej doline a navštívili Blatnický hrad. Rolf nás zaviedol na miesto, kde bolo zábradlie a pod ním hlbšia zráz. Tu slávnostne vyhlásil: " Na Danicin príkaz mám vás /Pavla a mňa/ odtiaľto zhodiť. " Tak sa to stalo aspoň symbolicky. Vravím Rolfovi:" Povedz Danici, že si to uskutočnil, ale že nás anjeli svojími krídlami zachytili, aby sme si neuderili nohy o skalu". Tak sa to totiž píše v jednom žalme. Rolf na to: "No u Pavla by to musel byť iba ak čert." Nuž to povedal o svojom najlepšom kamarátovi z detstva. Ďaľšie dva dni boli najkrajšie, lebo nás Rolf vyviezol na Malý Šturec, odtiaľ sme prekrásnym chodníkom bežkovali po hlbokom panenskom snehu na Kráľovu Studňu. Samozrejme stopu prešľapával on a napriek tomu nás ostatných troch ďaleko zanechal. Ani ja som nezaháľal a prevažne druhý som vylepšoval stopu pre 96 a 100 kilových pupkáčov za mňou. V hoteli sme neplánovane prespali a tou istou cestou sa vrátili k autu. Boli to pre mňa pohodové 4 dni a nádejam sa, že pozvanie do Blatnice, iste s odobrením Danice, je známkou vylepšenia jej vzťahu ku mne, čomu ozaj sa teším.

Pardon v: triatlone-ironmane.

Na toto som naďabil na internete, tak to sem dávam, možno to má niečo povedať k nášmu februárovému výletu.
Z rozhovoru s pánom Pavlíčkom, ktorý založil kurzy prežitia.

Jaroslav Pavlíček - V roce 1988 založil Jaroslav Pavlíček v Antarktidě polární stanici. I tady zkoumá možnosti přežití v drsné přírodě.

• Fungují nám ještě vůbec nějaké instinkty, je na ně spoleh?
  Nijak zvlášť, už jsme to prostě zapomněli. I proto dělám experimenty a kurzy přežití, abych mohl občas vydat příručku, co se osvědčilo, a co ne. Důležitější než instinkty je vůle. Když to nevzdám, přežiju. Když to vzdám, umřu.
  Ale bojovat musím do poslední minuty. Už spousta lidí zemřela paradoxně proto, že pomoc byla na cestě. Záchranáři pak najdou už jen zmrzlého chlápka. Věděl, že jsou u něj do hodiny, a tak už se přestal snažit. Říká se tomu smrt ze záchrany.

Zdroj: cestovani.idnes.cz/…/kolem-sv…

Utkvel mi výrok jednej poprednej pretekárky v triatlone-ironmene,asi v tomto zmysle: Človek keď si myslí, že nevládze, ešte zvládne raz toľko.

takychto preklepov je vela po celom sr :)

Tu na hikeplanneri je táto trasa maximálne dobre očasovaná. KST by si to malo zkopčiť.

Boris chcel povedať že je tam zásadná nezrovnalosť. Nič subjektívne ale chyba značenia, čo je pravda. Chyba je na smerovníku v sedle Ploskej. Napr.zo sedla Ploskej do sedla pod Čiernym kameňom je údaj 0:30 čo súhlasí a na VZSmrekovicu spomínaných 3:00. Pod Čiernym kameňom je údaj na VZS 3:30. Čiže po pol hodine šlapania sa dozviete,že sa Vám VZS vzdialila o ďalšiu pol hodinu. :-)

časové údaju sú síce uvádzané niekedy subjektívne "V Rudohorí si značkaár robí, čo chce"), ale zohľadňujú aj charakter terénu.

Čas je relatívna veličina. Dĺžkové kilometre a výškové metre sú relatívne objektívnejšie:) Myslím, že by sa Slovensko malo v tomto duchu preznačkovať...

Už iba malú poznámočku k časovým údajom smerom na Smrekovicu v Sedle pod Ploskou. Mali by byť o 1 hod. dlhšie ako sú tam uvedené: čiže Močidlo rázc. - nie 2:45 hod., ale 3:45 hod.a Voj. zotavovňa Smrekovica -nie 3:00 hod., ale 4:00 hod. Tiež údaj na odbočke do Limby pod Sev. rakyt. sedlom - Smrekovica by mal byť 1:40 hod. a nie 1:00 hod.

guys, v LH rohu monitora mate na tom zltom taku bielu dierku, ze " hladaj ... " a OK. Pls skuste s tym popracovat nast vhodnu temu/clanok na vase prispevky
chamonet.com/webcams/balmat

Ahojte, mozete mi prosim dat odkaz na stranku, kde je vidiet krivan ? myslim webkameru online. hladam, ale nemozem najst. kopec odkazov je zrusenych, alebo kamery nefunguju.

ahojte narýchlo, nepridal by sa niekto zajtra sobota 25.4. na cyklojazdu, planujem vyrážať z BA cez Malé Karpaty, pozriet Plavecký hrad, potom ist do prieval do pivovaru, potom cez karpaty do Senice, tam je tiež pivovar, prespat v spacaku pod šírim nebom v okolí Kunovskej priehrady a v nedelu sa chcem vracat po moravskej cyklomagistrále do BA. ak by mal niekto zaujem o karpatsku cykloturu a nasledne luhmy Moravy, tak píšte na pavel.skvarka@gmail.com , som chalan 34 r. a vyrážat chcem zajtra po 9:00. lesu a pivu zdar:)

-))))) tak toto pobavilo :-)