Hej, od počasia mnoho závisí :)
Pravidelne chodím behať do lesa ktorým prebieha cyklistický chodník z Novej Lesnej do Smokovca. Počas slnečného, krásneho dňa sú úžasné výhľady na Tatry. Les dýcha pokojom a akoby radosťou. Stretávm tam zver, jelene, srny, videl som aj diviaky, alebo napr. včera líšku :)
Raz som ale bol behať počas daždivého, hmlistého dňa. Pocity diametrálne odlišné: nehybný les, obloha nasiaknutá vodou akoby padala na človeka. Keď praskla vetvička, bolo to počuť na desiatky metrov ďaleko :) veru, vtedy som sa počas behu neraz obzrel za seba a ak by niekde blízko mň vybehla srna, tak sa tam asi pototo :-D no, všetko je v hlave...

MONOLIT: Tomanovskou Dolinou som schadzal z hrebena v jedno slnecne rano. Ale jesenne rane slnko z nej spravilo krasne a utulne miesto. Viem si ale predstavit, ze za spravneho pocasia... - tiez tam clovek chyta ten pocit, ze je tam prislis ticho a ze je to velmi daleko od ludi. Paradny tip :)

possum: no, tá fotka je temná, tiesnivá a pochmúrna dosť, to teda hej :)
Na mňa tak pôsobila Tomanova dolina, kým bol ešte otvorený chodník. Raz sme tam boli, chuchvalce hmly z ktorých sa vynárali skaliská, temný mokrý les, nikde ani živáčka, hlások, zvuk :-D
Ale raz som sa bál aj v Zoborských vrchoch nad Nitrou. Nocoval som súbežne s Lyžiarskou lúkou v lese smerom na Podhorany. Neviem prečo, ale nevydržal som tam a úplne temným lesom som "klopýtal" na druhú stranu hrebienka otočenú smerom k Nitre. Tam som zaspal prakticky okamžite :))

Výborná téma. Môže byť:) Určite každý sa už nachádzal v miestach kde ho prepadli paranoidné myšlienky:)) Pre inšpiráciu prikladám foto aj ja.
hiking.sk/…/revucka_vrchovina…

Paradna tema. Lubim.

Mozem este rozsirit o podtemu?

Je aj vela miest v horach, kde sice nestrasi, ale posobia tiesnivo a clovek tam radsej zrychly krok.

U mna to je stupanie na Klak vo Velkej Fatre. Strasiedelna cast je, ked stupate hore Klackym potokom (ja tak robievam, bo ta zelena znacka pri potoku mizne a uz som tam bol x-krat, nikdy som ju nenasiel).

Je tam vzdy chladno (aj cez 37 stupnove horucavy), strmo a mokro. Kracate v zlabe, co posobi tiesnivo. Ide sa v potoku, takze treba davat pozor pod nohy a ked obcas clovek pozre hore, vidi iba strminu, ktora nie a nie koncit. Vsade naokolo fatransky prales bez zasahu ludi. Vo mne vzbudzuje pocit, ze sem by som asi isiel zakopat mrtvolu, keby na to prislo a nikdo by ju nikdy nenasiel. Pocit velkej vzialenosti od civilizacie.

Ak padne hmla, tak sa tiesniva atmosfera este vystupnuje. Uzasne miesto. Davam aj fotku do galerie. Nevystihuje atmosferu uplne, ale aspon na aku-taku predstavu:

hiking.sk/…/velka_fatra_a_cho…

Prosim, prosim, napiste aj Vy, ak mate svoje strasidelne miesta. Hrozne rad by som sa isiel pozret.

monolit, ved jasne. preto som napisal, ze tieto pribehy maju naj caro vecer pri ohniku. vtedy to ma uplne inu atmosferu a oziva genius loci :)

Merhorn: tak jasné, že strach si vytvárame sami. Ale niektoré miesta môžu mať zvláštne vibrácie :)
Mimochodom na legende o "Duchovi skoku" je pekne vidieť ako sa mení kolektívne vedomie ľudí v dejinách. Po roku 1945 sa totiž v Novej Lesnej kompletne vymenilo obyvateľstvo. Nemci ušli, alebo boli deportovaní a noví ľudia (Slováci, Gorali a Cigáni) netušili nič o príbehoch starých nemeckých horských vodcov :)
Inak, teraz som čítal, že za starých čias nemali vodcovia bohvieaký žold, a tak možno v očakávaní vyššej odmeny od turistov im vykladali strašidelné historky z tatranských dolín a kopcov :-D

rastaman vibrations ooo yeaah :)
Pani, je to len o tom co mate v hlave. Strach si generujeme sami, ci uz dobrovolne alebo obcas aj mimovolne :)
Ale ano, na prijemne vecerne posedenie pri ohniku je to fajn tema :)

V Tatrách je ešte jedno miesto, kde síce nie sú zaznamenané žiadne negatívne javy a udalosti, ale može mať zvláštne genius loci. V roku 1917 začali stavať sanatórium v Novom Smokovci a údajne na stavbe pracovali aj vojnoví zajatci (Nový Smokovec vtedy ako rehabilitačnú bázu využívala rakúsko-uhorská armáda a na rôzne pomocné práce zrejme boli určení zajatci z ruskej a srbskej armády). Veľa z nich údajne zahynulo na nejakú nákazlivú chorobu (možno úplavicu), niektorí zrejme aj pri stavbe sanatória. Zajatci boli pochovaní niekde v miestach nad Novým Smokovcom. Kde, to dnes už nie je známe, pretože hroby pravdepodobne po roku 1945 zanikli. Ak neboli zlikvidované pri neskoršej výstavbe, tak pravdepodobne sú pozostatky týchto zajatcov stále niekde nad Novým Smokovcom. Ak by sa lokalita podarila identifikovať, celkom by si zaslúžili aspoň jednoduchú spomienkovú tabuľu.

Zahadny a tajuplny Tribec: hn.hnonline.sk/bermudsky-stvo…