Prejdi na obsah

Hiking.sk
Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Vriace fórum

Diskusná téma Nebezpečenstvo strhnutia na lane

Diskusná téma Nebezpečenstvo strhnutia na lane

Zdravim, neviem či sa to v niektorom vlákne tu už rozoberalo, no nenašiel som to, tak zakladám novú tému. Už dávnejšie som o tom premýšľal a prednedávnom som sa uistil pri čítaní knihy od Pita Schuberta o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z pohybu v skalnatom, suťovom alebo firnovom dostatočne strmom teréne, vo väčšom počte ľudí, ktorí sú navzájom naviazaní lanom. Iste to robia mnohi turisti, horolezci a veľakrát som tak videl horských vodcov viesť svojich klientov. Obyčajne je strmosť terénu taká, že aktéri nevyužívajú vzájomné istenie na pevnom bode, ale postupujú súbežne. Pri takomto postupe, pokiaľ stratí rovnováhu, alebo sa šmykne ktorýkoľvek z členov lanového družstva, zbytok už nemá žiadnu šancu na ubrzdenie alebo zachytenie pádu vlastnými silami. Dokonca i nejaké synchronizované brzdenie cepinmi (vo firnovom teréne) je často znemožnené zamotaným lanom (skupinka končí zmotaná lanom dokopy v jednom balíku). Dominovým efektom tak popadajú všetci členovia družstva a letia dolu svahom alebo do hlbín priepasti...

Ako som predpokladal, jediný spôsob, ako takýmto nešťastiam zabrániť je využívať istenie na pevnom bode, ako to zvyknú robiť i horskí vodcovia, že občas prevlečú lano nejakým skalným výbežkom alebo skobou fixných reťazí atď. Takýto spôsob však často veľmi spomaľuje postup družstva a ruku na srdce, v takom 30 stupňovom firnovom teréne by sa asi málokomu chcelo zriaďovať štand každých 60 metrov a ešte menej ľudí to v reáli robí.

Preto u mňa vyvstáva otázka, na čo je naväzovanie na spoločné lano vlastne dobré, vynímajúc prípady, keď sa pohybujeme po ľadovci rozbrázdenom trhlinami alebo po vrcholovom hrebeni, kde je jasná možnosť záchrany odskok na opačnú stranu hrebeňa, pokiaľ parťák spadne na niektorú stranu.

Veď napr. na takom firne, keď človek spadne, ľahšie ubrzdí cepínom pád sám, alebo aj keby nejakým spôsobom spadli všetci naraz, každý osobitne dokáže reálne pád ubrzdiť vo väčšine prípadov. V ostatných terénoch, pokiaľ spadne jeden člen skupiny, bez naviazania na lano tým ostatných nijak neohrozí a tí mu budú schopní potom nejak pomôcť alebo zavolať pomoc.

Štatistiky sú jasné a to, že pri spoločných pádoch lanových družstiev na spoločných lanách bez medziistenia na pevnom bode je úmrtnosť takmer 50%. Prečo sa teda tento postup roky používa? Aké sú jeho výhody, ktoré prevyšujú jeho desivé a tragické nevýhody? Dokonca i horskému vodcovi sa predsa môže stať, že v momente, keď postupuje dopredu a aktuálne sa nevenuje isteniu klientov, niekto klientov spadne a strhne všetkých dole... ďakujem za zmysluplné reakcie, hlavne k veci :)

Tarazed

Ciciak, toto su uz take priblble polemiky... Tuto temu som zalozil, lebo som sa o tejto problematike docital a nikde som akosi nepostrehol ako sa argumentuje na navazovanie na lano... A nie len vo firne, ale aj na skalach atd. Myslel som, ze sa tu v tom niekto vyzna a odrecituje mi nejake metodicke argumenty.

Proste je to tak, ze ak idu silovo a skusenostami nevyrovnani partaci, ten skusenejsi vedie menej skuseneho a slabsieho aby mu poskytol skrze lano psychicku oporu atd. alebo to zavisi od konkretnej situacie. Ak su partaci rovnocenni, mozu sa dohodnut na odviazani v zaujme ich bezpecnosti. Amen.

