Fajn citanie s nadychom historie. Tiez si vediem zapisnik, ale zapisujem don az doma po navrate z tury. Kedze som si ho zacal viest dost davno (este ako student), tak casom sa obsah dost zmenil. Rovnake ostali iba faktograficke udaje v zahlavi stran.
O vybavenie som sa zacal trochu zaujimat az pred cca 5 rokmi, ked som sa dal do oddielu KST. Ale na to, aby som radikalne menil zvyky a sledoval co je v tejto oblasti nove, som uz asi pristary.
Volakedy davno som tiez zacinal s varicom na pevny lieh, no nepresiel som od neho na lepsi (plynovy) varic, ale prestal som varic pouzivat. (Na turistiku u nas mi to pride ako zbytocna strata casu, najma ked v extremnych podmienkach neturistikujem.) Na prvej (hned 3-tyzdnovej) vandrovke som bol s 3-dielnou nafukovackou, ale neskor som si kupil tvrdu DDR-onsku karimatku, ktora mi dobre sluzi dodnes. Z jej kraja (bola nehorazne siroka) som urezal 3 kratsie diely, takze mam 3 "podritniky".

PaliT vydal som samizdatom podľa tých Cancákov 2 knižky. Prvú v 1999 pri 10 výročí nášho wwodcrafterského rodu Biatec a druhú v 2009 s názvom Slovensko v srdci a v nohách. Obe som vlastnoručne zviazal v koži a v počte 10 ks rozdal. Tá druhá mala oficiálny krst na slávnostnom ohni pri príležitosti 20 výročia vzniku časopisu Severka na Ružíne a krstil mi ju D´Ady. Ale je aj v digitálnej podobe na DVD s tísícovkou fotiek.

Ja zatiaľ zbieram iba pečiatky do "debilníčka", ale možno sa raz dopracujem k písaniu niečoho podobného. Hlavne keď budem chcieť krpcovi nejako zatraktívniť potulky prírodou, ako spomenul Pencurák nižšie

Chcelo by to nejako vydať, našlo by si to vďačných čitateľov. Toto sú veľké vzácnosti.

To je krása, Miro. Vďaka za podelenie sa. Mám tiež založený cancák, asi po Borovom vzore, ale zanedbávam ho, pokazený instantnou digitálnou dobou.

Syn začal so mnou chodiť na túry,keď mal 5 rokov.Túry sme nazývali expedície do neznáma a keď sa naučil písať,tak sme si založili Denník expedícií.Vlastnoručne si písal zážitky z turistiky a medzi text sme lepili klasické fotky z našich túr.Vydržalo mu to pekných pár rokov a tak máme podobný "cancák" ako Miro.Občas si ho prelistujem a spomínam na krásne chvíle strávené so synom v slovenskej prírode.Teraz je to už o fotodokumentácii s popiskami,ale táto papierová forma má svoje nostalgické čaro.

Jój kamarát, je to sila, pustiť sa do čítania takého starého cancáku.

Siďo, pekný článok. Viem to oceniť, lebo sám už píšem 10.diel. Čo je to však oproti nášmu kamarátovi Bačovi.
Teším sa na ďalšie články. Ahoj!

Super, asi by som mal začať aj ja...

Pekné. Ja túto "ľudskú" stránku turistiky a zápiskov
obdivujem. Mám v nohách 28 rokov chodenia po slovenských horách a kopcoch, mám všetko
zapísané - trasy, počasie, ale skor ako záznam v knihe dozorného útvaru, tá "ľudská"
stránka tam chybí...

:) Pozdravujem... a obdivujem... !