Ciciak

Povedzme, ze strmy firn je jasny, ziadne lano alebo postupove istenie. V Tatrach ziaden problem lebo tu nie su ziadne ladovce co by hrozili trhlinami. Ale co v Alpach? Kde vezmem istotu, ze to co povazujem za strmy firn nie je este ladovec s nejakym prekvapenim pre nenaviazaneho jednotlivca?

Tarazed

wotan, ok, tak nejaka sanca tam je = nahoda, ale vo vacsine pripadoch to jednoducho neubrzdia a konci to smrtou celeho druzstva.

Wotan

Troska poopravim autora. Pisal: "...zbytok už nemá žiadnu šancu na ubrzdenie alebo zachytenie pádu vlastnými silami."
Vzdy je sanca. Prikladom moze byt pred par desatrociami lezecke druzsto, ktore liezlo na jednu z 8000-iek a dominovym efektom vsetci popadali, az na posledneho... ten to ubrzdil a zachytil dalsich 3-4-och visiach na rovnakom lane. Sam v prudkom terene.. Kto viete o tomto pripade, daj mi blizsie info, dlhsie som ho necital a rad si ho znova obnovim.

Peter61

Traverz Annapurny 1984: (Joos a Loretan )..."Dohodli se, že se odvážou - protože kdyby jeden z nich uklouzl a zřítil se dolů, bylo by lepší, aby se řítil sám. Nebyl to egoistický, nýbrž nezištný postoj"
martinus.sk/?uItem=93005

Peter61

Jakub :
NOHY IBA BEZ MACIEK !!!
(aj ked Amici, Estonci a pod. to trenuju iba s mačkamy. Ježkovy vočy !)

Tarazed

Peter61 dik, aspon som o nieco mudrejsi :) aj ked, keby som mal na nohach macky, asi by som sa bal s nimi brzdit aj v makkej zbrnde :-/ teda ak si nemyslel nohy v pripade bez maciek.

Eric

Na strmom firne bud odviazany, alebo naviazany a cez minimalne jeden pevny bod (kotva napr.). Neviem o tom, ze by sa to v poslednom case nejako vyrazne zmenilo. Vodcov netreba riesit, maju plnu zodpovednost a radsej zhucia s klientom dolu akoby potom postupovali peripetiu pred sudom :)

Tarazed

Peter61 ako ja viem, standardne by som ju nepouzival... ale keby som sa ocitol v situacii ako knor, ze mi to nie a nie nijak zabrzdit, tak asi by som to skusil otocit... :P

Peter61

tarazed:
nie , lopatka cakana sa uz zopar rokov nepouziva na brzdenie padu. AV porovnaval brzdny ucinok a zrusil to.
Okrem toho : aj s tupym hrotom si dokazes dost pri brzdeni lopatkou dost dobre ublizit.
Aj pri nacviku brzrednia hrotom pouzivame tenisak na ochranu ksichtu pred lopatkou. Ako alternativu ponukame navstevu traumatologickej pohotovosti nemocnicapp.sk/
vid
svts.sk/index.php?a=747&…

Tarazed

knor, mozno v takej brecke je lepsie brzdit lopatkou krompaca...

Knor

V lete som drisol na snehu (takom lapotackovom) v Dolomitoch a na nie moc strmom svahu som sa klzal dolu zlabom. Par mesiacov pred tym som bol na skoleni, tak som usilovne ryl cepinom do tej brecky, ale ma to neudrzalo. Rychlo som nabral slusnu rychlost a uz to nebrzdilo. Po asi 15 metroch ma to trochu oplieskalo o stenu zlabu a na skalach som zastal. Gate na zadku (zboku ako bola skala) roztrhnute, no bol som len trosku dobity. Preto ma toto zaujima. No tam nebol ladovec, len flak snehu v zlabe, tak som nemal na nohach macky (v nich sa nesmyknem).
Mozno ak to clovek vyhodnoti, ze je to exponovane bolo by asi dobre vrazit cepin po hlavu do snehu, lano cezen a prvy prejde 10-15 m, tam vrazi svoj cepin a caka na zvysok. Inak si to neviem predstavit. Len to nebudu na pevno naviazani (s vynimkou koncovych), len s karabinou na lane. (Teraz hovorim o skupine v zavere ladovca, to sam nepojdem.)

Pridaj reakciu

Pridaním diskusného príspevku súhlasíte s podmienkami použitia hiking.sk.

Vriace fórum